SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 647/2016-54
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. októbra 2016 predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej advokátkou JUDr. Annou Čukanovou, H. Meličkovej 26, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 12 ods. 1, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 1, 2 a 3 a čl. 21 Ústavy Slovenskej republiky, podľa čl. 35 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 13 Ústavy Slovenskej republiky, podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Galanta v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Er 63/2001 a jeho rozhodnutiami č. k. Er 63/2001-5 z 18. januára 2001, č. k. Er 63/2001-67 z 28. februára 2001, č. k. Er 63/2001-189 z 5. apríla 2002, č. k. Er 63/2001-192 z 5. apríla 2002, č. k. Er 63/2001-194 z 5. apríla 2002, č. k. Er 63/2001-196 z 5. apríla 2002, č. k. Er 63/2001-198 z 9. apríla 2002, č. k. Er 63/2001-264 z 5. júna 2003, č. k. 11 Er 63/2001-312 z 27. augusta 2004, č. k. 11 Er 63/2001-318 z 8. augusta 2004, č. k. 11 Er 63/2001-352 z 10. novembra 2005 a č. k. 11 Er 63/2001-59 z 3. júna 2015 a jeho postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Er 649/2005, ako aj postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 10 CoE 60/03 a jeho uznesením z 30. apríla 2004, v konaní vedenom pod sp. zn. 10 CoE 12/05 a jeho uznesením z 30. septembra 2005 a v konaní vedenom pod sp. zn. 10 CoE 18/2006 a jeho uznesením z 31. októbra 2007 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júna 2016 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 12 ods. 1, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 1, 2 a 3 a čl. 21 ústavy, podľa čl. 35 ústavy v spojení s čl. 13 ústavy, podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 3 ústavy, podľa čl. 47 ods. 2 a 3 ústavy, čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s čl. 13 dohovoru a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Okresného súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Er 63/2001 a jeho rozhodnutiami č. k. Er 63/2001-5 z 18. januára 2001, č. k. Er 63/2001-67 z 28. februára 2001, č. k. Er 63/2001-189 z 5. apríla 2002, č. k. Er 63/2001-192 z 5. apríla 2002, č. k. Er 63/2001-194 z 5. apríla 2002, č. k. Er 63/2001-196 z 5. apríla 2002, č. k. Er 63/2001-198 z 9. apríla 2002, č. k. Er 63/2001-264 z 5. júna 2003, č. k. 11 Er 63/2001-312 z 27. augusta 2004, č. k. 11 Er 63/2001-318 z 8. augusta 2004, č. k. 11 Er 63/2001-352 z 10. novembra 2005, č. k. 11 Er 63/2001-59 z 3. júna 2015 a postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Er 649/2005, ako aj postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 CoE 60/03 a jeho uznesením z 30. apríla 2004, v konaní vedenom pod sp. zn. 10 CoE 12/05 a jeho uznesením z 30. septembra 2005 a v konaní vedenom pod sp. zn. 10 CoE 18/2006 a jeho uznesením z 31. októbra 2007.
2. Z obsahu sťažnosti [ktorá je rozsiahla (89 strán) a s množstvom príloh; navyše je značne neprehľadná a chaoticky spísaná (mnohé jej časti sú nelogicky a bez akýchkoľvek súvislostí pospájané do textu), čo ju robí nezrozumiteľnou] a z jej príloh vyplýva, že predmetné exekučné konanie začalo 9. januára 2001 na základe návrhu oprávneného ⬛⬛⬛⬛, ktorý súdnemu exekútorovi ⬛⬛⬛⬛, ako „exekučný titul predložil Zmluvu o pôžičke s exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z., v znení platnom ku dňu 24.09.1998 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti..., uzatvorenú dňa 24.09.1998 formou notárskej zápisnice N 634/98, NZ 581/98....Sťažovateľka, má pred Okresným súdom Galanta vo veci exekúcie č. EX 8/2001, Er 63/2001 -5, o vymoženie uloženej povinnosti 7.000.00.- Sk s 35 % úrokmi ročne z tejto sumy od 24.09.1998 do zaplatenia, postavenie povinnej.“.
Sťažovateľka je toho názoru, že toto exekučné konanie vedené pod sp. zn. 11 Er 63/2001 (ďalej aj „prvé exekučné konanie“) ešte stále nebolo právoplatne skončené, pretože „ani jedno z Uznesení vydaných v exekúcií č. Er 63/2001, EX 8/2001 Okresný súd Galanta právnej zástupkyni povinnej nedoručil a doručiť ich odmieta“.
Z viacerých vyjadrení predsedov okresného súdu a krajského súdu (ktoré tvorili prílohu k sťažnosti), ktorými reagovali na sťažnosti sťažovateľky podané v zmysle zákona č. 757/2004 Z. z. o sudcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyplýva, že uznesením č. k. 11 Er 63/2001-352 z 10. novembra 2005 v spojení s uznesením krajského súdu č. k. 10 CoE 18/2006-370 z 31. októbra 2007 bolo prvé exekučné konanie 14. januára 2008 právoplatne zastavené (skončené). Najprv však bola exekúcia uznesením krajského súdu č. k. 10 CoE 60/03-302, 10 CoE 37/04-302 z 30. apríla 2004 vyhlásená za neprípustnú, pretože bol tu iný dôvod, pre ktorý nebolo možné ju vykonať. Osobitným uznesením č. k. 11 Er 63/2001-59 z 3. júna 2015 okresný súd rozhodol o nepriznaní náhrady trov súdnemu exekútorovi. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 31. júla 2015.
Taktiež z týchto vyjadrení vyplýva, že niektoré rozhodnutia boli naozaj zasielané priamo sťažovateľke a nie aj jej právnej zástupkyni, a to z toho dôvodu, že v spise sa v tom čase takéto splnomocnenie nenachádzalo. Toto bolo podľa žurnalizácie spisu doručené až súdnym exekútorom 27. septembra 2001 spolu s námietkami proti znaleckým posudkom týkajúcim sa ocenenia nehnuteľnosti ako príloha k nim.
3. Sťažovateľka taktiež v odôvodnení sťažnosti poukazuje na to, že aj v ďalšom exekučnom konaní ( ⬛⬛⬛⬛ ako oprávnený a sťažovateľka ako povinná) vedenom okresným súdom pod sp. zn. 8 Er 649/2005 (ďalej aj „druhé exekučné konanie“) dochádza k porušovaniu jej v sťažnosti označených základných práv podľa ústavy a práv podľa medzinárodných dohovorov, pričom v odôvodnení podrobne opisuje skutkový a právny stav veci.
Ústavný súd v tejto veci zistil, a to konkrétne z uznesenia okresného súdu č. k. 8 Er 649/2005-386 z 26. marca 2014 (ktoré si vyžiadal od okresného súdu), že aj toto konanie bolo 3. mája 2014 právoplatne zastavené a v súčasnosti prebieha už iba rozhodovanie o náhrade trov exekúcie súdneho exekútora.
4. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:„Základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu, priznané čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ľudské právo na spravodlivý proces, priznané čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v spojení s čl. 13 Dohovoru o ľudských právach, základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu a inú právnu ochranu, v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 3 ústavy SR, základné právo na zákonného sudcu a príslušnosť súdu, priznané čl. 48 ods. 1 ústavy Slovenskej republiky, základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, priznané čl. 48 ods. 2 ústavy SR, základné právo sťažovateľky na právnu pomoc v konaní pred súdmi, priznané čl. 47 ods. 2 a ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, základné právo vlastniť a nadobúdať majetok, priznané čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s ust. § 12 ods. 1 ústavy SR, v spojení s čl. 16 ods. 1, s čl. 19 ods. 1 a ods. 2, ods. 3 s čl. 21 ústavy SR a právo pokojne užívať majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základné ľudské právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, priznané v čl. 35 Ústavy SR v spojení s čl. 13 Ústavy SR:
- v exekučnom konaní a v exekúcií pred Okresným súdom Galanta od 16.01.2001 č.k. EX 8/2001, postupom Okresného súdu Galanta v konaní č. Er 63/2001-5, č.k EX 8/2001 zo dňa 18.01.2001 - poverením na vykonanie exekúcie č. 5202004748*,
- postupom Okresného súdu Galanta v konaní č. Er 63/2001-67, EX 8/2001 zo dňa 28.02.2001, ktorým súd námietku povinnej proti exekúcií č. EX 8/2001 zamieta,
- postupom Okresného súdu Galanta v konaní č. Er 63/2001-189, EX 8/2001 zo dňa 5.04.2002, ktorým súd námietky povinnej proti oceneniu hnuteľných vecí znaleckým posudkom č. 1/2001 vypracovaných dňa 26.03.2001 ⬛⬛⬛⬛...,Trnava a proti oceneniu nehnuteľností znaleckým posudkom č. 166-1/2001 z 31.08.2001, č. 166-2/2001 z 31.08.2001, č. 166-2/20001 z 31.08.2001 vypracované znalcom so sídlom v Trnave zamieta.
- postupom Okresného súdu Galanta v konaní č. Er 63/2001-192, EX 8/2001 zo dňa 5.04.2002, ktorým súd námietky povinnej proti exekúcií zo 14.06.2001 zamieta.
- postupom Okresného súdu Galanta v konaní č. Er 63/2001-194, EX 8/2001 zo dňa 5.04.2002, ktorým súd návrh povinnej z 27.03.2001 na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písmeno f/ Exekučného poriadku zamieta,
- postupom Okresného súdu Galanta v konaní č. Er 63/2001 - 196, EX 8/2001 zo dňa 5.04.2002, ktorým súd námietky povinnej proti postupu súdu exekútora z 27.04.2001 zamieta
- postupom Okresného súdu Galanta v konaní č. Er 63/2001-198, EX 8/2001 zo dňa 9.04.2008, ktorým súd povinnú neoslobodzuje od súdnych poplatkoch za námietky proti exekúcii zo dňa 14.06.2001,
- postupom Okresného súdu Galanta v konaní č. Er 63/2001-264 zo dňa 5.06.2003, ktorým súd príklep udelený pri dražbe nehnuteľnosti vydražiteľovi
s manželkou ⬛⬛⬛⬛... neschvaľuje. Súd exekúcia začatú na návrh oprávneného dňa 9.01.2001 vedenú pred súdnym exekútorom
pod sp. zn. č. EX 8/2001 zastavuje.
- postupom Krajského súdu Trnava v konaní č. 10CoE/60/03-302, č.k. 10CoE 37/04- 302 zo dňa 30. apríla 2004, ktorým odvolací súd uznesenie prvého stupňa č.k. Er 63/2001- 264 zo dňa 5. júna 2003 vo výroku o zastavení exekúcie mení tak, že súd vyhlasuje exekúciu za neprípustnú, a Uznesenie č.k. ER 63/2001-198 zrušuje a vec vracia prvostupňovému súdu,
- postupom Okresného súdu Galanta v konaní č. 11 Er 63/2001-312 zo dňa 27. augusta 2004, ktorým súd konanie vo veci exekúcie vedenej pred súdnym exekútorom
pod sp. zn. č. EX 8/2001 zastavuje
- postupom Okresného súdu Galanta v konaní č. 11 Er 63/2001-318 zo dňa 8. augusta 2004, ktorým súd povinnej oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznáva
- postupom Krajského súdu Trnava v konaní číslo 10 CoE12/05-343 zo dňa 30.09.2005, ktorým Uznesenie OSGA k. 11 Er 63/2001-318 zo dňa 8. decembra 2004 zrušuje
- postupom Okresného súdu Galanta v konaní č. 11 Er 63/2001-352 zo dňa 10.11.2005, ktorým Okresný súd Galanta rozhodoval o odvolaní sa oprávneného proti Uzneseniu č.k. 11 Er 63/2001-312
- postupom Krajského súdu Trnava v konaní číslo 10CoE 18/2006-370 zo dňa 31. októbra 2007, ktorým odvolací súd uznesenie OS GA sp. zn. č. 11 Er 63/2001-352 zo dňa 10. novembra 2005 potvrdzuje.
- postupom Okresného súdu Galanta v konaní č. 11 Er 63/2001-59, 230199258 zo dňa 3.06.2015, ktorým náhrada trov súdnemu exekútorovi sa nepriznáva, spravodlivosti ako celku porušené boli,
- postupom Okresného súdu Galanta, poverením v exekúcií č. EX 386/2005, 8Er/649/2005 zo dňa 5.12.2005,
- postupom Okresného súdu Galanta č.k. 8Er 649/2005-203, EX 386/2005 spravodlivosti ako celku porušené boli.
Poverenie na vykonanie exekúcie Okresného súdu Galanta sp. zn. č. 5202 004748* z 18. januára 2001, č. Er 63/2001-5, EX 8/2001 sa zrušuje.
Uznesenie Okresného súdu Galanta sp. zn. č. Er 63/2001-67 zo dňa 28.02.2001 sa zrušuje.
Uznesenie Okresného súdu Galanta sp. zn. č. Er 63/2001-189, EX 8/2001 zo dňa 5.04.2002 sa zrušuje.
Uznesenie Okresného súdu Galanta č.k. Er 63/2001-192, EX 8/2001 zo dňa 5.04.2002 sa zrušuje.
Uznesenie Okresného súdu Galanta č.k. Er 63/2001-194, EX 8/2001 zo dňa 5.04.2002 sa zrušuje.
Uznesenie Okresného súdu Galanta č.k. Er 63/2001-196, EX 8/2001 zo dňa 5.04.2002 sa zrušuje.
Uznesenie Okresného súdu Galanta č.k. Er 63/2001-198, EX 8/2001 zo dňa 9.04.2008 sa zrušuje.
Uznesenie Okresného súdu Galanta č.k. Er 63/2001-264 zo dňa 5.06.2003 sa zrušuje.
Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. č. 10CoE 37/04-302, sp. zn. č. 10 CoE 37/04-302 zo dňa 30. apríla 2004 sa zrušuje.
Uznesenie Okresného súdu Galanta č.k. 11 Er 63/2001-312 zo dňa 27. augusta 2004 sa zrušuje,
Uznesenie Okresného súdu Galanta č.k. Er 63/2001-318 sp. zn. č. 11 Er 63/2001-318 zo dňa 8. decembra 2004 sa zrušuje,
Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. č. 10cOE 12/05/343 zo dňa 30. septembra 2005 sa zrušuje,
Uznesenie Okresného súdu Galanta č.k. 11 Er 63/2001-352 zo dňa 10.11.2005 sa zrušuje
Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. č. 10CoE18/2006-370 zo dňa 31. októbra 2007, sa zrušuje.
Uznesenie Okresného súdu Galanta č.k. 11 Er 63/2001-59, 230199258 zo dňa 3.06.2015, sa zrušuje.
Poverenie na vykonanie exekúcie č. 5202 000350*, č. EX 386/2005, č. 8Er/649/2005 zo dňa 5.12.2005 sa zrušuje.
Sťažovateľke priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 100 000.- €... ktoré je Okresný súd Galanta povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu....
Sťažovateľke priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 20.000 €..., ktoré je Okresný súd Galanta povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu....
Sťažovateľke priznáva nárok na náhradu trov konania v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi platenie a náhradu trov konania.“
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Predmetom sťažnosti je sťažovateľkou namietané porušenie jej v sťažnosti označených základných práv podľa ústavy a práv podľa medzinárodných dohovorov postupom a rozhodnutiami okresného súdu v exekučných konaniach vedených pod sp. zn. 11 Er 63/2005 a sp. zn. 8 Er 649/2005, ako aj postupom krajského súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 10 CoE 60/03 a jeho uznesením z 30. apríla 2004, sp. zn. 10 CoE 12/05 a jeho uznesením z 30. septembra 2005 a sp. zn. 10 CoE 18/2006 a jeho uznesením z 31. októbra 2007, pričom všetky tieto konania sa týkali rozhodovaní o odvolaniach podaných proti rozhodnutiam okresného súdu vydaných v prvom exekučnom konaní.
8. Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
9. Z príloh k sťažnosti doručených ústavnému súdu vyplýva, že prvé exekučné konanie bolo uznesením č. k. 11 Er 63/2001-352 z 10. novembra 2005 v spojení s uznesením krajského súdu č. k. 10 CoE 18/2006-370 z 31. októbra 2007 právoplatne zastavené 14. januára 2008 (exekúcia bola najprv uznesením krajského súdu č. k. 10 CoE 60/03-302, 10 CoE 37/04-302 z 30. apríla 2004 vyhlásená za neprípustnú, pretože bol tu iný dôvod, pre ktorý nebolo možné ju vykonať, a následne bola zastavená). O náhrade trov exekučného konania rozhodol okresný súd uznesením č. k. 11 Er 63/2011 z 3. júna 2015 (právoplatným 31. júla 2015) tak, že ich súdnemu exekútorovi nepriznal. Sťažovateľka podaním doručeným okresnému súdu 3. decembra 2015 špecifikovala trovy exekučného konania za poskytnuté právne služby v sume 4 443,89 €. Okresný súd však uznesením č. k. 11 Er 63/2001-465 z 29. januára 2016 jej podanie (ktoré posúdil ako návrh na vydanie doplňujúceho uznesenia) odmietol. Sťažovateľka však podala proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, o ktorom však nebolo rozhodnuté.
10. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že aj druhé exekučné konanie už bolo právoplatne zastavené, a to 3. mája 2014, keď nadobudlo právoplatnosť uznesenie okresného súdu č. k. 8 Er 649/2005-386 z 26. marca 2014 vo výroku o zastavení tohto konania. Náhrada trov exekúcie súdnemu exekútorovi nebola priznaná, proti čomu bolo podané odvolanie a prebieha už iba konanie vo vzťahu k súdnemu exekútorovi a jeho náhrade trov exekučného konania.
11. V okolnostiach prípadu sťažovateľky preto lehota na podanie sťažnosti proti postupu a rozhodnutiam okresného súdu v prvom, ako aj druhom exekučnom konaní, ako aj proti postupom krajského súdu a jeho v petite sťažnosti označeným uzneseniam ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde uplynula dávno pred tým, ako bola sťažnosť sťažovateľky doručená ústavnému súdu (10. júna 2016).
12. Ústavný súd ešte dodáva, že vo vzťahu k niektorým napadnutým uzneseniam okresného súdu mohol sťažnosť odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a to vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorý, ako už bolo uvedené, vyplýva z čl. 127 ods. 1 ústavy, keďže proti niektorým z nich bol prípustný riadny opravný prostriedok, ktorý sťažovateľka aj využila, a o odvolaniach proti ním rozhodol krajský súd ako súd odvolací.
13. Keďže sťažovateľka svoju sťažnosť nepodala v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, pričom zákon o ústavnom súde neumožňuje odpustiť zmeškanie tejto lehoty (napr. I. ÚS 235/03, I. ÚS 156/04, II. ÚS 267/04, IV. ÚS 35/04), ústavný súd sa nemohol zaoberať opodstatnenosťou námietok sťažovateľky smerujúcich proti označeným rozhodnutiam a postupu všeobecných súdov, a preto sťažnosť sťažovateľky v tejto časti už po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako oneskorene podanú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
14. Pokiaľ sťažovateľka namieta prieťahy v konaní (a tým porušenie jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), o jej návrhu ako povinnej na náhradu trov prvého exekučného konania za poskytnutie právnych služieb, o ktorom okresný súd rozhodol uznesením č. k. 11 Er 63/2001-465 z 29. januára 2016, pričom toto jej podanie okresný súd posúdil ako návrh na vydanie doplňujúceho uznesenia, ústavný súd uvádza, že jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).
Súčasťou rozhodovacej činnosti ústavného súdu je aj ustálený právny názor (napr. II. ÚS 12/01, IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 205/03, I. ÚS 16/04), podľa ktorého sa ochrana základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd ju zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
V posudzovanej veci v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu (10. júna 2016) okresný súd pri rozhodovaní o návrhu sťažovateľky na náhradu trov exekučného konania za poskytnutie právnych služieb už nemohol porušovať jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ani jej právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže v tom čase už rozhodol uznesením 29. januára 2016.
Vydaním uznesenia o odmietnutí návrhu sťažovateľky ako povinnej na náhradu trov prvého exekučného konania za poskytnutie právnych služieb 29. januára 2016 a jeho doručením sťažovateľke okresný súd vykonal všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie právnej neistoty sťažovateľky. Ďalšie úkony alebo postupy už okresný súd nemohol vykonávať iba predložiť spis odvolaciemu súdu na rozhodnutie o jej odvolaní, a preto bolo treba vec posudzovať so zreteľom na čl. 2 ods. 2 ústavy ako vec, v ktorej ústavná úloha okresného súdu pri odstraňovaní právnej neistoty skončila rozhodnutím (29. januára 2016) pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (10. júna 2016).
Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
15. Keďže sťažnosť ako celok bola odmietnutá, ústavný súd už o ďalších návrhoch sťažovateľky v nej uplatnených nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. októbra 2016