znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 645/2017-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. januára 2018 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa Tkáčika vo veci sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Jaroslav Čibenka s. r. o., F. Urbánka 797/14, Púchov, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Jaroslav Čibenka, pre namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 181/2009 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 181/2009 p o r u š e n é b o l i.

2. Okresnému súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 181/2009 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovy právneho zastúpenia v sume 303,68 € (slovom tristotri eur a šesťdesiatosem centov) na účet jeho právnej zástupkyne Advokátskej kancelárie JUDr. Jaroslav Čibenka s. r. o., F. Urbánka 797/14, Púchov, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 25. októbra 2017 prijal na ďalšie konanie sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Jaroslav Čibenka s. r. o., F. Urbánka 797/14, Púchov, v ktorej namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 181/2009 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol, že „... je účastníkom konania vedenom na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn.: 9C/181/2009 vo veci ochrany osobnosti a priznania primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré inicioval ešte v roku 2009 žalobou podanou na tamojšom súde.

Sťažovateľ sa v predmetnej veci viackrát (25. 12. 2016, 21. 03. 2017, 04. 04. 2017) obrátil na predsedu príslušného súdu so sťažnosťou na prieťahy vo vyššie uvedenom konaní. Sťažovateľ uviedol, že predmetná vec nebola doposiaľ právoplatne skončená súdnym rozhodnutím, pričom súd v danej veci nevykonával procesné úkony, ktoré by sťažovateľovi oznámil. Predsedníčka Okresného súdu Piešťany listom zo dňa 28. 04. 2016 vedeného pod spis. zn. 208/17 (viď príloha) žiadateľa upovedomila o spôsobe vybavenia sťažnosti, pričom v liste k vyššie uvedenému konaniu uviedla, že vyzvala zákonného sudcu na vyjadrenie. Z vyjadrenia zákonného sudcu vyplýva, že súd konanie zastavil uznesením, sp. zn.: 9C/181/2009, zo dňa 03. 03. 2007. Predmetné uznesenie ešte nenadobudlo právoplatnosť a spis bol predložený odvolaciemu súdu na odvolacie konanie. Z upovedomenia o spôsobe vybavenia sťažnosti v predmetnej veci ďalej vyplýva, že predsedníčka príslušného súdu považuje žiadosť žiadateľa za opodstatnenú. Nakoľko v danej veci bolo konanie postúpené odvolaciemu súdu na rozhodnutie, nevykonala ďalšie úkony na nápravu.“.

Sťažovateľ ďalej uviedol:

„Máme za to, že v danom prípade nejde o takú zložitosť (právnu ani skutkovú), ktorá by odôvodňovala skutočnosť, že za osem rokov od podania žaloby súd vo veci právoplatne nerozhodol. Podľa názoru sťažovateľa Okresný súd Piešťany v období od podania žaloby (t. j. rok 2009) až do súčasnosti konal neefektívne a v určitých obdobiach vôbec nekonal a tak spôsobil to, že sťažovateľ bol počas dlhého obdobia a ku dňu podania Ústavnej sťažnosti v stave právnej neistoty...

Sťažovateľ má za to, že zo všetkého uvedeného vyplýva, že Okresný súd Piešťany je zodpovedný za celkovú neprimeranú dĺžku namietaného konania v trvaní osem rokov od podania žalobného návrhu, počas ktorej nekoná efektívne a bez zbytočných prieťahov takým spôsobom aby poskytol sťažovateľovi v namietanom konaní relevantnú ochranu jeho práv a oprávnených nárokov v zmysle návrhu vo veci samej, ako aj namietaných práv v zmysle ním podanej sťažnosti ústavnému súdu.“

Keďže napadnuté konanie dosiaľ nebolo právoplatne skončené, sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛, nar. ⬛⬛⬛⬛, bytom

podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod. pod sp. zn.: 9C/181/2009 bolo porušené.

2. ⬛⬛⬛⬛, nar. ⬛⬛⬛⬛, bytom

sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,00 Eur (slovom desaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť mu do dvoch (2) mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia na bankový účet jeho právneho zástupcu, uvedený v záhlaví tejto sťažnosti.

3. Okresný súd je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške 303,68 Eur (slovom: tristotri Eur aj šesťdesiatosem centov) na bankový účet jeho právneho zástupcu, uvedený v záhlaví tejto sťažnosti, a to do dvoch (2) mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

3. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním sp. zn. Spr 753/17 doručeným ústavnému súdu 24. novembra 2017, v ktorom predsedníčka okresného súdu stručne uviedla: „V predmetnom konaní sa rozhodovalo o procesných podaniach žalobcu, pričom žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov a o ustanovenie zástupcu z radov advokátov podal priamo v žalobe, preto sa týmto podaním súd musel zaoberať až do právoplatného rozhodnutia o tomto podaní, pričom o tomto bolo opakovane rozhodnuté súdom prvého stupňa a odvolacím súdom aj dovolacím súdom, nakoľko žalobca využil vo vzťahu ku všetkým rozhodnutiam súdu aj podanie dovolania. Mám za to, že v danej veci súd konal bez zbytočných prieťahov.“

4. Súčasťou vyjadrenia predsedníčky okresného súdu z 20. novembra 2017 bol aj tento prehľad procesných úkonov doterajšieho priebehu napadnutého konania:

„- Žaloba podaná dňa 05. 01. 2009 na Okresný súd v Nitre

- Úprava zákonného sudcu OS Nitra - upovedomenie o postúpení spisu

- Dňa 03. 07. 2009 bolo prijatie spisu na OS Piešťany

- Uznesenie zo dňa 11. 09. 2009, kde súd nepriznáva žalobcovi oslobodenie od SUPO (PPL 22. 02. 2010)

- Úprava zákonnej sudkyne - doruč UZN žalobcovi a zisti, ktorým súdom a pod akou spisovou značkou bol žalobca odsúdený - realizované asistentkou dňa 28. 09. 2009.

- Dňa 28. 09. 2009 - úradný záznam asistentky

- Dňa 13. 10. 2009 podané odvolanie

- Dňa 14. 10. 2009 úprava ST - vypracuj predkladaciu správu - vyhotov fotokópiu obálky z čl. 31

- Predkladacia správa KS TT zo dňa 14. 10. 2009

- Uznesenie KS TT 11Co/396/2009-37, zo dňa 30. 11. 2009, PPL 22. 02. 2010

- Žiadosť žalobcu zo dňa 01. 03. 2010

- Dovolanie žalobcu

- Dňa 09. 03. 2010 úprava zákonnej sudkyne - vypracuje prekladaciu správu pre NS SR

- Predkladacia správa pre NS SR zo dňa 09. 03. 2010

- Spis dňa 22. 11. 2010 vrátený z NS SR - z dôvodu predčasného predloženia spis (odstránenie nedostatkov)

- Uznesenie OS PN zo dňa 02. 12. 2010, kde súd ustanovil právneho zástupcu žalobcovi

- Dňa 02. 12. 2017 úprava zákonnej sudkyne - UZN doruč žalobcovi + PZ

- Predkladacia správa NS SR zo dňa 04. 02. 2011

- Spis dňa 26. 08. 2011 z NS SR vrátený (neboli splnené podmienky na predloženie spisu)

- Uznesenie OS PN zo dňa 13. 09. 2011, kde súd ustanovil žalobcovi PZ - PPL 11. 10. 2011

- Dňa 13. 09. 2011 úprava zákonnej sudkyne - UZN doruč. stranám sporu + úprava zo dňa 12. 10. 2011 - výzva pre advokátku

- Výzva realizovaná asistentkou dňa 12. 10. 2011

- 16. 11. 2017 e-mailová komunikácia - doplnenie dovolania

- 21. 11. 2011 - úprava zákonnej sudkyne - vypracuje predkladaciu správu

- Doplnenie dovolania zo dňa 23. 11. 2011

- 21. 11. 2011 - výzva na vyjadrenie k doplneniu dovolania

- 26. 01. 2012 - predkladacia správa na NS SR

- Uznesenie NS SR 6Cdo 16/2012 zo dňa 12. 09. 2012 - súd uznesenie KS v Trnave z 30. 11. 2009 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, PPL 12. 11. 2012

- Unesenie KS TT 10 Co/149/2012 zo dňa 21. 03. 2013 - PPL 23. 05. 2013

- Dňa 11. 04. 2012 - úradný záznam zákonnej sudkyne

- 11. 04. 2012 - úprava zákonnej sudkyne - žiadosť pre Generálne riaditeľstvo zboru väzenskej a justičnej stráže

- Žiadosť realizovaná dňa 16. 05. 2012 asistentkou

- Dňa 26. 06. 2012 úprava zákonnej sudkyne - výzva, realizovaná dňa 09. 07. 2012

- Dňa 18. 07. 2012 - odpoveď na výzvu (žalobca)

- Dňa 16. 10. 2012 - zaslané na vedomie UZN 6Cdo 16/2012

- 31. 10. 2012 úprava zákonnej sudkyne - daj náhradný obal na lehotu 2 mesiace...

- Uznesenie OS PN zo dňa 20. 06. 2013 - PPL dňa 24. 07. 2013

- Úprava zákonnej sudkyne - UZN doruč spolu s tlačivom a poučením - úprava realizovaná dňa 02. 07. 2013

- Úprava vsú - žiadosť pre MS SR zo dňa 12.09. 2013 - realizované asistentkou dňa 16. 09. 2013

- Úprava vsú - žiadosť pre Poštovú banku zo dňa 09. 10. 2013 - realizované asistentkou dňa 11. 10. 2013

- Uznesenie OS PN zo dňa 29. 10. 2013 - PPL 03. 07. 2014 (v spojení s rozhodnutím KS TT č. k. 26Co/95/2014-140) + úprava na doručenie UZN.

- Dňa 30. 12. 2013 podané odvolanie (žalobca)

- Úradný záznam zo dňa 12. 02. 2014 - zákonnej sudkyne

- Úprava zákonnej sudkyne zo dňa 12. 02. 2014 - urob dopyt + realizované dňa 19. 02. 2014

- Odpoveď (žalobcu) zo dňa 05. 03. 2014

- Odpoveď Poštovej banky zo dňa 14. 03. 2014

- Predkladacia správa pre KS TT zo dňa 19. 03 2014

- Uznesenie KS TT zo dňa 28. 04. 2014 - PPL 03. 07. 2014 + úprava na doručenie - realizované dňa 16. 06. 2014

- Dňa 25. 06. 2014 podané dovolanie

- Dňa 23. 10. 2014 doplnenie dovolania

- Dňa 07. 11. 2014 doplnenie dovolania - dodatok

- Úprava vsú zo dňa 05. 12. 2014 - zaslať dovolanie na vyjadrenie - realizované dňa 09. 12. 2014

- Úprava vsú zo dňa 20. 01. 2015 - priprav predkladaciu správu NS SR

- Predkladacia správa NS SR zo dňa 17. 02. 2015

- Uznesenie NS SR 6Cdo/88/2015 zo dňa 24. 02. 2016 - odmietnutie dovolania, PPL 15. 04. 2016 + úprava doruč UZN NS SR

- Úprava vsú - výzva pre žalobcu na zaplatenie SUPO - realizované dňa 26. 10. 2016

- Dňa 11. 11. 2016 úprava vsú - výzvu doruč priamo žalobcovi - realizované dňa 14. 11. 2016

- Úprava vsú zo dňa 21. 12. 2016 - koncept UZN predlož sudkyni - realizované dňa 22. 12. 2016

- Úprava vsú zo dňa 03. 03. 2017 - doplnený koncept predlož sudkyni - realizované dňa 07. 03. 2017

- Uznesenie OS PN zo dňa 03. 03. 2017 - zastavenie konania + úprava na doručenie

- realizované dňa 22. 03. 2017

- Dňa 03. 04. 2017 podané odvolanie

- Úprava vsú zo dňa 09. 05. 2017 - realizované dňa 30. 05. 2017

- Úprava vsú zo dňa 14. 07. 2017 - priprav predkladaciu správu pre KS TT

- Predkladacia správa zo dňa 17. 08. 2017.“

5. K vyjadreniu okresného súdu k sťažnosti sťažovateľ zaujal svoje stanovisko v podaní doručenom ústavnému súdu 19. decembra 2017, v ktorom okrem iného uviedol: „... žaloba bola podaná v januári roku 2009 na Okresný súd Nitra, a až po uplynutí šiestich mesiacov Okresný súd Piešťany prijal predmetný spis, pričom prvý úkon (nepriznanie oslobodenia od SUPO) vykonal po dvoch mesiacoch.

Po tom, ako v marci 2010 podal Sťažovateľ dovolanie v súvislosti s nepriznaním oslobodenia od SUPO, resp. po tom, ako Okresný súd Piešťany predkladacou správou zo dňa 09. 03. 2010 predložil spis Najvyššiemu súdu, tento ho opakovane vyzýval na odstránenie nedostatkov, resp. dodatočné splnenie podmienok predloženia spisu. Na základe uvedeného bola opätovne predkladacia správa na predloženie spisu Najvyššiemu súdu vypracovaná až dňa 26. 01. 2012, t. j. takmer po roku od prvej predkladacej správy.

Po vydaní Uznesenia Najvyššieho súdu, sp. zn.: 6Cdo 16/2012 zo dňa 12. 09. 2012, ktorým bolo zrušené uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 30. 11. 2009, dala zákonná sudkyňa dňa 31. 10. 2012 pokyn na lehotu 2 mesiace (t. j. táto mala uplynúť v novembri 2012). Najbližší zrealizovaný úkon je však až uznesenie zo dňa 20. 06. 2013. Máme za to, že i v tomto prípade došlo k prieťahu o zhruba 7 mesiacov. Mesiac po vydaní uznesenia dala zákonná sudkyňa pokyn na jeho doručenie.

Po tom, ako Sťažovateľ dňa 25. 06. 2014 podal dovolanie, bol pokyn na jeho zaslanie na vyjadrenie zrealizovaný až dňa 05. 12. 2014, t. j. opäť po takmer pol roku.

Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 6Cdo/88/2015 zo dňa 24. 02. 2016, bolo odmietnuté dovolanie Sťažovateľa. Výzva pre Sťažovateľa na zaplatenie SUPO bola vyhotovená až dňa 26. 10. 2016, t. j. po zhruba 8 mesiacoch, pričom pokyn na jej doručenie priamo Sťažovateľovi bol daný 14. 11. 2016.

Proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany zo dňa 03. 03. 2017, ktorým bolo konanie zastavené podal Sťažovateľ dňa 03. 04. 2017 odvolanie. Dňa 14. 07. 2017, t. j. po troch mesiacoch odo dňa doručenia odvolania Sťažovateľa, bol ešte iba daný pokyn na pripravenie predkladacej správy pre Krajský súd Trnava, pričom táto bola vyhotovená po uplynutí ďalšieho mesiaca (17. 08. 2017).

Máme za to, že Okresný súd Piešťany, vzhľadom na uvedené úkony, ktoré boli opakovane vykonané s veľkým časovým odstupom, v predmetnom konaní nekonal bez zbytočných prieťahov.“

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.

9. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

10. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty, dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Na splnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy preto nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).

11. Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho konania na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov v kontexte medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky garantovať účastníkom súdneho konania právo na prerokovanie ich veci v primeranej dobe (v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru) je zabezpečiť odstránenie stavu právnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu v primeranej dobe (III. ÚS 111/04, III. ÚS 11/05).

12. Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníkov konania a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (II. ÚS 74/97). Tieto tri kritériá zohľadňuje pri namietaní porušenia práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva (III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).

13. Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je rozhodovanie o zaplatení sťažovateľom nárokovanej sumy, ktorú požaduje zaplatiť od odporcu z titulu nemajetkovej ujmy v súvislosti so žalobou o ochranu osobnosti. Ide o konanie, ktoré spravidla nebýva skutkovo zložité a ani po právnej stránke náročné. Návrhy tohto typu tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov. Ústavný súd z predloženého spisu nezistil, že by v danom prípade išlo o právne alebo skutkovo zložitú vec. Na zložitosť veci nepoukázala ani predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti a navyše uviedla, že v napadnutom konaní sa rozhodovalo o procesných podaniach sťažovateľa, ktorý vo vzťahu „ku všetkým rozhodnutiam súdu využil aj podanie dovolania“.

14. Ďalším kritériom, ktoré ústavný súd posudzoval, bolo správanie účastníkov konania. Ústavný súd konštatuje, že k spomaleniu konania a k prieťahom prispeli aj okolnosti na strane sťažovateľa, predovšetkým početnosť ním podaných procesných návrhov. Ústavný súd zohľadňuje, že sťažovateľ ako účastník konania má nesporne právo na procesné úkony, ktoré urobil, na druhej strane poukazuje na to, že za prieťahy vzniknuté v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom konania nemožno pripísať zodpovednosť na vrub súdu konajúcemu vo veci (podobne III. ÚS 242/03). V súlade s touto judikatúrou preto čas potrebný na rozhodnutie o procesných návrhoch sťažovateľa ústavný súd nezapočítal do doby zbytočných prieťahov v konaní okresného súdu (podobne III. ÚS 242/03, IV. ÚS 218/04).

15. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že vzhľadom na doterajšiu dĺžku napadnutého konania (takmer 9 rokov), ktorá je z ústavnoprávneho hľadiska úplne neakceptovateľná, nepovažoval za potrebné skúmať, vymedzovať ani hodnotiť jednotlivé procesné úkony vykonané v priebehu napadnutého konania. Uvedené konštatovanie je znásobené skutočnosťou, že v priebehu takmer 9 ročného konania nebolo vo veci nariadené ani jedno˗ pojednávanie a okresný súd dosiaľ nezačal v merite veci vôbec konať.

16. Okrem uvedeného zásadného konštatovania ústavný súd poukazuje tiež na to, že neprehliadnuteľnou skutočnosťou svedčiacou o nesústredenosti okresného súdu a v odvolacom konaní následne aj Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“), ktorá podstatným spôsobom predĺžila priebeh napadnutého konania, je fakt, že okresný súd po podaní dovolania sťažovateľom proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. 10 Co 396/2009 z 30. novembra 2009 dvakrát predložil súdny spis Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) predčasne bez toho, aby predtým vykonal potrebné procesné úkony, čím, ako bolo uvedené, nepochybne došlo k predĺženiu napadnutého konania, najmä keď najvyšší súd následne uznesením sp. zn. 6 Cdo 16/2012 z 12. septembra 2012 zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu z 30. novembra 2009 a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu odňatia možnosti sťažovateľa konať pred súdom.

17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom okresného súdu v konaní, ktoré je ním vedené pod sp. zn. 9 C 181/2009, došlo k zbytočným prieťahom a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

18. Pretože ústavný súd zistil porušenie označeného základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 181/2009, prikázal mu (napriek tomu, že sťažovateľ sa toho nedomáhal), aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

III.

19. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

20. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Ústavný súd podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže, ale aj nemusí priznať finančné zadosťučinenie osobe domáhajúcej sa ochrany svojich práv na ústavnom súde.

21. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 10 000 € z dôvodu, že „sťažovateľove porušenie základných ľudských práv trvá dlhšie, t. j. aj dlhšie trpí negatívnymi následkami ako duševné utrpenie, stres, trauma, krivda, neistota, poníženie... ako priamy dôsledok porušenia práva“.

22. Podľa názoru ústavného súdu napriek konštatovaniu porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neprichádza v tomto prípade do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Z ďalšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu je totiž známe, že sťažovateľ opakovane podáva na súdy desiatky nekvalifikovaných podaní, ktorými zaťažuje súdne a iné štátne orgány v Slovenskej republike. Rovnako zneužíva vyťaženosť medzinárodných súdnych orgánov ochrany ľudských práv, ktoré niekedy dobre nerozpoznajú skutočné ciele a zámery sťažovateľa (právoplatne odsúdeného za závažné trestné činy) získať zo svojich káuz čo najviac finančných prostriedkov bez ohľadu na podstatu týchto sporov. Berúc do úvahy uvedené, ako aj všetky okolnosti danej veci ústavný súd finančné zadosťučinenie sťažovateľovi nepriznal, teda v tejto časti sťažnosti nevyhovel.

23. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní o jeho sťažnosti Advokátskou kanceláriou JUDr. Jaroslav Čibenka s. r. o., F. Urbánka 797/14, Púchov. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

24. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2016, ktorá bola 884 €.

25. Ústavný súd zistil, že uplatnená suma trov konania za dva úkony právnej služby vrátane režijného paušálu vykonané v roku 2017 v sume 303,68 € nepresahuje sumu vypočítanú ústavným súdom podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a neodporuje jej. Ústavný súd preto priznal sťažovateľovi úhradu trov konania v sume uplatnenej jeho právnou zástupkyňou.

26. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľa Advokátskej kancelárie JUDr. Jaroslav Čibenka s. r. o., F. Urbánka 797/14, Púchov, v lehote uvedenej v bode 3 výroku tohto nálezu.

27. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. januára 2018