SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 644/2015-8
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. decembra2015 predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,, zastúpenej advokátkouJUDr. Antóniou Kauzalovou, Májová 1115, Čadca, vo veci namietaného porušeniazákladného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republikya práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 7 Co/799/2014-317,7 Co/800/2014 zo 17. decembra 2014 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. júna 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka), zastúpenejadvokátkou JUDr. Antóniou Kauzalovou, Májová 1115, Čadca, vo veci namietanéhoporušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkomKrajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) č. k. 7 Co/799/2014-317, 7 Co/800/2014zo 17. decembra 2014.
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:„... Sťažovateľka v súlade so zákonom riadnou kúpnou zmluvou zakúpila nehnuteľnosť a to parcelu Zastavané plochy a nádvoria o výmere 181 m2, kat. územie zap. na Okresnom úrade katastrálny odbor ⬛⬛⬛⬛ od zapísaných spoluvlastníkov na tomto LV, ktorú nehnuteľnosť nadobudli zapísaní spoluvlastníci dedením po neb. ⬛⬛⬛⬛ ženatý s ⬛⬛⬛⬛ a to podľa osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Čadca a preto sťažovateľka nemala pochybnosti o ich vlastníckom práve k parcele. Rozsudkom Krajského súdu Žilina 7Co799/2014, 7Co800/2014 zo dňa 17.12.2014 bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Čadca z 18.06.2014 pod sp. zn. 11 C/24/2011-279, ktorým rozsudkom bolo určené, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti a to parcely ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ je navrhovateľ v 1. rade ⬛⬛⬛⬛ a ďalším výrokom uvedeného rozsudku bolo určené, že navrhovatelia 1, 2 a to ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ rod. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parciel ⬛⬛⬛⬛, ktoré vlastníctvo menovaným bolo priznané z dôvodov uzavretých neplatných zmlúv a titulom vydržania, čo však v konaní preukázané nebolo, lebo uvedené nehnuteľnosti navrhovatelia 1,2 nikdy v držbe nemali, čo bolo preukázané listinnými dôkazmi, ako aj výsluchmi svedkov. Tieto rozsudky sú v rozpore so skutkovým a právnym stavom a vlastníctvo sťažovateľky bolo porušené, čím utrpela značnú ujmu, lebo na základe uvedených rozsudkov prišla o nehnuteľnosť ako aj o peniaze vo výške 23 536,- Sk z titulu zaplatenia kúpnej ceny...
Rozsudok Okresného súdu Čadca pod sp. zn. 11 C/24/2011-279 zo dňa 18.06.2014 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu Žilina 7Co799/2014-317, 7Co800/2014 zo dňa 17.12.2014, nadobudol právoplatnosť dňa 27.01.2015. Sťažovateľka vo veci podala podnet na podanie mimoriadneho dovolania na Generálnu prokuratúru v Bratislave. Dňa 11.05.2015 bolo právnej zástupkyni sťažovateľky oznámené a to písomnosťou Krajskej prokuratúry Žilina, Mojzesova ulica, že krajská prokuratúra nezistila dôvody na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243 e a nasl. OSP.
Vzhľadom na doručenie tohto oznámenia z Krajskej prokuratúry Žilina dňa 11.05.2015, lehota na podanie ústavnej sťažnosti by uplynula 11.07.2015. Sťažnosť na Ústavný súd sa podáva 17.06.2015 a preto dvojmesačná lehota je zachovaná.
V dôsledku skutkového stavu Ústavný súd SR má právomoc rozhodnúť o porušení práva sťažovateľky o ochrane vlastníctva a o práve vlastniť majetok získaný zákonným spôsobom...“
Sťažovateľka vo veci samej navrhuje, aby po prijatí sťažnosti na ďalšie konanieústavný súd vydal takéto rozhodnutie:
„Základné právo sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛ rod. ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, bytom ⬛⬛⬛⬛ občan SR na súdnu a inú právnu ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1, ods. 3 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 17.12.2014 pod sp. zn. 7Co799/2014-317,7Co 800/2014 porušené bolo.
Rozsudok Krajského súdu v Žiline 7Co799/2014-317, 7Co 800/2014 zo dňa 17.12.2014 sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie.
Ústavný súd SR priznáva sťažovateľke ⬛⬛⬛⬛ rod. ⬛⬛⬛⬛ finančné zadosťučinenie vo výške 3.000,- €, ktoré je Krajský súd v Žiline povinný sťažovateľovi vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.
Ústavný súd SR priznáva sťažovateľke ⬛⬛⬛⬛ rod. ⬛⬛⬛⬛ náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 296,44 €, ktorú sumu je Krajský súd Žilina povinný vyplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľky JUDr. Antónie Kauzalovej, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právovšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.
Podľa čl. 20 ods. 3 ústavy vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práviných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckehopráva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredienad mieru ustanovenú zákonom.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch aleboo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvodyuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebonávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebopodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesenímbez ústneho pojednávania.
Sťažnosť smeruje proti rozsudku krajského súdu č. k. 7 Co/799/2014-317,7 Co/800/2014 zo 17. decembra 2014, ktorý podľa zistenia ústavného súdu nadobudolprávoplatnosť 27. januára 2015.
Jednou zo základných podmienok konania o sťažnosti je jej podanie v lehoteustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začínaplynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inomzásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ moholo opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanovenýmdôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnomsúde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňujezákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03,I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03, III. ÚS 124/04).
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka, počíta začiatok plynutia lehoty ustanovenejv § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde od okamihu, keď jej bol doručený prípis Generálnejprokuratúry Slovenskej republiky, ktorým bol odložený jej podnet na podaniemimoriadneho dovolania (11. mája 2015). Inými slovami, využitie práva podnietiť podaniemimoriadneho dovolania generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len,,generálny prokurátor“) presúva podľa sťažovateľky začiatok plynutia dvojmesačnej lehotypodľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde až na získanie vedomosti o odložení podnetu.
Ústavný súd poukazuje na svoju stabilnú judikatúru, súčasťou ktorej je aj právnynázor, že podnet na podanie mimoriadneho dovolania generálnemu prokurátorovi podľa§ 243e a nasl. Občianskeho súdneho poriadku nemožno z hľadiska čl. 127 ods. 1 ústavypovažovať za účinný a dostupný právny prostriedok nápravy, ktorý je predpokladom(podmienkou) podania sťažnosti ústavnému súdu, a preto na jeho podanie z hľadiskaplynutia lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu nemožno prihliadať (m. m. I. ÚS49/02, I. ÚS 134/03, IV. ÚS 282/2010, III. ÚS 54/2011).
Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu mimoriadne opravné prostriedky,ktoré navrhovateľ (sťažovateľ) nemôže uplatniť osobne, nemožno považovať za účinnéprávne prostriedky nápravy, ktoré sú mu priamo dostupné. Ustanovenie § 243e ods. 1Občianskeho súdneho poriadku totiž neukladá povinnosť (nevzniká právny nárok) vyhovieťkaždému podnetu. Je na voľnej úvahe generálneho prokurátora rozhodnúť, či podámimoriadne dovolanie (táto voľná úvaha je vylúčená iba v prípade, ak zistí, že zákonnépodmienky na podanie mimoriadneho dovolania sú splnené). Oprávnenie na podaniemimoriadneho dovolania nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávnaochrana (napr. II. ÚS 42/01, I. ÚS 67/02, III. ÚS 11/04, III. ÚS 54/2011).
Takýto podnet nie je teda iným právnym prostriedkom, ktorý je sťažovateľkav zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde povinná vyčerpať na ochranu svojichzákladných práv alebo slobôd ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, a preto nemána plynutie lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde žiadny vplyv.
Na základe uvedeného ústavný súd vychádzajúc zo skutočnosti, že sťažnosť bolapodaná na poštovú prepravu 22. júna 2015 a namietaný rozsudok nadobudol právoplatnosť27. januára 2015, a teda posledný deň lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu uplynul27. marca 2015, konštatoval, že sťažnosť bola podaná zjavne po uplynutí lehoty uvedenejv § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd preto sťažnosť odmietol na predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. decembra 2015