znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 644/2014-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. marca 2015 v senátezloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu ĽubomíraDobríka   o sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpenéhoadvokátkou   JUDr. Emílou   Korčekovou,   advokátska   kancelária,   L.   Novomeského   25,Pezinok, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právana prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v konanívedenom pod sp. zn. 26 C 70/2008 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jehozáležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práva základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v konaní   vedenompod sp. zn. 26 C 70/2008   p o r u š e n é   b o l i.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   I p r i k a z u j e,   aby   v   konaní   vedenompod sp. zn. 26 C 70/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 700 €(slovom sedemsto eur), ktoré j e   Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý   vyplatiť mu dodvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava I j e   p o v i n n ý   uhradiť trovy   konania   v   sume   283,90   €   (slovom   dvestoosemdesiattri   eur   a deväťdesiat   centov)na účet advokátky JUDr. Emílie Korčekovej, advokátska kancelária, L. Novomeského 25,Pezinok, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)uznesením č. k. III. ÚS 644/2014-10 zo 4. novembra 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietalporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojejzáležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného Bratislava I (ďalej len„okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 26   C   70/2008 (ďalej   len   „napadnutékonanie“).

Následne   ústavný   súd   25.   novembra   2014   vyzval   okresný   súd   na   vyjadrenie   sak vecnej   stránke   prijatej   sťažnosti   a   oznámenie,   či   súhlasí   s   upustením   od   ústnehopojednávania o prijatej sťažnosti.

Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 19. januára 2015. V jehoprílohe sa nachádzal súdny spis, vyjadrenie predsedníčky okresného súdu s chronológiouúkonov   okresného   súdu   i   účastníkov   v   napadnutom   konaní,   z   ktorej   vyplývajú   tietopodstatné skutočnosti:

„04.04.2008 podal navrhovateľ návrh ma začatie konania,

11.04.2008 súd vyzval odporcu na vyjadrenie k návrhu navrhovateľa,

25.05.2010 MS SR doručilo svoje vyjadrenie k návrhu a zároveň sa ospravedlnilo svoju neúčasť na pojednávaní dňa 27.05.2010 pričom súhlasilo, aby súd rozhodol o žalobe na základe listinných dôkazov v jeho neprítomnosti,

dňa 27.05.2010 navrhovateľ na pojednávaní doplnil žalobný návrh a upravil petit na sumu   16.596,95   EUR,   súd   pojednávanie   odročil   na   21.09.2010   z   dôvodu   potreby rozhodnúť o zmene petitu,

28.06.2010 súd rozhodol o návrhu na zmenu petitu,

10.08.2010 navrhovateľ rozšíril žalobný návrh,

21.09.2010   súd   odročil   pojednávanie   na   23.11.2010   z   dôvodu   ospravedlnenej neprítomnosti odporcu a z dôvodu potreby rozhodnúť o rozšírení žaloby,

27.09.2010 súd pripustil rozšírenie žalobného návrhu,

23.11.2010 sa konalo nariadené pojednávania v neprítomnosti odporcu, na ktorom bol vypočutý navrhovateľ,

06.12.2010 súd požiadal Daňový úrad Bratislava II o poskytnutie informácie,

27.12.2010 bola doručená odpoveď Daňového úradu Bratislava II,

30.03.2010 navrhovateľ doplnil žalobný návrh a upravil petit na istinu 218.074,47 EUR a nemajetkovú ujmu vo výške 250.000,- EUR,

27.01.2011 súd pripustil zmenu petitu v zmysle podania navrhovateľa,

08.03.2011 bolo súdne pojednávanie odročené za účelom predvolania svedka,

24.05.2011 sa konalo súdne pojednávanie, na ktorom bol vypočutý svedok a zároveň odporca navrhol vstup vedľajšieho účastníka ⬛⬛⬛⬛ -súdneho exekútora,

01.06.2011 súd vyzval ⬛⬛⬛⬛, súdneho exekútora na vyjadrenie, či súhlasí so vstupom do konania ako vedľajšieho účastníka na starne odporcu,

10.06.2011 bol doručený súhlas exekútora ⬛⬛⬛⬛ so vstupom do konania,

20.07.2011   súd   pripustil   vstup   vedľajšieho   účastníka ⬛⬛⬛⬛, súdneho exekútora do konania na strane odporcu,

25.07.2011 navrhovateľ doručil do súdneho spisu zmenu žalobného návrhu a návrh na   vypočutie   svedkov,   keď   žiadal   priznať   istinu   218.074,47   EUR   a   nemajetkovú   ujmu vo výške 218.074,47 EUR,

08.08.2011   navrhovateľ   podal   odvolanie   voči   pripusteniu   vstupu   vedľajšieho účastníka ⬛⬛⬛⬛, súdneho exekútora do konania na strane odporcu,

14.09.2011 bolo doručené vyjadrenie ⬛⬛⬛⬛, súdneho exekútora,

23.09.2011 bol spis predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní voči uzneseniu o pripustení vedľajšieho účastníka zo dňa 20.07.2011,

30.11.2011 odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil; spis vrátený 15.12.2011,

12.01.2012 odporca podal návrh na zloženie preddavku v zmysle § 141a O.s.p,

16.03.2012 súd vyzval odporcu, aby odôvodnil právny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku sporu,

29.09.2012   súd   zisťoval   vlastnícke   vzťahy   navrhovateľa   prostredníctvom   GKÚ Bratislava,

dňa 07.11.2012 súd ďalej zisťoval majetkové pomery navrhovateľa nazretím do spisu 26C/70/2008 a vyhotovením fotokópií listín potrebných na rozhodnutie v zmysle § 141a O.s.p., dňa 21.01.2013 súd pripustil zmenu žalobného petitu v zmysle podania doručeného súdu dňa 25.07.2011,

21.01.2013 súd uznesením zaviazal navrhovateľa na zloženie preddavku v zmysle § 141a O.s.p.,

21.01.2013   súd   urgoval   odporcu   na   odôvodnenie   právneho   záujmu   vedľajšieho účastníka na výsledku sporu,

15.03.2013   bolo   doručené   vyjadrenie   odporcu   na   výzvu   súdu   ohľadne   právneho záujmu vedľajšieho účastníka na výsledku sporu,

03.05.2013 súd uznesením rozhodol, že vstup vedľajšieho účastníka

, je prípustný,

03.05.2013 súd konanie v zmysle § 141a O. s. p. zastavil,

28.05.2013 súd vydal opravné uznesenie v časti označenia navrhovateľa,

10.06.2013 bolo podané odvolanie navrhovateľa voči uzneseniu o zastavení konania zo dňa 03.05.2013,

14.10.2013 navrhovateľ doručil doplnenie odvolania,

15.10.2013 spis bol predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie,

27.02.2014 odvolací súd vrátil spis bez rozhodnutia s prípisom, aby prvostupňový súd doručil opravné uznesenie zo dňa 03.05.2013 vedľajšiemu účastníkovi a následne spis opätovne predložil odvolaciemu súdu,

16.06.2014 súd opätovne predložil spis odvolaciemu súdu,

30.06.2014 odvolací súd zrušil uznesenie prvostupňového súdu o zastavení konania z dôvodu nezloženia preddavku v zmysle § 141a O. s. p.“

Rovnaké skutočnosti týkajúce sa priebehu napadnutého konania zo súdneho spisu,ktorý mu bol zapožičaný a doručený 19. januára 2015, zistil aj ústavný súd.

Predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   uviedla,   že „sa   jedná   o   vec po skutkovej i právnej stránke zložitú. Navrhovateľ v konaní sp. zn. 26C/70/2008 žaluje Slovenskú   republiku   zastúpenú   Ministerstvom   spravodlivosti   SR   za   nesprávny   úradný postup   súdneho   exekútora   znehodnotením   pohľadávky   navrhovateľa   v   súvislosti s konkurzným konaním.

... Celkovú dĺžku konania ovplyvnilo aj správanie účastníkov, keď sa odporca 3 krát neustanovil   na   pojednávanie   (dňa   27.05.2010,   21.09.2010   a23.11.2010),   ďalej   početné procesné návrhy účastníkov (4 krát zmena petitu, návrh na vstup vedľajšieho účastníka, návrh na zloženie preddavku v zmysle § 141a O. s. p.). Predĺženie konania bolo zapríčinené aj tým, že v konaní došlo dva krát k zmene zákonného sudcu. Na dĺžku konania mala vplyv aj zložitosť aplikácie procesného ustanovenia § 141a O. s. p. berúc do úvahy nejednotnú rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov.“.

Predsedníčka   okresného   súdu   v   závere   svojho   vyjadrenia   vyjadrila   súhlass upustením od ústneho pojednávania vo veci.

Právna zástupkyňa sťažovateľa v liste doručenom ústavnému súdu 2. februára 2015súhlasila s upustením od verejného pojednávania vo veci v konaní pred ústavným súdom.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnejrady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskejrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalejlen „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ   sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného právazaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bezzbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovosvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ideo právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahutýchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i právana prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súduodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutiavšeobecného   súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osobydomáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadneaž právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iným   zákonom   predvídaným   spôsobom,ktorý znamená   nastolenie   právnej   istoty   inak   ako   právoplatným   rozhodnutím   súdu(IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdnyporiadok   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   abyv súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bolarýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupujev ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná arozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru,   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (IV.   ÚS   74/02,   III.   ÚS   247/03,IV. ÚS 272/04) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktickázložitosť   veci,   o   ktorej   súd   rozhoduje,   správanie   účastníka   súdneho   konania   a   postupsamotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanejveci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom sťažovateľ je žalobcoma Slovenská   republika   zastúpená   Ministerstvom   spravodlivosti   Slovenskej   republikyžalovaným,   ktorého   predmetom   je   nesprávny   úradný   postup   súdneho   exekútoraznehodnotením pohľadávky sťažovateľa v súvislosti s konkurzným konaním, ústavný súdpripúšťa,   že   dĺžka   konania   mohla   byť   závislá   od   skutkovej   či   právnej   náročnostiprerokovávanej   veci,   hoci   obdobné   konania   možno   zaradiť   k   štandardnej   agendevšeobecného   súdnictva.   Napriek   uvedenému   ďalej   dodáva,   že   samotnou   skutkovoua právnou zložitosťou prerokovávanej veci však nie je možné ospravedlniť doterajšiu dĺžkunapadnutého konania.

2.   Ďalším   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval   existenciu   zbytočnýchprieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdnehokonania. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľove početné (celkom 4) procesné návrhyna zmenu   petitu   žaloby   v priebehu   konania,   čiastočne   prispeli   k   doterajšej   dĺžkenapadnutého   konania,   pričom   jeden   z týchto   návrhov   sťažovateľa   bol   doručený   priamona pojednávaní,   ktoré   bolo   potrebné   z uvedeného   dôvodu   odročiť.   Sťažovateľovi   všaknemožno   vyčítať   to,   že   využil   svoje   právo   podať   opravný   prostriedok   odvolanie̶sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu o pripustení vedľajšieho účastníka na stranežalovaného (doručené okresnému súdu 8. augusta 2011), na druhej strane je však potrebnépoukázať na to, že ústavný súd vo svojich rozhodnutiach už viackrát vyslovil, že v dôsledkuuplatnenia   procesných   práv   účastníkom   konania   neznáša   zodpovednosť   za   predĺženiekonania   oprávnená   osoba,   ale   zodpovednosť   v   takomto   prípade   nemožno   pripísať   aništátnemu orgánu konajúcemu vo veci (III. ÚS 242/03, IV. ÚS 218/04, III. ÚS 132/2012).V súlade s touto judikatúrou preto dobu potrebnú na rozhodovanie súdov (aj odvolacieho)o procesných návrhoch sťažovateľa, ktoré prispeli k doterajšej dĺžke napadnutého konania,ústavný súd zohľadnil pri stanovení výšky finančného zadosťučinenia, ktoré sťažovateľovitýmto nálezom priznal.

3.   Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlok porušeniu   označených   práv   sťažovateľa,   bol   postup   samotného   okresného   súdua Okresného súdu Bratislava I.

Ústavný súd z predloženého súdneho spisu zistil a identifikoval len jedno obdobieneodôvodnenej   nečinnosti   v celkovom   trvaní   približne   dvadsaťštyri   mesiacov.   Týmobdobím   nečinnosti   bolo   obdobie   od výzvy   okresného   súdu   adresovanej   žalovanémuna vyjadrenie sa k žalobe z 11. apríla 2008 do uskutočnenia prvého pojednávania vo vecisamej 27. mája 2011.

Ústavný súd zastáva názor, že zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinenénielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, resp.nesústredenou   činnosťou,   teda   takým   konaním,   ktoré   nevedie   efektívne   k   odstráneniuprávnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).

Ústavný súd zároveň konštatuje, že aj keď postup okresného súdu v nasledujúcomobdobí   bol   v zásade   plynulý,   bez   evidentnej   nečinnosti,   vychádzajúc   z doterajšej   dĺžkynapadnutého konania a štádia, v ktorom sa nachádza, je nutné konštatovať, že konanie akocelok je poznačené nesústredenou a neefektívnou činnosťou.

Ústavný súd na základe uvedených skutočností   dospel k záveru, že okresný súdv napadnutom   konaní   nepostupoval   v   súlade   so   základným   právom   sťažovateľana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právomna prejednanie   jeho   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,preto konštatuje,   že   doterajším   postupom   okresného   súdu   v   konaní,   ktoré   je   vedenépod sp. zn. 26 C 70/2008, došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základnéhopráva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1výroku nálezu).

Ústavný   súd   na   základe   svojho   zistenia,   že   postupom   okresného   súdu   došlok porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľačl. 6 ods. 1 dohovoru, mu prikázal, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 26 C 70/2008 konalbez zbytočných   prieťahov,   pretože   označená   vec   nebola   rozhodovania   ústavného   súduo sťažnosti sťažovateľa právoplatne skončená (bod 2 výroku nálezu).

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančnézadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť   sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu.

Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 7 500€, ktoré odôvodnil tým, že napadnutým konaním mu vznikla nemajetková ujma a napadnutékonanie „nadobudlo charakter odmietnutia spravodlivosti“, pričom všeobecný súd „musí vedieť, že kompenzačné veci je povinný prejednať a rozhodnúť v súlade s judikatúrou ESĽP urýchlene,   spravodlivo   do   11-ich   mesiacov,   čo   evidentne   doposiaľ   nesplnil...   čo   je   aj z ústavného   hľadiska   neudržateľné   a neakceptovateľné“.   Ďalej   sťažovateľ   výškupožadovaného   zadosťučinenia   odôvodňoval   tým,   že „čo   je   pre sťažovateľa   v hre“,s poukazom na „aktuálnu judikatúru ESĽP, najmä ak kompenzačné konanie a odškodnenie sťažovateľa   (obete   nezákonného   konania   exekútora   –   teda   štátu)   nesplnilo   požiadavku primeranej lehoty“.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásadspravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivéfinančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnostiprípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na jehoneodôvodnenú   nečinnosť   v trvaní   24   mesiacov,   berúc   do   úvahy   predmet   konaniana okresnom   súde,   ako   aj   na   skutočnosť,   že   sťažovateľ   čiastočne   prispel   k predĺženiukonania,   ale   najmä   na   nedostatočné   odôvodnenie   žiadosti   sťažovateľa,   ústavný   súdpovažoval priznanie sumy 700 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4zákona o ústavnom súde (bod 3 výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikliv dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa sťažovateľa siuplatnila trovy konania, ktoré vyčíslila v celkovej sume 283,90 €.

Ústavný   súd   priznal   sťažovateľovi   trovy   konania   z   dôvodu   právneho   zastúpeniaadvokátkou   pozostávajúce   z   odmeny   advokátky,   a   vychádzal   pritom   z   vyhláškyMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradáchadvokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len„vyhláška“).   Podľa   §   11   ods.   3   v   spojení   s §   1   ods.   3   vyhlášky   je   odmena   advokáta(základná   tarifa)   v konaní   pred   ústavným   súdom   za   jeden   úkon   právnej   služby1/6 z výpočtového základu.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemernámesačná   mzda   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   v   prvom   polroku   2013v sume 804 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde)náhradu   trov   konania   za   dva   úkony   právnej   služby   vykonané   v   roku   2014   (prípravaa prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 134 €. Ďalej má právna zástupkyňasťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu 8,04 € za dva úkony podľa vyhláškyvykonané v roku 2014.

Náhrada trov konania uplatnená sťažovateľom nepresahuje sumu, ktorú vypočítalústavný súd, preto ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov konania v požadovanejsume 283,90 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účetprávnej zástupkyni sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP)v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku nálezu).Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jehodoručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. marca 2015