SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
III. ÚS 644/2014-24
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. marca 2015 v senátezloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu ĽubomíraDobríka o sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenéhoadvokátkou JUDr. Emílou Korčekovou, advokátska kancelária, L. Novomeského 25,Pezinok, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právana prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konanívedenom pod sp. zn. 26 C 70/2008 takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jehozáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenompod sp. zn. 26 C 70/2008 p o r u š e n é b o l i.
2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e, aby v konaní vedenompod sp. zn. 26 C 70/2008 konal bez zbytočných prieťahov.
3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 700 €(slovom sedemsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu dodvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania v sume 283,90 € (slovom dvestoosemdesiattri eur a deväťdesiat centov)na účet advokátky JUDr. Emílie Korčekovej, advokátska kancelária, L. Novomeského 25,Pezinok, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)uznesením č. k. III. ÚS 644/2014-10 zo 4. novembra 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietalporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojejzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného Bratislava I (ďalej len„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 70/2008 (ďalej len „napadnutékonanie“).
Následne ústavný súd 25. novembra 2014 vyzval okresný súd na vyjadrenie sak vecnej stránke prijatej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústnehopojednávania o prijatej sťažnosti.
Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 19. januára 2015. V jehoprílohe sa nachádzal súdny spis, vyjadrenie predsedníčky okresného súdu s chronológiouúkonov okresného súdu i účastníkov v napadnutom konaní, z ktorej vyplývajú tietopodstatné skutočnosti:
„04.04.2008 podal navrhovateľ návrh ma začatie konania,
11.04.2008 súd vyzval odporcu na vyjadrenie k návrhu navrhovateľa,
25.05.2010 MS SR doručilo svoje vyjadrenie k návrhu a zároveň sa ospravedlnilo svoju neúčasť na pojednávaní dňa 27.05.2010 pričom súhlasilo, aby súd rozhodol o žalobe na základe listinných dôkazov v jeho neprítomnosti,
dňa 27.05.2010 navrhovateľ na pojednávaní doplnil žalobný návrh a upravil petit na sumu 16.596,95 EUR, súd pojednávanie odročil na 21.09.2010 z dôvodu potreby rozhodnúť o zmene petitu,
28.06.2010 súd rozhodol o návrhu na zmenu petitu,
10.08.2010 navrhovateľ rozšíril žalobný návrh,
21.09.2010 súd odročil pojednávanie na 23.11.2010 z dôvodu ospravedlnenej neprítomnosti odporcu a z dôvodu potreby rozhodnúť o rozšírení žaloby,
27.09.2010 súd pripustil rozšírenie žalobného návrhu,
23.11.2010 sa konalo nariadené pojednávania v neprítomnosti odporcu, na ktorom bol vypočutý navrhovateľ,
06.12.2010 súd požiadal Daňový úrad Bratislava II o poskytnutie informácie,
27.12.2010 bola doručená odpoveď Daňového úradu Bratislava II,
30.03.2010 navrhovateľ doplnil žalobný návrh a upravil petit na istinu 218.074,47 EUR a nemajetkovú ujmu vo výške 250.000,- EUR,
27.01.2011 súd pripustil zmenu petitu v zmysle podania navrhovateľa,
08.03.2011 bolo súdne pojednávanie odročené za účelom predvolania svedka,
24.05.2011 sa konalo súdne pojednávanie, na ktorom bol vypočutý svedok a zároveň odporca navrhol vstup vedľajšieho účastníka ⬛⬛⬛⬛ -súdneho exekútora,
01.06.2011 súd vyzval ⬛⬛⬛⬛, súdneho exekútora na vyjadrenie, či súhlasí so vstupom do konania ako vedľajšieho účastníka na starne odporcu,
10.06.2011 bol doručený súhlas exekútora ⬛⬛⬛⬛ so vstupom do konania,
20.07.2011 súd pripustil vstup vedľajšieho účastníka ⬛⬛⬛⬛, súdneho exekútora do konania na strane odporcu,
25.07.2011 navrhovateľ doručil do súdneho spisu zmenu žalobného návrhu a návrh na vypočutie svedkov, keď žiadal priznať istinu 218.074,47 EUR a nemajetkovú ujmu vo výške 218.074,47 EUR,
08.08.2011 navrhovateľ podal odvolanie voči pripusteniu vstupu vedľajšieho účastníka ⬛⬛⬛⬛, súdneho exekútora do konania na strane odporcu,
14.09.2011 bolo doručené vyjadrenie ⬛⬛⬛⬛, súdneho exekútora,
23.09.2011 bol spis predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní voči uzneseniu o pripustení vedľajšieho účastníka zo dňa 20.07.2011,
30.11.2011 odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil; spis vrátený 15.12.2011,
12.01.2012 odporca podal návrh na zloženie preddavku v zmysle § 141a O.s.p,
16.03.2012 súd vyzval odporcu, aby odôvodnil právny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku sporu,
29.09.2012 súd zisťoval vlastnícke vzťahy navrhovateľa prostredníctvom GKÚ Bratislava,
dňa 07.11.2012 súd ďalej zisťoval majetkové pomery navrhovateľa nazretím do spisu 26C/70/2008 a vyhotovením fotokópií listín potrebných na rozhodnutie v zmysle § 141a O.s.p., dňa 21.01.2013 súd pripustil zmenu žalobného petitu v zmysle podania doručeného súdu dňa 25.07.2011,
21.01.2013 súd uznesením zaviazal navrhovateľa na zloženie preddavku v zmysle § 141a O.s.p.,
21.01.2013 súd urgoval odporcu na odôvodnenie právneho záujmu vedľajšieho účastníka na výsledku sporu,
15.03.2013 bolo doručené vyjadrenie odporcu na výzvu súdu ohľadne právneho záujmu vedľajšieho účastníka na výsledku sporu,
03.05.2013 súd uznesením rozhodol, že vstup vedľajšieho účastníka
, je prípustný,
03.05.2013 súd konanie v zmysle § 141a O. s. p. zastavil,
28.05.2013 súd vydal opravné uznesenie v časti označenia navrhovateľa,
10.06.2013 bolo podané odvolanie navrhovateľa voči uzneseniu o zastavení konania zo dňa 03.05.2013,
14.10.2013 navrhovateľ doručil doplnenie odvolania,
15.10.2013 spis bol predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie,
27.02.2014 odvolací súd vrátil spis bez rozhodnutia s prípisom, aby prvostupňový súd doručil opravné uznesenie zo dňa 03.05.2013 vedľajšiemu účastníkovi a následne spis opätovne predložil odvolaciemu súdu,
16.06.2014 súd opätovne predložil spis odvolaciemu súdu,
30.06.2014 odvolací súd zrušil uznesenie prvostupňového súdu o zastavení konania z dôvodu nezloženia preddavku v zmysle § 141a O. s. p.“
Rovnaké skutočnosti týkajúce sa priebehu napadnutého konania zo súdneho spisu,ktorý mu bol zapožičaný a doručený 19. januára 2015, zistil aj ústavný súd.
Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla, že „sa jedná o vec po skutkovej i právnej stránke zložitú. Navrhovateľ v konaní sp. zn. 26C/70/2008 žaluje Slovenskú republiku zastúpenú Ministerstvom spravodlivosti SR za nesprávny úradný postup súdneho exekútora znehodnotením pohľadávky navrhovateľa v súvislosti s konkurzným konaním.
... Celkovú dĺžku konania ovplyvnilo aj správanie účastníkov, keď sa odporca 3 krát neustanovil na pojednávanie (dňa 27.05.2010, 21.09.2010 a23.11.2010), ďalej početné procesné návrhy účastníkov (4 krát zmena petitu, návrh na vstup vedľajšieho účastníka, návrh na zloženie preddavku v zmysle § 141a O. s. p.). Predĺženie konania bolo zapríčinené aj tým, že v konaní došlo dva krát k zmene zákonného sudcu. Na dĺžku konania mala vplyv aj zložitosť aplikácie procesného ustanovenia § 141a O. s. p. berúc do úvahy nejednotnú rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov.“.
Predsedníčka okresného súdu v závere svojho vyjadrenia vyjadrila súhlass upustením od ústneho pojednávania vo veci.
Právna zástupkyňa sťažovateľa v liste doručenom ústavnému súdu 2. februára 2015súhlasila s upustením od verejného pojednávania vo veci v konaní pred ústavným súdom.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnejrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskejrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalejlen „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného právazaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bezzbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovosvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ideo právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahutýchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i právana prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súduodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutiavšeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osobydomáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadneaž právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu(IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdnyporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, abyv súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bolarýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupujev ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná arozhodnutá.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03,IV. ÚS 272/04) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktickázložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postupsamotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanejveci.
1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom sťažovateľ je žalobcoma Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republikyžalovaným, ktorého predmetom je nesprávny úradný postup súdneho exekútoraznehodnotením pohľadávky sťažovateľa v súvislosti s konkurzným konaním, ústavný súdpripúšťa, že dĺžka konania mohla byť závislá od skutkovej či právnej náročnostiprerokovávanej veci, hoci obdobné konania možno zaradiť k štandardnej agendevšeobecného súdnictva. Napriek uvedenému ďalej dodáva, že samotnou skutkovoua právnou zložitosťou prerokovávanej veci však nie je možné ospravedlniť doterajšiu dĺžkunapadnutého konania.
2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočnýchprieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdnehokonania. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľove početné (celkom 4) procesné návrhyna zmenu petitu žaloby v priebehu konania, čiastočne prispeli k doterajšej dĺžkenapadnutého konania, pričom jeden z týchto návrhov sťažovateľa bol doručený priamona pojednávaní, ktoré bolo potrebné z uvedeného dôvodu odročiť. Sťažovateľovi všaknemožno vyčítať to, že využil svoje právo podať opravný prostriedok odvolanie̶sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu o pripustení vedľajšieho účastníka na stranežalovaného (doručené okresnému súdu 8. augusta 2011), na druhej strane je však potrebnépoukázať na to, že ústavný súd vo svojich rozhodnutiach už viackrát vyslovil, že v dôsledkuuplatnenia procesných práv účastníkom konania neznáša zodpovednosť za predĺženiekonania oprávnená osoba, ale zodpovednosť v takomto prípade nemožno pripísať aništátnemu orgánu konajúcemu vo veci (III. ÚS 242/03, IV. ÚS 218/04, III. ÚS 132/2012).V súlade s touto judikatúrou preto dobu potrebnú na rozhodovanie súdov (aj odvolacieho)o procesných návrhoch sťažovateľa, ktoré prispeli k doterajšej dĺžke napadnutého konania,ústavný súd zohľadnil pri stanovení výšky finančného zadosťučinenia, ktoré sťažovateľovitýmto nálezom priznal.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlok porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup samotného okresného súdua Okresného súdu Bratislava I.
Ústavný súd z predloženého súdneho spisu zistil a identifikoval len jedno obdobieneodôvodnenej nečinnosti v celkovom trvaní približne dvadsaťštyri mesiacov. Týmobdobím nečinnosti bolo obdobie od výzvy okresného súdu adresovanej žalovanémuna vyjadrenie sa k žalobe z 11. apríla 2008 do uskutočnenia prvého pojednávania vo vecisamej 27. mája 2011.
Ústavný súd zastáva názor, že zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinenénielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, resp.nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniuprávnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
Ústavný súd zároveň konštatuje, že aj keď postup okresného súdu v nasledujúcomobdobí bol v zásade plynulý, bez evidentnej nečinnosti, vychádzajúc z doterajšej dĺžkynapadnutého konania a štádia, v ktorom sa nachádza, je nutné konštatovať, že konanie akocelok je poznačené nesústredenou a neefektívnou činnosťou.
Ústavný súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že okresný súdv napadnutom konaní nepostupoval v súlade so základným právom sťažovateľana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právomna prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,preto konštatuje, že doterajším postupom okresného súdu v konaní, ktoré je vedenépod sp. zn. 26 C 70/2008, došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základnéhopráva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1výroku nálezu).
Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlok porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľačl. 6 ods. 1 dohovoru, mu prikázal, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 26 C 70/2008 konalbez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola rozhodovania ústavného súduo sťažnosti sťažovateľa právoplatne skončená (bod 2 výroku nálezu).
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu.
Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 7 500€, ktoré odôvodnil tým, že napadnutým konaním mu vznikla nemajetková ujma a napadnutékonanie „nadobudlo charakter odmietnutia spravodlivosti“, pričom všeobecný súd „musí vedieť, že kompenzačné veci je povinný prejednať a rozhodnúť v súlade s judikatúrou ESĽP urýchlene, spravodlivo do 11-ich mesiacov, čo evidentne doposiaľ nesplnil... čo je aj z ústavného hľadiska neudržateľné a neakceptovateľné“. Ďalej sťažovateľ výškupožadovaného zadosťučinenia odôvodňoval tým, že „čo je pre sťažovateľa v hre“,s poukazom na „aktuálnu judikatúru ESĽP, najmä ak kompenzačné konanie a odškodnenie sťažovateľa (obete nezákonného konania exekútora – teda štátu) nesplnilo požiadavku primeranej lehoty“.
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásadspravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivéfinančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnostiprípadu.
Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na jehoneodôvodnenú nečinnosť v trvaní 24 mesiacov, berúc do úvahy predmet konaniana okresnom súde, ako aj na skutočnosť, že sťažovateľ čiastočne prispel k predĺženiukonania, ale najmä na nedostatočné odôvodnenie žiadosti sťažovateľa, ústavný súdpovažoval priznanie sumy 700 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4zákona o ústavnom súde (bod 3 výroku nálezu).
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikliv dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa sťažovateľa siuplatnila trovy konania, ktoré vyčíslila v celkovej sume 283,90 €.
Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpeniaadvokátkou pozostávajúce z odmeny advokátky, a vychádzal pritom z vyhláškyMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradáchadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len„vyhláška“). Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta(základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby1/6 z výpočtového základu.
Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemernámesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2013v sume 804 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde)náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 (prípravaa prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 134 €. Ďalej má právna zástupkyňasťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu 8,04 € za dva úkony podľa vyhláškyvykonané v roku 2014.
Náhrada trov konania uplatnená sťažovateľom nepresahuje sumu, ktorú vypočítalústavný súd, preto ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov konania v požadovanejsume 283,90 €.
Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účetprávnej zástupkyni sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP)v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku nálezu).Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jehodoručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. marca 2015