znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 642/2014-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. novembra 2014 predbežne   prerokoval   sťažnosť   V.   P.,   zastúpeného   advokátom   JUDr. Jánom   Vajdom, advokátska   kancelária,   Hviezdoslavovo   námestie   201,   Námestovo,   vo veci   namietaného porušenia   jeho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   postupom   Okresného   súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 239/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. P. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. augusta 2014   doručená   sťažnosť V.   P. (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“) postupom   Okresného   súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 239/2009.Z predloženej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom konania na strane žalovaného, kde sa na základe žaloby podanej okresnému súdu 27. augusta 2009 proti sťažovateľovi žalobca domáha zaplatenia sumy 2 935,41 €.

Sťažovateľ v sťažnosti namieta, že odo dňa začatia konania uplynulo takmer päť rokov a napriek tomu ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo v jeho veci prijaté žiadne meritórne rozhodnutie.

Sťažovateľ uvádza, že si ochranu svojich práv uplatnil aj prostredníctvom sťažnosti na   prieťahy   v konaní   adresovanej   predsedníčke   okresného   súdu,   ktorá   ju   posúdila   ako dôvodnú. Na tomto mieste sa sťažovateľ zmieňuje o skutočnosti, že po podaní sťažnosti na prieťahy   v konaní   adresovanej   okresnému   súdu   uplatnil   v minulosti   ochranu svojho základného práva sťažnosťou podanou na ústavnom súde, tento ju však uznesením sp. zn. III. ÚS 344/2014 z 10. júna 2014 odmietol ako neprípustnú. Sťažovateľ argumentuje, že „Z obsahu spisu Okresného súdu Námestovo sp. zn. 5C 239/2009 je zrejmé, že po podaní tejto   mojej   sťažnosti   a po   vydaní   uznesenia   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky v Košiciach sp. zn. II ÚS 344/2014-9 zo dňa 10.6.2014 sa vo veci nič nezmenilo. V konaní sú naďalej prieťahy.“.

Sťažovateľ   na   základe   uvedeného   v   závere   sťažnosti   navrhuje,   aby   ústavný   súd po prijatí   jeho   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   rozhodol   nálezom,   v ktorom   by   vyslovil porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 239/2009, prikázal okresnému súdu konať vo veci sťažovateľa bez zbytočných prieťahov a priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 6 000 €, ako aj trovy právneho zastúpenia.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom...

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   nebránia   jej   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Je   objektívnou   skutočnosťou,   že   napadnuté   konanie   neprebiehalo   v súlade s požiadavkou na postup súdu bez zbytočných prieťahov. Z obsahu spisu je však zrejmé, že po podaní sťažnosti na prieťahy v konaní adresovanej predsedníčke okresného súdu boli vo veci   sťažovateľa   prijaté   opatrenia   pre   účely   zabránenia   vzniku   ďalších   prieťahov a na pojednávaní vykonanom 10. septembra 2014 vydal okresný súd meritórne rozhodnutie – rozsudok, ktorým zaviazal sťažovateľa na zaplatenie časti žalovanej sumy a vo zvyšku žalobu zamietol.

Ústavný   súd   na   základe   uvedených   skutočností   dospel   k záveru,   že   sťažnosť na prieťahy v konaní pred všeobecným súdom, ktorú sťažovateľ predsedníčke okresného súdu   adresoval,   bola   efektívna   a splnila   požadovaný   účel,   keďže   následne   po   uplatnení sťažnosti   okresný   súd   obnovil   plynulosť   konania   smerujúceho   k odstráneniu   právnej neistoty sťažovateľa.

V danej   situácii   by   ingerencia   ústavného   súdu   znamenala   duplicitné   poskytnutie ochrany   základnému   právu   sťažovateľa,   ktorého   porušenie   namieta,   čo   je   v rozpore s primárnym účelom ústavnej sťažnosti, ktorým je poskytnutie ochrany právam, ktorých porušenie sa namieta, v prípadoch, v ktorých ostatné právne prostriedky nápravy zlyhali, respektíve neviedli k náprave.

Ústavný súd preto dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa je potrebné odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Z týchto dôvodov ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní sťažnosti rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia, a ďalšími návrhmi sťažovateľa sa už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. novembra 2014