znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 641/2022-16

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Straku a sudcov Roberta Šorla (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, zastúpeného Doc. PhDr. JUDr. Marcelou Tittlovou, PhD., LL.M., advokátkou, Bernolákova 492/5, Modra, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2Urto/1/2022 z 26. apríla 2022 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 25. októbra 2022, ktorú na výzvu ústavného súdu doplnil 4. novembra 2022, domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na slobodu podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením najvyššieho súdu, ktorým bola zamietnutá jeho sťažnosť proti uzneseniu krajského súdu o uznaní a výkone cudzieho rozhodnutia. Sťažovateľ žiada zrušiť nariadenie výkonu trestu odňatia slobody, zákonné rozhodnutie o treste a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 eur.

II.

2. Rozsudkom Okresného súdu Praha-západ z 8. januára 2021 bol sťažovateľ uznaný vinným z prečinov podľa českého Trestného zákonníka, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody na 24 mesiacov. V tejto veci bol od 20. septembra 2020 do 2. marca 2021 vo väzbe a od 3. marca 2021 do 23. novembra 2021 vo výkone trestu. Dňa 22. novembra 2021 Krajský súd v Plzni sťažovateľa okamihom jeho prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody zobral do vydávacej väzby, na základe čoho bol sťažovateľ 26. novembra 2021 z Česka vydaný do Rakúska.

3. Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 30. septembra 2021 na návrh Okresného súdu Praha-západ z 1. júla 2021 podľa § 17 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o uznávaní a výkone rozhodnutí“), uznal rozsudok Okresného súdu Praha-západ, ktorým bol sťažovateľovi uložený trest odňatia slobody na 24 mesiacov a podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keď dospel k záveru, že skutky sťažovateľa možno kvalifikovať ako prečiny podľa Trestného zákona, sťažovateľ je občan Slovenskej republiky s trvalým pobytom, a preto nie je potrebný jeho súhlas s výkonom trestu, aj keď sťažovateľ s výkonom trestu na Slovensku súhlasil.

4. Proti tomuto rozsudku krajského súdu sťažovateľ podal odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že nesúhlasil s výkonom trestu na Slovensku a keďže bol z výkonu trestu v Česku prepustený, bol mu uložený trest odňatia slobody zrušený.

5. Ústavnou sťažnosťou namietaným uznesením z 26. apríla 2022 najvyšší súd odvolanie sťažovateľa zamietol. Dospel k záveru, že je dôvod na uznanie rozhodnutia podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí, pričom súhlas sťažovateľa nie je potrebný. V nadväznosti na argumentáciu sťažovateľa najvyšší súd dožiadal Okresný súd Praha-západ o poskytnutie dodatočných informácií, na čo mu bolo uvedené, že sťažovateľ bol do Rakúska vydaný na základe európskeho zatýkacieho rozkazu, no k zrušeniu rozhodnutia o treste nedošlo, pretože Rakúsko by malo sťažovateľa vrátiť do Česka alebo v prípade uznania rozsudku na Slovensko na výkon zvyšku trestu odňatia slobody. Najvyšší súd preto dospel k záveru, že nie je správne tvrdenie sťažovateľa o zrušení trestu uloženého Okresným súdom Praha-západ.

III.

6. Podľa sťažovateľa štátny zástupca na verejnom zasadnutí na Krajskom súde v Plzni 22. novembra 2021 v súvislosti s rozhodnutím o jeho zobratí do vydávacej väzby a prepustení z výkonu trestu výslovne uviedol, že vzhľadom na to, že v Rakúsku je odsúdený za obdobnú trestnú činnosť ako v Česku, nebude trvať na jeho spätnom vydaní na výkon zvyšku trestu do Česka a tento návrh na vydanie z Rakúska do Česka berie späť. Podľa sťažovateľa rozhodnutie najvyššieho súdu nezohľadnilo to, že bolo upustené od výkonu zvyšku trestu v Česku, a to, že z trestu už v Česku vykonal viac ako 14 mesiacov. Podľa sťažovateľa namietaným rozhodnutím preto došlo k porušeniu jeho práv podľa čl. 17 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 5 ods. 1 dohovoru, keďže má duplicitne vykonať už vykonaný a zrušený trest.

IV.

7. Prvá námietka sťažovateľa vychádza z toho, že Okresným súdom Praha-západ uložený trest odňatia slobody bol zrušený, a to tým, že štátny zástupca na verejnom zasadnutí, na ktorom bolo rozhodnuté, že sťažovateľ sa berie do vydávacej väzby, uviedol, že berie späť svoj návrh na jeho odovzdanie späť. K tomu treba uviesť, že predmetom verejného zasadnutia bolo rozhodovanie o tom, či sťažovateľ bude z Česka vydaný na trestné stíhanie do Rakúska. Základom rozhodovania Krajského súdu v Plzni bol § 208 českého zákona č. 104/2013 Sb. o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach v znení neskorších predpisov (ďalej len „český zákon o justičnej spolupráci“). Keďže sťažovateľ na verejnom zasadnutí po predchádzajúcom poučení za prítomnosti obhajcu uviedol, že súhlasí s vydaním do Rakúska, podľa § 208 ods. 1 českého zákona o justičnej spolupráci sa vykonalo zjednodušené vydanie s tým, že sťažovateľ bol podľa § 208 ods. 4 českého zákona o justičnej spolupráci priamo bez potreby osobitného rozhodnutia o vydaní zobratý do vydávacej väzby.

8. Z výkonu trestu odňatia slobody bol prepustený podľa § 206 ods. 1 a 2 českého zákona o justičnej spolupráci, podľa ktorého ak súd rozhodne o vzatí do vydávacej väzby a osoba je vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody, z výkonu trestu ju prepustí predseda senátu toho súdu, ktorý v prvom stupni rozhodoval vo veci, v ktorej bol uložený vykonávaný trest odňatia slobody. O prepustení z výkonu trestu teda rozhodoval Okresný súd Praha-západ, a preto na výkon uloženého trestu nemá žiaden vplyv vyjadrenie štátneho zástupcu na verejnom zasadnutí. Tomu zodpovedal aj výrok rozhodnutia Krajského súdu v Plzni, ktorý o zobratí sťažovateľa do vydávacej väzby rozhodol až od okamihu jeho prepustenia z uloženého výkonu trestu.

9. Z ustanovení českého zákona o justičnej spolupráci, vyjadrenia štátneho zástupcu na verejnom zasadnutí a predovšetkým z vyjadrenia Okresného súdu Praha-západ však nemožno dospieť k záveru, že by prepustenie sťažovateľa z výkonu trestu na účely jeho vydania znamenalo, že by mu uložený trest bol zrušený alebo od jeho výkonu bolo upustené. Tomu zodpovedá aj zistenie najvyššieho súdu v namietanom uznesení, keď z vyjadrenia Okresného súdu Praha-západ bolo nepochybne zistené, že nie je pravdou, že by rozhodnutie o treste bolo zrušené a, naopak, že sťažovateľ má vykonať zvyšok uloženého trestu. Argumentácia sťažovateľa je postavená v tejto časti na tom, že postupom českých súdov v rámci výkonu medzinárodnej justičnej spolupráce sa bez znalosti veci a prihliadnutia na odôvodnenie rozhodnutia najvyššieho súdu pripisujú iné následky, ako s nimi spájajú ustanovenia českého trestného práva procesného.

10. Okresný súd Praha-západ postupoval podľa rámcového rozhodnutia Rady 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii, keď Krajskému súdu v Bratislave predložil svoj rozsudok na účely jeho uznania a vykonania na Slovensku. Výsledkom tohto návrhu bolo uznanie rozhodnutia Okresného súdu Praha-západ a jeho dôsledkom je to, že slovenské orgány prevzali právomoc v časti výkonu trestu, a preto nemožno súhlasiť so sťažovateľom ani v druhej časti jeho argumentácie o tom, že trest uložený Okresným súdom Praha-západ vykoná duplicitne. Treba doplniť, že vo vykonávacom konaní na Slovensku nebráni nič tomu, aby bolo zohľadnené to, že sťažovateľ podstatnú časť uloženého trestu už v Česku vykonal.

11. Námietky sťažovateľa o duplicitnom výkone zrušeného trestu odňatia slobody ako dôvode porušenia jeho práv na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 5 ods. 1 dohovoru sú nedôvodné. K obmedzeniu osobnej slobody sťažovateľa dochádza z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon, teda zákonným uväznením po odsúdení príslušným súdom, ktorým nie je len Okresný súd Praha-západ, ale aj Krajský súd v Bratislave, na základe rozhodnutia ktorého došlo k uznaniu rozhodnutia, a preto je ústavná sťažnosť zjavne neopodstatnená a ako taká bola podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odmietnutá.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. novembra 2022

Peter Straka

predseda senátu