SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
III. ÚS 641/2014-28
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. februára 2015 senátezloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu RudolfaTkáčika prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, obaja bytom ⬛⬛⬛⬛, zastúpených advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, advokátskakancelária, L. Novomeského 25, Pezinok, vo veci namietaného porušenia ich základnéhopráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súduBratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 223/2009 a takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právona prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konanívedenom pod sp. zn. 10 C 223/2009 p o r u š e n é b o l i.
2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn.10 C 223/2009 konal bez zbytočných prieťahov.
3. ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ finančné zadosťučinenie n e p r i z n á v a.
4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý ⬛⬛⬛⬛ a uhradiť trovy právneho zastúpenia v sume 300,16 € (slovom tristo eur a šestnásť centov)na účet advokátky JUDr. Emílie Korčekovej, advokátska kancelária, L. Novomeského 25,Pezinok, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesenímč. k. III. ÚS 641/2014-16 zo 4. novembra 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, obaja bytom ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“) a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenompod sp. zn. 10 C 223/2009.
Z obsahu predloženej sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovatelia sú účastníkmikonania na strane žalobcu, v ktorom sa na základe žaloby podanej okresnému súdu30. novembra 2009 domáhajú voči žalovanému náhrady škody podľa príslušnýchustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkoneverejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“), a toz titulu nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci.
Sťažovatelia v sťažnosti uvádzajú, že „sú obeťami prieťahov a krajne nesúrodého a neefektívneho konania ad hoc úkonov porušovateľa s výraznými časovými odstupmi v kompenzačnom konaní“.
Prezentujúc chronologický prehľad úkonov konania okresného súdu sťažovateliaargumentujú, že „neefektívne konanie porušovateľa vnímajú sťažovatelia ako odmietnutie spravodlivosti súdneho konania“.
Sťažovatelia uvádzajú, že si ochranu svojich práv uplatnili aj prostredníctvomsťažnosti na prieťahy v konaní adresovanej predsedníčke okresného súdu, ktorá ju posúdilaako dôvodnú.
Sťažovatelia na základe uvedeného v závere sťažnosti navrhujú, aby ústavný súd v ichveci rozhodol nálezom, v ktorom by vyslovil porušenie ich základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právana prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote postupom okresného súdu v konanívedenom pod sp. zn. 10 C 223/2009, prikázal okresnému súdu konať vo veci sťažovateľovbez zbytočných prieťahov a priznal sťažovateľom primerané finančné zadosťučinenie v sume4 700 €, a to každému z nich, ako aj trovy právneho zastúpenia.
Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril okresný súdprostredníctvom svojej predsedníčky, ktorej stanovisko doručené ústavnému súdu19. januára 2015 obsahovalo podrobný chronologický prehľad úkonov konaniaa konštatovanie skutkovej náročnosti prejednávanej veci. Podľa vyjadrenia predsedníčkyokresného súdu predstavovali základnú prekážku brániacu plynulému prejednaniu veci,komplikácie súvisiace s obstaraním relevantných spisov z iných súdnych konaní, keď sav priebehu konania podarilo tieto spisy pre aktuálny termín pojednávania zabezpečiť, avšakdotknuté pojednávanie bolo z dôvodu neprítomnosti sťažovateľov odročené. Okresný súd vosvojom stanovisku poukázal na ďalšie okolnosti majúce podľa jeho názoru negatívny dopadna plynulosť konania vo veci sťažovateľov, a to na opakovanú neúčasť sťažovateľov naurčených termínoch pojednávania (16. mája 2011, 26. septembra 2011, 14. mája 2014 a 20.októbra 2014), na nepredloženie navrhnutých listinných dôkazov zo strany sťažovateľova na „objektívnu nemožnosť súdu zabezpečiť dôkazy, ktorých vykonania sa domáhali navrhovatelia, pričom bolo v možnostiach navrhovateľov zabezpečiť si kópie súdnych spisov resp. ich rozhodujúcich častí“.
V liste predsedníčka okresného súdu zároveň vyjadrila súhlas s upustenímod ústneho pojednávania v danej veci.
V podaní doručenom ústavnému súdu 2. februára 2015 vyjadrili súhlas s upustenímod ústneho pojednávania vo veci samej aj sťažovatelia.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ichstanoviskami, ako aj s obsahom súvisiaceho spisu dospel k názoru, že od tohto pojednávanianemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
Ústavný súd po preskúmaní obsahu sťažnosti a súvisiaceho súdneho spisu dospelk týmto pre posúdenie sťažnosti relevantným zisteniam:
Sťažovatelia podali okresnému súdu 30. novembra 2009 návrh na náhradu škodyv zmysle ustanovení § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z.
Sťažovatelia požiadali o odročenie termínu pojednávania určeného na 16. máj 2011z „dôležitých pracovných dôvodov“. Okresný súd pojednávanie vykonané 16. mája 2011z dôvodu neprítomnosti sťažovateľov odročil na 26. september 2011.
Okresný súd uskutočnil 26. september 2011 pojednávanie, ktoré bolo pre neúčasťodporcu odročené na 12. marec 2012.V priebehu januára 2012 okresný súd žiadalkompetentné subjekty o predloženie súvisiacich spisov. Následne 12. marca 2012 okresnýsúd uskutočnil pojednávanie.
V priebehu augusta 2012 okresný súd žiadal kompetentné subjekty o zaslaniesúvisiacich spisov, výzvu opakoval v priebehu januára 2013, ako aj v priebehuapríla, augusta, septembra, októbra, novembra a decembra 2013 a v priebehu apríla a mája2014.Okresný súd vykonal 14. mája 2014 pojednávanie, kde bolo konštatované, že sa mupodarilo získať dva relevantné spisy, do jedného nahliadol a štvrtý spis mu nebol zaslaný.Na pojednávanie sa nedostavili sťažovatelia (doručenie mali vykázané uložením na pošte)Pojednávanie bolo odročené na 20. október 2014.
Sťažovateľ 30. septembra 2014 ospravedlnil svoju neúčasť na určenom termínepojednávania (20. október 2014) a požiadal o jeho odročenie, pričom okresný súd jehožiadosti vyhovel a určil nový termín pojednávania na 23. marec 2014.
V čase rozhodovanie ústavného súdu nebola vec sťažovateľov meritórne skončená.
II.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného právagarantovaného čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejneprerokovala bez zbytočných prieťahov.
Sťažovatelia zároveň namietajú porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každýmá právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednanánezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdupre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitostiv primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť(napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).
Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní a porušenia základného právapodľa čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný súd skúma vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu,a preto aj v prípade sťažovateľov preskúmal z hľadiska charakteru prerokúvanej veci jejskutkovú a právnu zložitosť (1), ďalej správanie sťažovateľov v priebehu konania (2)a napokon aj postup konajúceho súdu (3).
1. Predmetom posudzovaného konania je sťažovateľmi uplatnený nárok na náhraduškody podľa príslušných ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z., a to z titulu nesprávnehoúradného postupu orgánu verejnej moci. Z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisuústavný súd zistil, že posudzovaná vec vykazuje vzhľadom na charakter sťažovateľminamietaného nesprávneho úradného postupu určitý stupeň skutkovej zložitosti veci (postupsúdneho exekútora pri dražbe nehnuteľností osobitného charakteru – kultúrnej pamiatky nazáklade znaleckého posudku). Na druhej strane však treba povedať, že uvedený aspektkonania sa v doterajšom postupe okresného súdu nemal ani možnosť prejaviť, keďže okresnýsúd k vlastnému meritórnemu prejednávaniu veci dosiaľ nepristúpil, keďže sa obmedzil skôrna úkony technického charakteru, ako bolo zabezpečenie súvisiacich súdnych spisov.
2. V rámci hodnotenia prípadných zbytočných prieťahov v súdnom konaní z hľadiskadruhého kritéria zistil ústavný súd určité okolnosti signalizujúce podiel sťažovateľov akojeho účastníkov na narušení plynulosti konania, čo ústavný súd zohľadnil v rámcirozhodovania o sťažovateľmi predostretej žiadosti o priznanie finančného zadosťučinenia.Ústavný súd ma v tomto smere na mysli viaceré neúčasti sťažovateľov na určenýchtermínoch pojednávania, a to v uvedených prípadoch: odročenie pojednávania konaného16. mája 2011 z dôvodu neúčasti sťažovateľov vágne odôvodnenej „dôležitými pracovnými dôvodmi“; odročenie pojednávania konaného 14. mája 2014 z dôvodu neprítomnostisťažovateľov, ktorí si neprevzali riadne doručované predvolania uložené z tohto dôvoduu poštového doručovateľa a odročenie pojednávania určeného na 20. október 2014na základe vlastnej žiadosti sťažovateľa.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlok porušeniu základného práva sťažovateľov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a právazaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu v posudzovanom konaní.
Ústavný súd pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna činnosťštátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovalak odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, pre ktoré sa sťažovateľ obrátilna štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. I. ÚS 376/06, III. ÚS 90/07,III. ÚS 109/07).
Ústavný súd konštatuje, že okrem správania sťažovateľov ako účastníkov konaniaokolnosťami, ktoré narušili plynulosť konania vo veci sťažovateľov, boli jednak pasivitaokresného súdu prejavujúca sa jeho nečinnosťou v zistenom období, ako aj jeho neefektívnačinnosť majúca negatívny dopad na plynulosť posudzovaného konania.
Pasivitu okresného súdu prejavujúcu sa nečinnosťou bez existencie zákonnejprekážky v rozsahu približne štyroch mesiacov zistil ústavný súd v období od 26. septembra2011, keď vykonal okresný súd vo veci sťažovateľa pojednávanie, do 12. marca 2012, keďokresný súd s neprimeraným časovým odstupom piatich mesiacov vykonal v prejednávanejveci ďalšie pojednávanie.
Ústavný súd konštatuje, že druhým, a to relevantnejším faktorom negatívne sapremietajúcim v postupe konania bol neefektívny postup okresného súdu pri obstaranísúvisiacich spisových materiálov potrebných pre účely vedeného konania. Ústavný súd sana tomto mieste zásadne nestotožňuje s pokusom okresného súdu, zbaviť sa zodpovednostiza plynulosť konania formálnym poukázaním na povinnosť účastníkov konania znášaťv civilnom konaní dôkazné bremeno. Ústavný súd je toho názoru, že technické problémy,ktoré pri obstarávaní predmetných súvisiacich spisov okresnému súdu vznikli, bolo možnériešiť okresnému súdu dostupným a zároveň efektívnym spôsobom. K nazretiudo predmetných spisov a k obstaraniu potrebných kópii bolo potrebné sťažovateľov akoúčastníkov konania výslovne inštruovať, prípadne realizovať toto nazretie prostredníctvompovereného zamestnanca okresného súdu, čo bola možnosť praktická, keďže išlo o spisovýmateriál všeobecných súdov nachádzajúcich sa v sídle okresného súdu.
Uvedené ústavným súdom prezentované skutočnosti signalizujú porušeniepožiadaviek vyplývajúcich z čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj ústavnú neakceptovateľnosťpostupu okresného súdu vo vzťahu k základnému právu sťažovateľov zaručenému čl. 48 ods.2 ústavy. Ústavný súd preto dospel k záveru, že uvedené práva sťažovateľov boli porušené(bod 1 výroku nálezu).
Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklonečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,vo veci konal.
Keďže ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj porušenie ich právana prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a konanie nebolov čase rozhodovania ústavného súdu pred okresným súdom meritórne skončené, ústavnýsúd vo svojom náleze formuloval príkaz adresovaný okresnému súdu konať vo vecisťažovateľov bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 citovaného článku ústavy boli porušené,primerané finančné zadosťučinenie.
Žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 4 700 €pre každého odôvodnili sťažovatelia pretrvávajúcim stavom neistoty a bezmocnosti.
Ústavný súd pri rozhodovaní otázky priznania primeraného finančnéhozadosťučinenia aplikoval zásadu spravodlivosti, zohľadnil konkrétne okolnosti prípadua zároveň sa riadil úvahou, že cieľom priznania primeraného finančného zadosťučinenia jelen zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd zaručenýchústavou, resp. záväznou medzinárodnou zmluvou. V uvedenom smere ako relevantnézohľadnil ústavný súd viaceré skutočnosti, a síce že v prípade posudzovaného konania nejdeo extrémne neprimeranú doterajšiu dĺžku konania, konanie vykazuje jedno obdobienečinnosti okresného súdu a ústavný súd identifikoval aj vlastný podiel sťažovateľovna zbytočnom predĺžení konania, pričom osobitne prihliadol na ich opakovanú neúčasťna pojednávaniach a nepreberanie riadne doručovaných predvolaní okresným súdom.Vzhľadom na uvedené považuje ústavný súd konštatovanie porušenia označenéhozákladného práva sťažovateľov zaručeného ústavou a ich práva zaručeného dohovorom, takako to je uvedené vo výroku tohto nálezu, za dostatočné, a preto sťažovateľom primeranéfinančné zadosťučinenie nepriznal (bod 3 výroku nálezu).
Sťažovatelia žiadali aj o priznanie náhrady trov konania pred ústavným súdom.
Pri určení výšky náhrady trov bolo treba vychádzať z priemernej mesačnej mzdyzamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2013. Ústavný súd priznalúhradu za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti)v súlade s § 1 ods. 3, § 9, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstvaspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátovza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky sa základná sadzba tarifnej odmeny zníži o 50 %, ak ideo spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.
Podľa vyhlášky prislúcha ako základná tarifa podľa § 11 ods. 3 vyhlášky 1/6z výpočtového základu (§ 1 ods. 3 vyhlášky, t. j. zo sumy 804 € pre úkony v roku 2014), čopredstavuje za jeden úkon v roku 2013 odmenu v sume 134 €. Režijný paušál (§ 16 ods. 3vyhlášky) predstavuje 8,04 € za každý úkon právnej pomoci.
Vychádzajúc z uvedeného za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014pre dve osoby patrí odmena v sume 4 x 67 €, k tomu tiež 4 x režijný paušál v sume 8,04 €.Ústavný súd tak priznal sťažovateľom náhradu trov konania v celkovej sume 300,16 €
Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účetprávnej zástupkyne sťažovateľov, a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Vzhľadom na znenie čl. 133 ústavy toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňomjeho doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. februára 2015