znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 64/08-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. apríla 2008 v senáte zloženom   z predsedu   Ľubomíra   Dobríka   a zo   sudcov   Jána   Auxta   a Rudolfa   Tkáčika prerokoval   sťažnosť   R.   Š.,   L.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   J.   S.,   Ž.,   pre   namietané porušenie jeho základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd   a práva   na prejednanie   jeho   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 314/2005 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo R. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 314/2005   p o r u š e n é   b o l i.

2.   Okresný   súd   Žilina j e   p o v i n n ý   uhradiť R.   Š.   trovy   právneho   zastúpenia v sume 6 734 Sk (slovom šesťtisícsedemstotridsaťštyri slovenských korún) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. J. S., Ž. (...), do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Vo zvyšnej časti sťažnosti R. Š.   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   podľa   §   25   ods.   3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) uznesením č. k. III. ÚS 64/08-7 zo 4. marca 2008   prijal   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   R.   Š.   (ďalej   len   „sťažovateľ“)   pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných   práv   a slobôd   (ďalej   len   „listina“)   a práva   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 314/2005.

Zo sťažnosti vyplýva, že: „Sťažovateľ   podal   dňa   19.   12.   2005   návrh   na   rozvod   manželstva.   Okresný   súd na základe uznesenia č. k. 8 C 314/2005 z 15. 12. 2006, t. j. po roku od podania návrhu, vyzval   sťažovateľa   na   odstránenie   vád   konania.   Sťažovateľ   cestou   zvoleného   právneho zástupcu odstránil vady podania a čakal na vytýčenie pojednávania. Listom zo dňa 10. 05. 2007   sťažovateľ   žiadal,   aby   súd   vo   veci   konal   a   vytýčil   termín   pojednávania,   pričom poukázal, že od podania žaloby uplynulo takmer 1 a pol roka. Napriek žiadosti sťažovateľa okresný   súd   doposiaľ   nevytýčil   termín   pojednávania,   hoci   od   podania   návrhu   uplynuli dva roky a dva mesiace.

Sťažovateľ má za to, že okresný súd vo veci vôbec nekoná. Vzhľadom   na   tieto   skutočnosti   je   sťažovateľ   po   vyše   dvoch   rokoch   nekonania bez akéhokoľvek   výsledku,   má   za   to,   že   vznikajú   prieťahy   v   konaní,   dĺžka   konania je neprimerane dlhá a nie je predpoklad jej právoplatného skončenia v najbližšej dobe, boli porušené jeho základné práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 Dohovoru ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl.   36   ods.   3   Listiny   základných   práv   a   slobôd,   v   konaní   Okresného   súdu   v   Žiline č. k. 8 C 314/2005.“

Sťažovateľ   žiada,   aby   ústavný   súd   v náleze   vyslovil,   že   okresný   súd   v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 314/2005 porušil jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal mu vo veci konať bez   zbytočných   prieťahov   a zaplatiť   mu   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume 50 000 Sk, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

Na   základe   výzvy   ústavného   súdu   sa   k sťažnosti   listom   sp.   zn.   1   SprS/111/08 z 1. apríla 2008 vyjadril podpredseda okresného súdu, pričom uviedol:

„(...) Po   oboznámení   sa   so   spisovým   materiálom,   uskutočnenými   úkonmi a vyjadrením konajúceho sudcu som toho názoru, že sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná. Podľa tvrdenia sťažovateľa sa vo veci nekonalo. Z prehľadu úkonov je však zrejmé, že súd po podaní návrhu uskutočňoval úkony smerujúce k príprave pojednávania. Na odstránenie vád podania bol sťažovateľ vyzývaný aj uznesením zo dňa 6. 2. 2006 a nie až uznesením z 15.   12.   2006   ako   uvádza   v   podanej   sťažnosti.   Uznesením   zo   dňa   15.   12.   2006   bol sťažovateľ vyzývaný na úpravu návrhu opätovne, nakoľko predchádzajúce doplnenie návrhu nebolo   postačujúce.   Keďže   predmetom   konania   bolo   aj   prejednanie   práv   a   povinností účastníkov   k   neplnoletému   dieťaťu,   musel   súd   v   zmysle   zákona   získať   podklady   aj   bez návrhu účastníkov. Zdržanie pri vybavovaní veci bolo spôsobené aj tým, že v pôvodnom návrhu   na   začatie   konania   neboli   uvedení   zamestnávatelia,   resp.   zdroj   príjmov   oboch účastníkov. Okrem toho pomery na strane odporkyne podliehali častým zmenám. Preto súd mohol vo veci vytýčiť termín pojednávania až potom, ako boli získané všetky podklady potrebné   pre   rozhodnutie   vo   veci.   Bolo   nevyhnutné   vykonať   šetrenie   ohľadom   zdroja príjmov   odporkyne,   čo   sťažovateľ   nijakým   spôsobom   neuľahčil.   Z   prehľadu   úkonov je zrejmé,   že   ešte   koncom   roku   2007   súd   zisťoval   platiteľa   odvodov   odporkyne. Po zabezpečení   všetkých   potrebných   podkladov   bol   spis   dňa   30.   1.   2008   predložený zákonnému   sudcovi,   ktorý   vytýčil   termín   pojednávania   na   deň   20.   2.   2008.   Na   tomto pojednávaní   sa   vo   veci   rozhodlo   rozsudkom,   ktorý   dňa   29.   2.   2008   nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť.

Vzhľadom   na   vyššie   uvedené   skutočnosti   považujem   sťažnosť   sťažovateľa za nedôvodnú.“

K vyjadreniu bola pripojená chronológia úkonov vykonaných vo veci vedenej pod sp. zn. 8 C 314/2005, z ktorej vyplýva, že:

„19. 12. 2005 - vec napadla na OS Žilina, zapísaná do reg. C ako 8 C 314/2005

14. 9. 2006 - výzva na doplnenie návrhu navrhovateľovi, zisťovanie zamestnávateľov účastníkov, ustanovenie kolízneho opatrovníka

14. 11. 2006 - zisťovanie zárobkových pomerov odporcu cez jeho zamestnávateľa

15. 12. 2006 - výzva na odstránenie vád podania (§ 43 ods. 1 OSP)

19. 4. 2007 - opätovná výzva na zamestnávateľa odporcu

14. 6. 2007 - výzva navrhovateľovi na oznámenie zamestnávateľa odporkyne

8. 8. 2007 - výzva na UPSVaR Ž. ohľadne poberania dávok odporkyňou

19. 9. 2007 - opätovné zisťovanie zamestnávateľa odporkyne dopytom na odporkyňu

25. 10. 2007 - zisťovanie, či odporkyňa poberá rodičovský príspevok

4. 12. 2007 - zisťovanie platiteľov odvodov do nem. a dôchod. poistenia odporkyne

20. 2. 2008 - pojednávanie - rozsudok 26. 2. 2008 - rozsudok expedovaný 29. 2. 2008

- rozsudok právoplatný.“

Rovnaké skutočnosti, ako uviedol okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti, zistil aj ústavný súd z obsahu vyžiadaného súdneho spisu. Navyše zistil, že 25. septembra 2006 okresný súd požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Ž. o zistenie pomerov v rodine. Dňa 19. marca 2007 okresný súd požiadal Daňový úrad Ž. II o zistenie príjmu sťažovateľa. Podpredseda   okresného   súdu   vo   vyjadrení   z 1.   apríla   2008   a   právny   zástupca sťažovateľa v sťažnosti   zo 4. februára 2008 uviedli,   že netrvajú na ústnom pojednávaní vo veci.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   38   ods.   2   listiny   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť bola spravodlivo,   verejne   a   v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným súdom zriadeným   zákonom,   ktorý   rozhodne   o jeho   občianskych   právach   alebo záväzkoch.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 253/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru   vychádza   zo   svojej   ustálenej   judikatúry,   v súlade   s ktorou   „odstránenie   stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03, IV. ÚS 15/03), pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným rozhodnutím“.

Pri posudzovaní otázky, či v konaní okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom, a tým   aj   k porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   v súlade   so   svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 813/00, I. ÚS 20/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02) ústavný súd zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

Pri vyhodnotení doterajšieho konania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 8 C   314/2005   podľa   troch   označených   základných   kritérií   ústavný   súd   dospel   k týmto záverom:

1. Predmetom konania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 8 C 314/2005 je rozvod manželstva, zverenie maloletých detí do výchovy a určenie výživného na maloleté deti, ktoré   tvorí   bežnú   súčasť   rozhodovacej   činnosti   všeobecných   súdov, podklad na rozhodnutie   tvorí   súdnou   praxou   ustálená   a   používaná   právna   úprava.   Výklad a používanie   tejto   právnej   úpravy   sú   stabilizované   a   na   tieto   veci   sa vzťahuje   dostatok judikatúry   všeobecných   súdov.   Okresný   súd   vo   svojom   vyjadrení   ani   nepoukázal na zložitosť danej veci.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil takú závažnú skutočnosť, ktorá by mohla byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup okresného súdu.

Z rozboru veci vyplýva, že súdne konanie začalo 19. decembra 2005 podaním návrhu na rozvod. Dňa 25. septembra 2006 okresný súd vydal uznesenie o ustanovení opatrovníka maloletým   deťom.   Dňa   20.   februára   2008   sa   na   okresnom   súde   konalo   pojednávanie, na ktorom   bol   vyhlásený   rozsudok.   Rozsudok   nadobudol   právoplatnosť   29.   februára 2008.

Ústavný   súd   zo   spisu   okresného   súdu   sp.   zn.   8   C   314/2005   zistil,   že   konaním okresného súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prerokovanie   jeho   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru, pretože, ako vyplýva z prehľadu úkonov, tieto boli okresným súdom vykonávané neúčelne. Okresný súd nerobil úkony smerujúce k meritórnemu skončeniu veci. Vo veci sa zdĺhavo a neefektívne vykonávali úkony potrebné na zistenie zamestnávateľov účastníkov konania a zdroja   ich   príjmov.   Okresný   súd   o rozvode,   o   zverení   maloletých   detí   do výchovy a o určení výživného rozhodoval 2 roky a 2 mesiace. Túto lehotu považuje ústavný súd za neprimeranú povahe a skutkovej a právnej zložitosti prerokovávanej právnej veci. Na základe týchto skutočností ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   8   C   314/2005   došlo k porušeniu   základného   práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľ   žiadal,   aby   ústavný   súd   v náleze   vyslovil,   že   okresný   súd   v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 314/2005 porušil jeho označené práva a aby mu prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti a ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   vec   sa   stala   právoplatnou   pred   jeho   rozhodnutím; bolo preto   bez   ďalšieho   významu   ukladať   okresnému   súdu,   aby   pokračoval   v konaní bez prieťahov. V tejto časti sťažnosti nevyhovel (bod 3 výroku nálezu).

Sťažovateľ žiadal, aby mu okresný súd uhradil primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk.

Ústavný súd vyslovil porušenie označených práv sťažovateľa, a tým v okolnostiach prípadu   najmä vzhľadom   na dĺžku   celého   konania   a právoplatnosť   rozhodnutia   vo   veci samej   považuje   nápravu   za   dovŕšenú.   V tejto   časti   sťažnosti   nevyhovel   (bod   3   výroku nálezu).

Sťažovateľ žiadal priznať trovy právneho zastúpenia v sume 6 692 Sk (za dva úkony právnej služby a dve paušálne náhrady).

Ústavný súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ustanovenia § 36 ods. 2 zákona   o ústavnom   súde,   podľa   ktorého   ústavný   súd   môže   v odôvodnených   prípadoch podľa výsledku konania uložiť účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľ bol v konaní pred ústavným súdom čiastočne úspešný.

Podľa   §   11   ods.   2   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je   jedna   šestina   výpočtového   základu   vo   veciach   zastupovania   pred   ústavným   súdom, ak predmet sporu nie je možné oceniť peniazmi.

Predmet   konania   –   ochrana   základných   ľudských   práv   a slobôd   –   je   v zásade nevyjadriteľný v peniazoch a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením.

Podľa § 1 ods. 3 citovanej vyhlášky výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Podľa oznámenia Štatistického úradu Slovenskej republiky priemerná mesačná mzda zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   za   prvý   polrok   2007   predstavovala 19 056 Sk.

Podľa   takto   určených   kritérií   ústavný   súd   priznal   sťažovateľovi   náhradu   trov právneho   zastúpenia   za   dva   uplatnené   úkony   právnej   služby   vykonané   v roku   2008. Ústavný súd priznal právnemu zástupcovi sťažovateľa podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky popri   nároku   na   odmenu   aj   nárok   na   náhradu   hotových   výdavkov   na   miestne telekomunikačné   výdavky   a miestne   prepravné   vo   výške   jednej   stotiny   výpočtového základu   za   každý   úkon   právnej   služby,   čo   predstavuje   sumu   382   Sk   (2   x   191   Sk). Na základe   uvedeného   a v súlade   s ustanovením   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde ústavný   súd   uložil   najvyššiemu   súdu   zaplatiť   trovy   konania   sťažovateľa   na   účet   jeho právneho zástupcu v sume 6 734 Sk (bod 2 výroku nálezu).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. apríla 2008