znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 639/2015-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. decembra2015 predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpeného advokátkou JUDr. Darinou Solárovou, Škultétyho 3, Košice, vo vecinamietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jehozáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.13 C 19/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t aako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. septembra2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietaporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľačl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojejzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 19/2012 (ďalej len „napadnutékonanie“).

Sťažovateľ uviedol, že: „podal dňa 24.1.2012 na Okresnom súde Košice I. návrh na začatie konania o vyporiadanie BSM.

... na uznesenie súdu zo dňa 31.1.2012 č. k. 13C19/2012 reagoval obratom podaním

- vyjadrením zo 17.2.2012, doručeným súdu dňa 17.2.2012.

K vyjadreniu odporkyne v konaní o BSM zo dňa 29.2.2012 sa vyjadril sťažovateľ podaním doručeným súdu dňa 23.5.2012.

Prvé pojednávanie sa konalo dňa 28.5.2012, toto však bolo odročené z dôvodu mimosúdnej dohody za účelom ktorej bola účastníkom súdom poskytnutá lehota 60 dní. Listom z 11.6.2012... požiadal právnu zást. odporkyne, ktorá bola pasívna, o uzavretie písomnej dohody o vyporiadaní BSM.

... podaním doručeným súdu dňa 1.8.2012 oznámil súdu, že k dohode o vyporiadaní BSM nedošlo a preto žiada aby súd pokračoval v konaní.

Podaním stanoviskom zo 14.8.2012 doručeným súdu 14.8.2012... opakovane žiadal súd aby o návrhu konal, lebo nedošlo k mimosúdnej dohode v stanovenom termíne pre pasivitu právnej zástupkyne odporkyne. / 4 mesačný prieťah /

Druhé pojednávanie sa konalo až dňa 12.12.2012, kedy po výsluchu účastníkov konania bolo pojednávanie odročené s tým, že bude nariadené znalecké dokazovanie na hodnotu bytu.

V uvedenom období sa súčasne... podaniami doručenými súdu dňa 20.12.2012, dňa 24.1.2013 a dňa 1.2.2013 domáhal od právnej zást. odporkyne uzavretia mimosúdnej dohody, s ktorými neuspel.

Na list súdu z 11.3.2013 odpovedal... podaním doručeným súdu dňa 12.3. 2013 a znovu... žiadal o pokračovanie v konaní pričom pripojil list adresovaný práv. zást. odporkyne zo dňa 5.3.2013.

... dňa 31.5.2013 podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní, na ktorú odpovedal predseda súdu listom z 11.6.2013 v tom zmysle, že sťažnosť nie je dôvodná.

Až po podaní sťažnosti predsedovi súdu súd dňa 7.6.2013 vydal uznesenie 13C19/2012-64, ktorým ustanovil súdneho znalca na ocenenie bytu a uznesením z 27.9.2013 č. k. 13C19/2012-99 priznal znalcovi odmenu. / 6 mesačný prieťah / Odporkyňa ani jej práv. zást. sa na pojednávanie súdu nariadené na deň 26.2.2014 nedostavila bez vážneho dôvodu, preto sťažovateľ podaním doručeným súdu dňa 24.2.2014 navrhol aby jej súd uložil pokutu. / 4 mesačný prieťah /

Ďalšie 4 pojednávanie sa konalo dňa 4.4.2014 a bolo odročené na deň 18.6.2014 za účelom ďalšieho dokazovania, kedy po vykonanom dokazovaní bolo pojednávanie odročené na deň 15.10.2014 a po vykonanom dokazovaní toto bolo odročené na deň 16.1.2015.

Pojednávanie určené na deň 16.1.2015 bolo zrušené a odročené na deň 18.3.2015, ktoré bolo zrušené z dôvodu hospitalizácie odporkyne...“.

Sťažovateľ ďalej konštatoval, že„Pretože v konaní bolo vykonané potrebné dokazovanie a v predmete konania už nebolo nič sporné a preto aj účasť odporkyne na pojednávaniach už nebola potrebná, pretože odporkyňa mala práv. zástupkyňu, sťažovateľ podaním doručeným súdu 17.3.2015 žiadal aby súd vo veci konal a rozhodol na vytýčenom pojednávaní.

Súd na návrh navrhovateľa dodnes nijak nereagoval a pojednávanie nevytýčil, aj keď súdne konanie už trvá skoro 4 roky.“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezomtakto rozhodol:

„Okresný súd Košice 1 porušil základné právo sťažovateľa v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 19/2012 aby sa vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené mu čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a aby sa vec prerokovala v primeranej lehote, zaručené mu čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Okresnému súdu Košice I. ukladá povinnosť vo veci sťažovateľa konať v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 19/2012, čo najrýchlejšie.“

Ďalej sťažovateľ žiada, aby mu ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie v sume2 000 € a úhradu trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdkaždý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonompredpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,ktorá je zjavne neopodstatnená.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bezzbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojhozákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavya práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, idevtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu tohozákladného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatokvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základnýmprávom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavneneopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaníktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva aleboslobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04,III. ÚS 168/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľana vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom postupom okresnéhosúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 19/2012 mali podľa sťažovateľa vzniknúťzbytočné prieťahy, čím malo dôjsť aj k porušeniu jeho základného práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jehozáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľačl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské právak čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,I. ÚS 280/08).

Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konanímá nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právapodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (III. ÚS 199/02, I. ÚS 154/03). Pojem „zbytočné prieťahy“obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovaťpredovšetkým materiálne.

V prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takýmivýznamnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmyslečl. 48 ods. 2 ústavy (a čl. 6 ods. 1 dohovoru), návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený(I. ÚS 38/04, III. ÚS 24/04, III. ÚS 372/06).

Ústavný súd zo zapožičaného súdneho spisu zistil, že priebeh napadnutého konaniabol takýto:

Dňa 24. januára 2012 sťažovateľ v konaní vystupujúci na procesnej stranenavrhovateľadoručilokresnémusúdunávrhnavyporiadaniebezpodielovéhospoluvlastníctva bývalých manželov.

Dňa 31. januára 2012 okresný súd odoslal účastníkom konania výzvy a poučeniapodľa § 114 Občianskeho súdneho poriadku a odporkyni aj návrh, aby sa k nemu písomnevyjadrila.

Dňa 7. marca 2012 okresný súd nariadil pojednávanie na 28. máj 2012. Na tomtopojednávaní navrhovateľ a právna zástupkyňa odporkyne požiadali súd o poskytnutie lehotypre účely uzavretia mimosúdnej dohody o vyporiadaní BSM. Súd pojednávanie odročilna neurčito a poskytol účastníkom konania lehotu 60 dní na mimosúdne vyporiadanie.Dňa 1. augusta 2012 sťažovateľ okresnému súdu oznámil, že medzi účastníkmikonania k dohode o vyporiadaní BSM nedošlo, a preto žiada súd, aby v konaní pokračoval.Dňa 7. augusta 2012 okresný súd nariadil vo veci pojednávanie na 12. december2012. Na tomto pojednávaní vykonal výsluch navrhovateľa a odporkyne a pojednávanieodročil na neurčito pre účely nariadenia znaleckého dokazovania.

Uznesením č. k. 13 C/19/2012-64 zo 7. júna 2013 okresný súd nariadil znaleckédokazovanie znalcom z odboru stavebníctva, odvetvia odhadu hodnoty nehnuteľnostía vypracovaním znaleckého posudku poveril ⬛⬛⬛⬛.

Znalec doručil okresnému súdu znalecký posudok 27. augusta 2013.Uznesením č. k. 13 C/19/2012-99 z 27. septembra 2013 okresný súd priznal odmenuznalcovi za vypracovanie znaleckého posudku.

Dňa 2. decembra 2013 okresný súd nariadil termín pojednávania na 26. február 2014.Dňa 24. februára 2014 odporkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne požiadalao odročenie pojednávania nariadeného na 26. február 2014 z dôvodu jej dočasnej pracovnejneschopnosti a pripojila doklad vystavený ošetrujúcou lekárkou. Pojednávanie nariadenéna 26. február 2014 okresný súd odročil bez prejednania veci na 4. apríl 2014.

Pojednávanie 4. apríla 2014 okresný súd po prejednaní veci odročil na 18. jún 2014pre účely doplnenia dokazovania výsluchom navrhnutých svedkov.

Pojednávanie nariadené na 18. jún 2014 okresný súd po prerokovaní veci odročilna 15. október 2014 pre účely doplnenia dokazovania predložením listinných dôkazov.Pojednávanie nariadené na 15. október 2014 okresný súd po prerokovaní veci odročilna 16. január 2015 pre účely doplnenia dokazovania.

Pojednávanie nariadené na 16. január 2015 okresný súd odročil na 18. marec 2015z dôvodu hospitalizácie vybavujúcej sudkyne v nemocničnom zariadení.

Dňa 4. marca 2015 právna zástupkyňa odporkyne okresnému súdu oznámila,že odporkyňa je od 24. februára 2015 práceneschopná a je hospitalizovaná na jednotkeintenzívnej starostlivosti v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura v Košiciach. Zároveňpožiadala okresný súd, aby pojednávanie nariadené na 18. marec 2015 odročil na neurčitopodľa vývoja zdravotného stavu odporkyne.

Termín pojednávania nariadený na 18. marec 2015 bol zrušený na žiadosť odporkynez dôvodu jej pracovnej neschopnosti a hospitalizácie.

Dňa 12. mája 2015 súd vyzval právnu zástupkyňu odporkyne, aby oznámilaokresnému súdu, či zdravotný stav odporkyne jej dovoľuje zúčastniť sa súdnychpojednávaní.

Dňa 29. mája 2015 právna zástupkyňa odporkyne okresnému súdu oznámila,že nepriaznivý zdravotný stav odporkyne jej naďalej nedovoľuje zúčastňovať sa súdnychpojednávaní.

Dňa 22. júna 2015 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu odporkyne, aby oznámilasúdu, či odporkyňa trvá na osobnej účasti na pojednávaniach alebo či okresný súd môžekonať vo veci v jej neprítomnosti.

Dňa 10. júla 2015 právna zástupkyňa odporkyne okresnému súdu oznámila,že odporkyňa trvá na osobnej účasti na pojednávaniach a že hneď, ako dôjde k zlepšeniu jejzdravotného stavu do takej miery, že bude schopná sa zúčastniť pojednávaní, bezzbytočného odkladu to oznámi okresnému súdu.

Dňa 25. augusta 2015 okresný súd opakovane vyzval právnu zástupkyňu odporkyne,aby doručila okresnému súdu potvrdenie od ošetrujúceho lekára odporkyne, či odporkyňa samôže zúčastňovať súdnych pojednávaní.

Dňa 11. septembra 2015 právna zástupkyňa odporkyne doručila okresnému súdulekárske potvrdenie o tom, že zdravotný stav odporkyne jej neumožňuje zúčastňovať sasúdnych pojednávaní.

Dňa 12. októbra 2015 okresný súd opakovane vyzval právnu zástupkyňu odporkyne,aby oznámila, či zdravotný stav odporkyne jej už umožňuje zúčastňovať sa súdnychpojednávaní, resp. či odporkyňa súhlasí, aby okresný súd pokračoval v konaní bez jejprítomnosti.

Ústavný súd na základe vyhodnotenia doterajšieho priebehu konštatuje, že hocipostup okresného súdu v napadnutom konaní nebol celkom bez prieťahov (napr. okresnýsúd vypracoval uznesenie o ustanovení znalca až 7. júna 2013, teda po viac ako 5-tichmesiacoch od nariadenia znaleckého dokazovania na pojednávaní uskutočnenom12. decembra 2012), intenzita prieťahov s prihliadnutím na všetky okolnosti veci všaknedosiahla podľa názoru ústavného súdu taký stupeň závažnosti, ktorý by moholjednoznačne viesť k záveru o porušení základného práva sťažovateľa na prerokovanie jehoveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (resp. práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru), a súčasný stav konania ani definitívne nevylučuje možnosť prejednaniapredmetnej veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (III. ÚS 24/04,III. ÚS 67/04).

Ústavný súd ďalej poznamenáva,že na ťarchu okresného súdu v súvislostis predĺžením napadnutého konania nemožno pripísať ani časové obdobie, o ktoréhoposkytnutie požiadali okresný súd účastníci konania pre účely pokusu uzavrieť mimosúdnudohodu, ale ani obdobie od 24. februára 2015, od kedy sa v merite veci nekonalo na základeriadne vydokladovanej práceneschopnosti odporkyne, ktorá okresnému súdu oznámila,že trvá na svojej osobnej účasti na nariadených pojednávaniach. V tejto súvislosti jepotrebné taktiež poznamenať, že okresný súd písomnými dopytmi u právnej zástupkyneodporkyne systematicky overuje jej aktuálny zdravotný stav v snahe pokračovať v konanío merite veci.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa, ktorou namieta porušeniesvojho základného práva garantovaného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 19/2012 podľa§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľana ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.

Ústavný súd napokon dodáva, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku vecirozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu,aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veciza predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočnýmprieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. decembra 2015