znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 635/2024-10

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ , ⬛⬛⬛⬛, t. č. ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného JUDr. Jurajom Gavalcom, advokátom, Teodora Tekela 23, Trnava, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Tost/33/2024 z 8. augusta 2024 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 12. novembra 2024 domáha vyslovenia porušenia základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením o obnove trestného konania.

2. Sťažovateľ bol právoplatne uznaný vinným z trestného činu a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody na 10 rokov a trest prepadnutia majetku podľa § 58 ods. 3 Trestného zákona. Na návrh sťažovateľa v nadväznosti na nález ústavného súdu, ktorým bol vyslovený nesúlad § 58 ods. 3 Trestného zákona s ústavou, bola uznesením v prospech sťažovateľa povolená obnova trestného konania s tým, že oba výroky o treste odňatia slobody a prepadnutia majetku sa zrušujú. Na sťažnosť prokurátora najvyšší súd ústavnou sťažnosťou namietaným uznesením toto uznesenie zrušil, no následne zrušil len výrok o treste prepadnutia majetku.

3. Sťažovateľ poukazuje na účel trestu a potrebu jeho proporcionality, individualizácie a vnímania ako celku. Podľa sťažovateľa zrušenie iba výroku o treste prepadnutia majetku zákonnému sudcovi po povolení obnovy konania znemožní individualizovať trest, a tak o treste nerozhodne zákonný sudca, keďže musí prijať zrušenie trestu len v časti prepadnutia majetku. To má za následok porušenie základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy. Okrem toho sťažovateľ poukazuje na to, že rozhodovanie najvyššieho súdu v obdobných veciach nie je jednotné.

II.

4. Z dôvodov porušenia ústavných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavná sťažnosť neobsahuje žiadnu právnu argumentáciu, podľa ktorej by namietaným uznesením malo dôjsť k porušeniu týchto ústavných práv sťažovateľa. V rozpore s § 123 ods. 1 písm. d) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len,,zákon o ústavnom súde“) tak ústavná sťažnosť neobsahuje žiadne konkrétne právne dôvody, pre ktoré by namietaným uznesením malo dôjsť k porušeniu ústavných práv sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Preto bola ústavná sťažnosť z týchto dôvodov podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde odmietnutá, keďže nemá § 123 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde ustanovenú náležitosť. Nie je zrejmý právny dôvod, pre ktorý malo namietaným uznesením dôjsť k porušeniu týchto ústavných práv sťažovateľa. Nevedno, prečo by potreba proporcionality trestu, jeho individualizácie a vnímania ako celku mali byť dôvodom porušenia ústavných práv na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie rozhodnutím, ktorým v nadväznosti na vyslovený rozpor § 58 ods. 3 Trestného zákona s ústavou nebol zrušený výrok o treste odňatia slobody, ale len výrok o uložení trestu prepadnutia majetku.

5. Z dôvodu porušenia základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy je ústavná sťažnosť zjavne neopodstatnená a ako taká bola podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmietnutá. Zákonný sudca je osobou, ktorá spĺňa zákonom ustanovené podmienky na funkciu sudcu a sudca určený v súlade s rozvrhom práce vecne a miestne príslušného súdu (II. ÚS 118/02, II. ÚS 119/02). Z toho, že o treste prepadnutia majetku po povolení obnovy trestného konania sa bude rozhodovať za situácie, že sťažovateľovi je právoplatne uložený trest odňatia slobody na 10 rokov, nemožno dospieť k tomu, že by v jeho veci mal rozhodovať sudca, ktorý nespĺňa požiadavky zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. novembra 2024

Robert Šorl

predseda senátu