znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 633/2014-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. januára 2015 v senátezloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu RudolfaTkáčika   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpeného   advokátom ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, pre namietané porušenie jeho základnéhopráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadcav konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 120/2008 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 120/2008p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 120/2008 p r i k a z u j ekonať bez zbytočných prieťahov.

3. ⬛⬛⬛⬛   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €(tisíc eur), ktoré j e   Okresný súd Čadca   p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacovod právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.   Okresný   súd   Čadca   j e   p o v i n n ý   uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovykonania v sume 284,08 € (slovom dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov) do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet jeho právneho zástupcu advokáta ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesenímč. k. III. ÚS 633/2014-7 z 21. októbra 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej   len   „sťažovateľ“)   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady   Slovenskejrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konanípred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákono ústavnom súde“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)postupom Okresného   súdu   Čadca   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní   vedenompod sp. zn. 7 C 120/2008.

Predseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnostipodaním sp. zn. 7 C/120/2008 doručeným ústavnému súdu 18. novembra 2014, v ktoromku skutkovej a právnej zložitosti sporu uviedol:

„... Vychádzajúc z obsahu sťažnosti, z vyjadrenia zákonnej sudkyne, obsahu súdneho spisu, s tvrdeniami uvádzanými v sťažnosti nesúhlasím a sťažnosť považujem za absolútne za neopodstatnenú.   Tvrdenia   sťažovateľa   v   sťažnosti   sú   len   vo   všeobecnej   rovine,   ničím nepodložené a zavádzajúce.

Pokiaľ sťažovateľ tvrdí, že podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrh na súd dňa 12.11.2008, k tomuto súd uvádza, že tento návrh trpel vadou, ktorá bola na základe výzvy súdu odstránená dňa 11.2.2009 (čl. 29 spisu), následne bol súdu doručený doplnený návrh navrhovateľov, a to dňa 5.3.2009 (čl. 35 spisu). Súd môže konať len o návrhu, ktorý je jasný zrozumiteľný a určitý.

Následne   sa   dňa   17.3.2009   konalo   pojednávanie,   na   ktorom   právni   zástupcovia oboch strán požiadali o odročenie za účelom pokusu o mimosúdne vyriešenie veci. Do dňa 3. 3. 2010 súd opakovane vyzýval a urgoval právneho zástupcu navrhovateľov a napokon aj právneho zástupcu odporcu k oznámeniu, či došlo k mimosúdnej dohode, prípadne k predloženiu   dôkazov.   Právny   zástupca   navrhovateľov   opakovane   žiadal   o   predĺženie lehoty,   nakoľko   mal   za   to,   že   k   uzatvoreniu   mimosúdnej   dohody   dôjde,   avšak   čakal na účastníka   konania,   ktorý   bol   v   zahraničí.   Napokon   bola   právnemu   zástupcovi navrhovateľov uložená poriadková pokuta, a to uznesením zo dňa 11.11.2009, ktorá mu bola uznesením zo dňa 21.1.2010 odpustená, s tým, že právny zástupca vypovedal plnú moc navrhovateľom z dôvodu straty dôvery. Keďže na výzvu súdu zo dňa 3.3.2010 ohľadne uzavretia   mimosúdnej   dohody   a   predloženia   dôkazov   nereagoval   ani   právny   zástupca odporcu, súd dňa 1.4.2010 vytýčil pojednávanie na deň 21.4.2010 (podrobnejšie v prehľade úkonov).

Pojednávanie konané dňa 21.4.2010 bolo odročené na základe žiadosti právneho zástupcu   odporcu   na   deň   19.5.2010,   toto   pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito za účelom zabezpečenia predloženia dôkazov zo strany právneho zástupcu odporkyne s tým, že úkony zo strany súdu ako aj zo strany právneho zástupcu boli realizované bezodkladne. V období od 22.10.2010, kedy bolo súdu doručený návrh na prerušenie konania z dôvodu úmrtia odporkyne ⬛⬛⬛⬛, boli vykonávané procesné úkony za účelom šetrenia relevantných informácií ohľadne tejto skutočnosti, ako aj zabezpečenie podkladov a následne   súd   konanie   do   právoplatného   skončenia   dedičskej   veci   po   neb.   odporkyni prerušil (uznesenie vydané dňa 3.3.2011, nadobudlo právoplatnosť dňa 7.5.2011 s tým, že dedičská vec po neb. odporkyne sa právoplatne skončila dňa 7.6.2011.

Po vydaní uznesení o prerušení konania, a to dňa 12.4.2011 bolo súdu zo strany právneho   zástupcu   navrhovateľa   v   1.   rade   oznámené,   že   navrhovateľ   v   1.   rade   dňa 31.1.2011 zomrel.

Na   základe   tohto   oznámenia   boli   zo   strany   súdu   vykonávané   úkony   smerujúce k zabezpečeniu   podkladov   -   úmrtný   list,   stav   dedičského   konania,   dopyt   na   právnych nástupcov či vstupujú do konania, výzva súdu za účelom predloženia upraveného návrhu atď. (podrobnejšie v prehľade úkonov). Následne bolo dňa 14. 6. 2012 doručené späťvzatie návrhu navrhovateľa v 2. rade ⬛⬛⬛⬛, s tým, že konanie o jeho nároku, po vykonaní potrebných procesných úkonov (podrobnejšie v prehľade), bolo zastavené dňa 22.1.2013, voči tomuto uzneseniu podal právny zástupca navrhovateľov v rade 1a až 1c odvolanie,   po   realizácii   nevyhnutných   procesných   úkonov,   bol   spis   dňa   15.5.2013 predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie s tým, že uznesenie prvostupňového súdu bolo potvrdené. Uznesenie o zastavení konania o nároku navrhovateľa v 2. rade nadobudlo právoplatnosť dňa 12.9.2013. Následne dňa 28.10.2013 bol súdu doručený upravený návrh navrhovateľov   v   rade   1a   až   1c.   Po   realizácii   nevyhnutných   procesných   úkonov (podrobnejšie v prehľade), bola pripustená zmena návrhu navrhovateľov rade 1a až 1c vo vzťahu k ich nároku, a to uznesením zo dňa 26.3.2014. Bezodkladne, po nadobudnutí právoplatnosti   súd   vytýčil   dňa   25.5.2014   termín   pojednávania   na   deň   30.6.2014. Po vytýčení   termínu   pojednávania   bolo   súdu   doručené   procesné   podanie   -   návrh na pripustenie zmeny na strane odporcov, o ktorom súd bezodkladne rozhodol, a to dňa 18.6.2014.   Pojednávanie   bolo   odročené,   na   základe   návrhu   právneho   zástupcu navrhovateľov   1a   až   1c,   za   účelom   zadováženia   spisu   zo   štátneho   archívu,   ako   aj nariadenia znaleckého dokazovania. Dňa 7.8.2014 bolo nariadené znalecké dokazovanie, po   právoplatnosti   a   zložení   záloh,   bol   spis   zaslaný   znalcovi   dňa   22.9.2014   (znalcovi na základe žiadosti predĺžená lehota na vypracovanie znaleckého posudku). Spis od znalca vyžiadaný za účelom vyjadrenia sa k ústavnej sťažnosti.

ZHRNUTIE: Počas   obdobia   od   podania   opraveného   návrhu   a   doplneného   návrhu   odo   dňa 11.2.2009 a 5.3.2009 až do dňa, kedy došlo k vytýčeniu termínu pojednávania, do dňa 1.4.2010, teda počas obdobia 1 roka a 2 mesiacov sťažovateľ ani prostredníctvom svojho právneho   zástupcu,   ani   individuálne   nepredložil   súdu   žiadny   procesný   návrh,   aby   súd vo veci   konal,   vytýčil   termín   pojedávania   a   podobne,   bol   pasívny.   Súd   podotýka,   že sťažovateľ   bol   počas   tohto   obdobia   zastúpený   advokátom   a   musel   si   byť   vedomý a uzrozumený s tým, že prebiehajú zo strany jeho právneho zástupcu, ako aj právneho zástupcu   odporcu   rokovania   ohľadne   uzatvorenia   mimosúdnej   dohody,   čo   vyplýva   aj z vyjadrenia   právneho   zástupcu   navrhovateľa.   Súd   má   za   to,   že   počas   tohto   obdobia nevznikli zo strany súdu zbytočné prieťahy (viď aj prehľad úkonov počas tohto obdobia). Pokiaľ sťažovateľ tvrdí, že znalecké dokazovanie malo byť nariadené na prvom pojednávaní, nemohlo, keďže jeho právny zástupca požiadal o odročenie za účelom uzavretia mimosúdnej dohody.

Obdobie od 21.4.2010 do vytýčenia posledného termínu pojednávania, a to do dňa 30.6.2014   je   poznačené   objektívnymi   skutočnosťami,   a   to   úmrtím   odporkyne   (konanie prerušené),   úmrtím   navrhovateľa   v   rade   1,   späťvzatím   návrhu   navrhovateľa   v   2.   rade, odvolaním voči uzneseniu o zastavení konania o jeho nároku, dvomi návrhmi na pripustenie zmeny   návrhu,   pričom   súd   konal   i   naďalej   bez   prieťahov,   rozhodoval   o   procesných návrhoch právneho zástupcu navrhovateľov v rade 1a - 1c. Procesná situácia je do určitej miery sťažená tým, že navrhovatelia odvodzujú svoje vlastnícke právo z rôznych právnych titulov,   na   strane   navrhovateľov   nejde   o   nerozlučné   spoločenstvo,   sporné   parcely   sú v neidentickom stave, právny zástupca navrhovateľov v rade 1a až 1c predkladal súdu procesné návrhy, o ktorých bol súd povinný konať a rozhodnúť.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, nebolo reálne možné, tak ako vytýka sťažovateľ   súdu,   aby   súd   nariadil   znalecké   dokazovanie   skôr,   resp.   aby   vo   veci   samej rozhodol   skôr,   keďže   bolo   povinnosťou   súdu   vysporiadať   sa   všetkými   vzniknutými objektívnymi skutočnosťami (smrť navrhovateľa, odporkyne), procesnými návrhmi zo strany účastníkov konania, ustálením okruhu účastníkov konania, ako aj podaným odvolaním. Súd v   tomto   smere   konal   v   súčinnosti   s   účastníkmi   konania   a   v   lehotách,   ktoré   nemožno považovať za zbytočné prieťahy.

Pokiaľ ide o samotnú osobu sťažovateľa - navrhovateľa v 4. rade a jeho správanie v konaní, tak ako už bolo uvedené vyššie, od podania riadneho návrhu počas   doby   1   roka   a   dvoch   mesiacoch,   kedy   malo   dôjsť   k   mimosúdnej   dohode,   ani v nasledujúcom   období   sa   žiadnym   spôsobom   neprejavoval,   vytýčených   súdnych pojednávaní   sa   nezúčastňoval,   neprítomnosť   ospravedlňoval,   naposledy   vo   veci   súdu na základe výzvy dňa 30.1.2014 oznámil, že vzhľadom na stanovisko odporkyne v 1. rade ⬛⬛⬛⬛,   pretože   mu   nie   je   známa   dohoda   medzi a odporkyňou v 1. rade, musí túto okolnosť zistiť buď u oboch účastníčok konania alebo nahliadnutím   do   spisu   a   z   tohto   dôvodu   žiada   o   predĺženie   lehoty   na   vyjadrenie   sa k upravenému   návrhu   o   7   dní,   k   upravenému   návrhu   sa   nevyjadril,   pojednávania vytýčeného na deň 30.6.2014 sa nezúčastnil, ospravedlnil sa z dôvodu PN, po nariadení znaleckého   dokazovania   zložil   zálohu   na   znalecké   dokazovanie   a   v   čase,   keď   bol   spis odoslaný znalcovi, podal ústavnú sťažnosť.

Podanie   nedôvodnej   ústavnej   sťažnosti   v   štádiu,   kedy   sa   schyľuje   k   rozhodnutiu vo veci samej, možno považovať aj za určitú formu nátlaku na sudcu, ktorý by mal podľa toho,   ako   uvádza   sťažovateľ,   rozhodnúť   len   na   základe   jeho   tvrdení,   bez   vykonaných dôkazov, a bez toho, aby mal riadne zistený skutkový stav. Znalecké dokazovanie bolo nariadené v záujme navrhovateľov, na preukázanie ich tvrdení, bezodkladne potom, čo došlo k ustáleniu okruhu účastníkov konania.

Podotýkam,   že   pokiaľ   sťažovateľ   vystupuje   na   strane   navrhovateľa,   nie   je   jeho povinnosťou, ale najmä jeho záujmom, aby v konaní predkladal návrhy, dôkazy, aby sa vyjadroval k tvrdeniam ostatným účastníkov. Ak je účastník v konaní zastúpený, považujú sa úkony zástupcu za úkony účastníka, a rovnako nečinnosť zástupcu sa považuje za nečinnosť účastníka   konania.   Dĺžka   daného   súdneho   konania   je   poznačená   objektívnymi skutočnosťami, ktoré súd v rámci konania a rozhodovania nemohol ovplyvniť. Pokiaľ aj sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že nemôže riadne užívať svoje vlastnícke právo, nemôže sa riadne dostať k svojmu rodinnému domu, mal možnosť, už na začiatku konania, kedy bol zastúpený   advokátom,   využiť   inštitút   predbežného   opatrenia,   čím   by   sa   mohla   do právoplatného skončenia veci, jeho ťaživá situácia zmierniť, samozrejme, pokiaľ by bolo jeho   návrhu   za   splnenia   zákonných   predpokladov,   vyhovené.   Túto   možnosť   sťažovateľ doposiaľ nevyužil. Aj z tohto dôvodu považujem tvrdenia sťažovateľa za zavádzajúce...“

Súčasťou vyjadrenia bola chronológia procesných úkonov okresného súdu, z ktorejokrem iného vyplýva:

«... Navrhovatelia podali návrh na začatie konania prostredníctvom svojho právneho zástupcu ⬛⬛⬛⬛ dňa   12.11.2008.   Na   základe   výzvy   súdu   bol   súdu   dňa 11.2.2009   doručený   upravený   návrh   z   dôvodu   nesprávneho   označenia   navrhovateľa v 2. rade ⬛⬛⬛⬛.   Následne   bol   vytýčený   termín   pojednávania   na   deň 17.3.2009.   Pred   termínom   pojednávania   dňa   5.3.2009   bol   prostredníctvom   právneho zástupcu navrhovateľov doručený súdu doplnený návrh. Na pojednávaní dňa 17.3.2009 právni   zástupcovia   účastníkov   konania   zhodne   uviedli,   že   sa   pokúsia   spor   riešiť mimosúdnou cestou s tým, že sa im uložila 30-dňová lehota na oznámenie či k mimosúdnej dohode došlo.

Keďže   si   právni   zástupcovia   túto   povinnosť   nesplnili,   bol   právny   zástupca navrhovateľov dňa 4.5.2009 vyzvaný, aby súdu oznámil, či došlo k mimosúdnej dohode medzi účastníkmi konania, či trvá na žalobe alebo ju berie späť.

S účinnosťou od 1.6.2009 mi bola vec pridelená z dôvodu zmeny rozvrhu práce na ďalší procesný postup.

Dňa   26.6.2009   bol   právny   zástupca   pod   sankciou   uloženia   poriadkovej   pokuty urgovaný, aby oznámil, či došlo k mimosúdnej dohode, resp. predložil žiadané doklady. Dňa 9.7.2009 právny zástupca navrhovateľov oznámil súdu, že medzi účastníkmi konania   došlo   k   uzatvoreniu   mimosúdnej   dohody,   avšak   k   jej   podpísaniu   dôjde   do   1 mesiaca, a to z dôvodu čerpania dovolenky právneho zástupcu odporkyne a neprítomnosti navrhovateľa v 2. rade, ktorý je pracovne v zahraničí.

Dňa 11.9.2009 bol právny zástupca navrhovateľov opätovne urgovaný, aby súdu oznámil či došlo k uzatvoreniu mimosúdnej dohody, alebo aby predložil žiadané doklady, na ktorú   urgenciu   právny   zástupca   nereagoval,   z   ktorého   dôvodu   mu   bola   uložená uznesením č. k. 7C/ 120/2008-57 zo dňa 11.11.2009 uložená poriadková pokuta vo výške 300,- €.

Dňa 12.11.2009 doložené doklady navrhovateľom v rade 5, bez sprievodného listu, na   základe   výzvy   súdu   právny   zástupca   navrhovateľov ⬛⬛⬛⬛ listom doručeným   súdu   dňa   8.12.2009   požiadal   o   odpustenie   poriadkovej   pokuty   a   zároveň oznámil,   že   sa   rozhodol   všetkým   jeho   klientom   vypovedať   plnú   moc   pre   narušenie nevyhnutnej dôvery medzi klientom a advokátom.

Uznesením   zo   dňa   21.1.2010   bola   pokuta   uložená   právnemu   zástupcovi navrhovateľov ⬛⬛⬛⬛ odpustená.

Právny   zástupca   odporkyne   bol   dňa   3.3.2010   vyzvaný,   aby   súdu   oznámil,   či   je predpoklad mimosúdneho usporiadania sporu, inak vo veci súd nariadi pojednávanie. Dňa 1.4.2010 súd vytýčil   pojednávanie na deň 21.4.2014. Na základe právneho zástupcu odporcov ⬛⬛⬛⬛ bolo pojednávanie odročené na deň 19.5.2010. Pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito,   za   účelom   predloženia   dôkazov   svedčiacich o vlastníckom práve odporkyne k sporným parcelám a taktiež zadováženie jej písomného súhlasu so zapožičaním notárskeho spisu Nz 3/2000.

Dňa   22.10.2010   bolo   súdu   doručený   návrh   navrhovateľa   v   1.   rade,   prostredníctvom   jeho   právneho   zástupcu na prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 2 Osp. z dôvodu úmrtia odporkyne, ktorá zomrela v júli 2010, a to do právoplatného skončenia dedičského konania po zosnulej odporkyni ⬛⬛⬛⬛.

Po zistení či odporkyňa zomrela a pod akým číslom sa vedie dedičské konanie, bolo uznesením č. k. 7C/120/2008-205 zo dňa 3.3.2011 konanie prerušené do právoplatného skončenia dedičského konania vedeného pod sp. zn. 14D/267/2010.

Dňa 12.4.2011 bolo súdu zo strany právneho zástupcu navrhovateľa v 1. rade JUDr. Ščuryho oznámené, že jeho klient - navrhovateľ v 1. rade ⬛⬛⬛⬛ 31.1.2011 zomrel.

Dňa   7.11.2011   bolo   na   základe   výzvy   súdu   zo   strany   právnych   nástupcov po navrhovateľovi   v   1.   rade   oznámené,   že   súhlasia   so   vstupom   do   konania   namiesto navrhovateľa   v   rade   1   s   tým,   že   predložili   plnomocenstvo   udelené   na   zastupovanie ⬛⬛⬛⬛.

Následne   boli   zo   strany   súdu   vykonané   úkony   smerujúce   k   ustáleniu   okruhu účastníkov   konania,   zastúpenie,   ako   aj   výzva   adresovaná   navrhovateľom   za   účelom predloženia upraveného návrhu v súvislosti so vstupom do konania právnych nástupcov po navrhovateľovi   v   1.   rade   (úkony   súdu   dňa   28.3.2012,   17.4.2012,   20.4.2012   -   výzva expedovaná 8.6.2012).

Dňa   14.6.2012   bolo   súdu   doručené   podanie   navrhovateľa   v   2.   rade

,   ktorým   súdu   oznámil,   že   v   konaní   o   určenie   vlastníckeho   práva k nehnuteľnostiam nepokračuje.

Na základe pokynu sudkyne zo dňa 23.7.2012 bol právny zástupca navrhovateľov v rade 2-3 urgovaný na predloženie upraveného návrhu s označením dôkazov, ktoré navrhuje v konaní vykonať, späťvzatie návrhu navrhovateľom v 2. rade bolo doručené na vyjadrenie ostatným navrhovateľom a odporcom v lehote 5 dní.

Uznesením   č.   k.   7C/120/2008-257   zo   dňa   22.1.2013   bolo   konanie   o   nároku navrhovateľa v rade 2. ⬛⬛⬛⬛ zastavené.

Dňa 31.1.2013 bolo súdu doručené odvolanie navrhovateľov v 1. až 3. rade proti uzneseniu zo dňa 22.1.2013, ktoré podali prostredníctvom svojho právneho zástupcu ⬛⬛⬛⬛ ; a upravený návrh v nadväznosti na úmrtie navrhovateľa v rade 1. a odporkyne.

Na   základe   výzvy   súdu   boli   súdu   doručené   exempláre   odvolania,   tieto   boli   dňa 21.3.2014 zaslané na vyjadrenie ostatným účastníkom konania.

Dňa 15.5.2013 bol spis predložený odvolaciemu súdu. Dňa   12.8.2013   bol   spis   odvolacím   súdom   vrátený   s   rozhodnutím,   že   uznesenie Okresného súdu Čadca č. k. 7C/120/2008 potvrdzuje.

Dňa 20.8.2013 bolo rozhodnutie odvolacieho súdu expedované účastníkom konania s tým, že uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 12.9.2013.

Dňa 28.10.2013 bol upravený návrh navrhovateľov 1a-1c podaný prostredníctvom právneho   zástupcu,   doručený navrhovateľom   v rade   3-6, nakoľko títo nie   sú   zastúpení, najmä pokiaľ sa týka zápisu sporných nehnuteľností na nový list vlastníctva. Taktiež bol zaslaný na vyjadrenie odporcom v rade 1a-1c.

Dňa 3.12.2013 bolo súdu doručené podanie odporkyne v 1. rade ⬛⬛⬛⬛, že podľa nej každý z účastníkov si je vedomý, že došlo k dohode, a že nie je potrebný žiaden spor. Žiada preto, aby jednotliví účastníci boli vyzvaní, či došlo k dohode alebo nie, aby sa celá záležitosť uzavrela.

Dňa 13.1.2014 bol podanie odporkyne v 1. rade zaslané na vyjadrenie ostatným účastníkom konania.

Okrem   ostatných   účastníkov   konania   sa   k   tvrdeniam   odporkyne   v   1.   rade ⬛⬛⬛⬛ podaním doručeným súdu dňa 30.1.2014 vyjadril i sťažovateľ - navrhovateľ v 4. rade ⬛⬛⬛⬛, ktorý uviedol, že k upravenému návrhu navrhovateľov zo dňa 24.1.2013   sa   nemôže   vyjadriť,   vzhľadom   na   stanovisko   odporkyne   v 1.   rade, pretože mu nie je známa dohoda medzi ⬛⬛⬛⬛ a odporkyňou v 1. rade, musí túto okolnosť zistiť buď u oboch účastníčok konania alebo nahliadnutím do spisu a z tohto dôvodu žiada o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k upravenému návrhu o 7 dní, k upravenému návrhu sa nevyjadril.

Uznesením Okresného súdu Čadca č. k. 7C/120/2008-310 zo dňa 26.3.2014 bola pripustená zmena návrhu navrhovateľov v rade 1a - 1c vo vzťahu k ich nároku, ktorá bola súdu doručená dňa 31.1.2013.

Po nadobudnutí právoplatnosti citovaného uznesenia bol dňa 25.5.2014 vytýčený termín pojednávania na deň 30.6.2014.

Po vytýčení termínu pojednávania bol súdu zo strany navrhovateľov v rade 1a-1c doručený   návrh   na   pripustenie   zmeny   na   strane   odporcov   z   dôvodu,   že   súd   rozhodol o zastavení konania o nároku navrhovateľa v rade 2/ ⬛⬛⬛⬛, a preto ho označujú   na   strane   odporcov   a   žiadajú   jeho   pripustenie   s   poukazom   na   nerozlučné spoločenstvo.

Uznesením Okresného súdu Čadca č. k. 7C/120/2008-319 zo dňa 18. júna 2014 súd rozhodol o pripustení ⬛⬛⬛⬛ do konania na strane odporcu.

Pojednávanie   dňa   30.6.2014   -   odročené   na   neurčito   za   účelom   nariadenia znaleckého dokazovania.

Uznesením   č.   k.   7C/120/2008-340   zo   dňa   7.8.2014   bolo   nariadené   znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézia a kartografia za účelom zidentifikovania sporných nehnuteľností, zodpovedania aký je ich užívací a právny režim, vzhľadom aj na podiely navrhovateľov. Navrhovatelia   boli vyzvaní na zloženie zálohy na znalecké dokazovanie po 60,- €.

Sťažovateľ - navrhovateľ v 4. rade ⬛⬛⬛⬛ zložil zálohu v sume 60,- € dňa 26.8.2014

Po zložení záloh bol spis dňa 22.9.2014 odoslaný znalcovi...“

Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 7 C 120/2008 ústavnýsúd zistil rovnaké skutočnosti, čo sa týka predloženej chronológie, aké uviedol okresný súd,preto ich považoval za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohtopojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovateľ   sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného právapodľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejneprerokovala   bez   zbytočných   prieťahov...,   ako   aj   práva   na   prejednanie   jeho   záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, abyjeho   záležitosť   bola   spravodlivo,   verejne   a   v   primeranej   lehote   prejednaná   nezávislýma nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebozáväzkoch...

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojejustálenej judikatúry (IV. ÚS 15/03, I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03), v súlade s ktorou možnoza konanie   (postup)   súdu   odstraňujúce   právnu   neistotu   sťažovateľa   v   konkrétnomposudzovanom prípade považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiuvo   veci   alebo   k   odstráneniu   jeho   právnej   neistoty   zákonom   dovoleným   spôsobom.   Kvytvoreniu právnej istoty preto dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu aleboiného štátneho orgánu (III. ÚS 127/03).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len„OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konaniapostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľaktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vecbola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (IV.   ÚS   74/02,III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktickázložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postupsamotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že konanie ourčenie vlastníckeho práva tvorí bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov a vzásade ho nemožno považovať za právne ani skutkovo zložité. Do istej miery k zložitostiveci   prispelo   to,   že   v   konaní   došlo   k   zmenám   účastníkov   konania   z   dôvodu   úmrtiaodporkyne a navrhovateľa v 1. rade.

2. Pri posudzovaní druhého kritéria, t. j. hodnotenia prípadných zbytočných prieťahovv konaní, ústavný súd dospel k záveru, že k dĺžke posudzovaného konania čiastočne prispeliaj   okolnosti   na   strane   sťažovateľa   (bolo   potrebné   odstraňovať   vady   návrhu   na   začatiekonania, dvakrát bol podaný návrh na pripustenie zmeny návrhu).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej vecia poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania 6 rokov 2 mesiace na okresnom súde jeuž samo osebe neprimerané.

Ústavný súd aj bez toho, aby vymedzoval konkrétne obdobia nečinnosti okresnéhosúdu, poukazuje na to, že už celková dĺžka predmetného konania na okresnom súde je samaosebe neprimeraná.

Uvedený postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizovalv súlade s povinnosťou uloženou mu v § 100 ods. 1 OSP, aby bola vec čo najrýchlejšieprejednaná a rozhodnutá.

Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenieefektívneho   postupu,   ktorý   mal   smerovať   k   odstráneniu   právnej   neistoty,   v   ktorej   sasťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelompráva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02) a jeho neefektívnačinnosť mala rozhodne vplyv na doterajšiu dĺžku konania.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto ústavný súd dospel k názoru, že doterajšímpostupom okresného súdu v konaní, ktoré je ním vedené pod sp. zn. 7 C 120/2008, došlok zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pretože ústavný súd zistil porušenie označeného základného práva sťažovateľa podľačl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom v konaní vedenompod sp. zn. 7 C 120/2008, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov,a odstránil   tak   stav   právnej   neistoty,   v   ktorej   sa   nachádza   sťažovateľ   domáhajúci   sarozhodnutia súdu vo svojej veci.

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančnézadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súdrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právoalebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacovod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia v sume2 500 € z dôvodov v nej uvedených.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušenéhozákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorývyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkazna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Podľa   názoru   ústavného   súdu   prichádza   v   tomto   prípade   do   úvahy   aj   priznaniefinančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivostiaplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé   finančnézadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný   súd   vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   konania   okresného   súdu   v   konanívedenom   pod   sp.   zn.   7   C   120/2008,   berúc   do   úvahy   konkrétne   okolnosti   danej   veci,považoval priznanie sumy 1 000   € sťažovateľovi za primerané finančné zadosťučineniepodľa   §   56   ods.   4   zákona   o   ústavnom   súde.   Pri   priznaní   primeraného   finančnéhozadosťučinenia   ústavný   súd   zobral   do   úvahy   aj   to,   že   v   konaní   dochádzalo   k zmenámúčastníkov konania z dôvodu úmrtia odporkyne a navrhovateľa v 1. rade, návrh na začatiekonania trpel vadami, dvakrát bol podaný návrh na pripustenie zmeny návrhu. Vo zvyšnejčasti sťažnosti nevyhovel.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré muvznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľavyčíslil   trovy   konania   sumou   284,08   €,   a   to   za   dva   úkony   právnej   služby   (prevzatieprávneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, sťažnosť).

Ústavný   súd   podľa   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republikyč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služiebv znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „vyhláška“)   priznal   sťažovateľovi   náhradu   trovkonania.   Základom   pre   výpočet   náhrady   za   úkon   právnej   služby   je   v   danom   prípadepriemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku2013 v sume 804 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnomsúde) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 (prípravaa prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 134 €. Ďalej má právny zástupcasťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu 8,04 € za jeden úkon podľa vyhlášky.Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľovi, spolu predstavuje sumu284,08 €.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účetprávneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jehodoručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. januára 2015