SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
III. ÚS 633/2014-26
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. januára 2015 v senátezloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu RudolfaTkáčika prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátom ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, pre namietané porušenie jeho základnéhopráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadcav konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 120/2008 a takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 120/2008p o r u š e n é b o l o.
2. Okresnému súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 120/2008 p r i k a z u j ekonať bez zbytočných prieťahov.
3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €(tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacovod právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Čadca j e p o v i n n ý uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovykonania v sume 284,08 € (slovom dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov) do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet jeho právneho zástupcu advokáta ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesenímč. k. III. ÚS 633/2014-7 z 21. októbra 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskejrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konanípred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenompod sp. zn. 7 C 120/2008.
Predseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnostipodaním sp. zn. 7 C/120/2008 doručeným ústavnému súdu 18. novembra 2014, v ktoromku skutkovej a právnej zložitosti sporu uviedol:
„... Vychádzajúc z obsahu sťažnosti, z vyjadrenia zákonnej sudkyne, obsahu súdneho spisu, s tvrdeniami uvádzanými v sťažnosti nesúhlasím a sťažnosť považujem za absolútne za neopodstatnenú. Tvrdenia sťažovateľa v sťažnosti sú len vo všeobecnej rovine, ničím nepodložené a zavádzajúce.
Pokiaľ sťažovateľ tvrdí, že podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrh na súd dňa 12.11.2008, k tomuto súd uvádza, že tento návrh trpel vadou, ktorá bola na základe výzvy súdu odstránená dňa 11.2.2009 (čl. 29 spisu), následne bol súdu doručený doplnený návrh navrhovateľov, a to dňa 5.3.2009 (čl. 35 spisu). Súd môže konať len o návrhu, ktorý je jasný zrozumiteľný a určitý.
Následne sa dňa 17.3.2009 konalo pojednávanie, na ktorom právni zástupcovia oboch strán požiadali o odročenie za účelom pokusu o mimosúdne vyriešenie veci. Do dňa 3. 3. 2010 súd opakovane vyzýval a urgoval právneho zástupcu navrhovateľov a napokon aj právneho zástupcu odporcu k oznámeniu, či došlo k mimosúdnej dohode, prípadne k predloženiu dôkazov. Právny zástupca navrhovateľov opakovane žiadal o predĺženie lehoty, nakoľko mal za to, že k uzatvoreniu mimosúdnej dohody dôjde, avšak čakal na účastníka konania, ktorý bol v zahraničí. Napokon bola právnemu zástupcovi navrhovateľov uložená poriadková pokuta, a to uznesením zo dňa 11.11.2009, ktorá mu bola uznesením zo dňa 21.1.2010 odpustená, s tým, že právny zástupca vypovedal plnú moc navrhovateľom z dôvodu straty dôvery. Keďže na výzvu súdu zo dňa 3.3.2010 ohľadne uzavretia mimosúdnej dohody a predloženia dôkazov nereagoval ani právny zástupca odporcu, súd dňa 1.4.2010 vytýčil pojednávanie na deň 21.4.2010 (podrobnejšie v prehľade úkonov).
Pojednávanie konané dňa 21.4.2010 bolo odročené na základe žiadosti právneho zástupcu odporcu na deň 19.5.2010, toto pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom zabezpečenia predloženia dôkazov zo strany právneho zástupcu odporkyne s tým, že úkony zo strany súdu ako aj zo strany právneho zástupcu boli realizované bezodkladne. V období od 22.10.2010, kedy bolo súdu doručený návrh na prerušenie konania z dôvodu úmrtia odporkyne ⬛⬛⬛⬛, boli vykonávané procesné úkony za účelom šetrenia relevantných informácií ohľadne tejto skutočnosti, ako aj zabezpečenie podkladov a následne súd konanie do právoplatného skončenia dedičskej veci po neb. odporkyni prerušil (uznesenie vydané dňa 3.3.2011, nadobudlo právoplatnosť dňa 7.5.2011 s tým, že dedičská vec po neb. odporkyne sa právoplatne skončila dňa 7.6.2011.
Po vydaní uznesení o prerušení konania, a to dňa 12.4.2011 bolo súdu zo strany právneho zástupcu navrhovateľa v 1. rade oznámené, že navrhovateľ v 1. rade dňa 31.1.2011 zomrel.
Na základe tohto oznámenia boli zo strany súdu vykonávané úkony smerujúce k zabezpečeniu podkladov - úmrtný list, stav dedičského konania, dopyt na právnych nástupcov či vstupujú do konania, výzva súdu za účelom predloženia upraveného návrhu atď. (podrobnejšie v prehľade úkonov). Následne bolo dňa 14. 6. 2012 doručené späťvzatie návrhu navrhovateľa v 2. rade ⬛⬛⬛⬛, s tým, že konanie o jeho nároku, po vykonaní potrebných procesných úkonov (podrobnejšie v prehľade), bolo zastavené dňa 22.1.2013, voči tomuto uzneseniu podal právny zástupca navrhovateľov v rade 1a až 1c odvolanie, po realizácii nevyhnutných procesných úkonov, bol spis dňa 15.5.2013 predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie s tým, že uznesenie prvostupňového súdu bolo potvrdené. Uznesenie o zastavení konania o nároku navrhovateľa v 2. rade nadobudlo právoplatnosť dňa 12.9.2013. Následne dňa 28.10.2013 bol súdu doručený upravený návrh navrhovateľov v rade 1a až 1c. Po realizácii nevyhnutných procesných úkonov (podrobnejšie v prehľade), bola pripustená zmena návrhu navrhovateľov rade 1a až 1c vo vzťahu k ich nároku, a to uznesením zo dňa 26.3.2014. Bezodkladne, po nadobudnutí právoplatnosti súd vytýčil dňa 25.5.2014 termín pojednávania na deň 30.6.2014. Po vytýčení termínu pojednávania bolo súdu doručené procesné podanie - návrh na pripustenie zmeny na strane odporcov, o ktorom súd bezodkladne rozhodol, a to dňa 18.6.2014. Pojednávanie bolo odročené, na základe návrhu právneho zástupcu navrhovateľov 1a až 1c, za účelom zadováženia spisu zo štátneho archívu, ako aj nariadenia znaleckého dokazovania. Dňa 7.8.2014 bolo nariadené znalecké dokazovanie, po právoplatnosti a zložení záloh, bol spis zaslaný znalcovi dňa 22.9.2014 (znalcovi na základe žiadosti predĺžená lehota na vypracovanie znaleckého posudku). Spis od znalca vyžiadaný za účelom vyjadrenia sa k ústavnej sťažnosti.
ZHRNUTIE: Počas obdobia od podania opraveného návrhu a doplneného návrhu odo dňa 11.2.2009 a 5.3.2009 až do dňa, kedy došlo k vytýčeniu termínu pojednávania, do dňa 1.4.2010, teda počas obdobia 1 roka a 2 mesiacov sťažovateľ ani prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ani individuálne nepredložil súdu žiadny procesný návrh, aby súd vo veci konal, vytýčil termín pojedávania a podobne, bol pasívny. Súd podotýka, že sťažovateľ bol počas tohto obdobia zastúpený advokátom a musel si byť vedomý a uzrozumený s tým, že prebiehajú zo strany jeho právneho zástupcu, ako aj právneho zástupcu odporcu rokovania ohľadne uzatvorenia mimosúdnej dohody, čo vyplýva aj z vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa. Súd má za to, že počas tohto obdobia nevznikli zo strany súdu zbytočné prieťahy (viď aj prehľad úkonov počas tohto obdobia). Pokiaľ sťažovateľ tvrdí, že znalecké dokazovanie malo byť nariadené na prvom pojednávaní, nemohlo, keďže jeho právny zástupca požiadal o odročenie za účelom uzavretia mimosúdnej dohody.
Obdobie od 21.4.2010 do vytýčenia posledného termínu pojednávania, a to do dňa 30.6.2014 je poznačené objektívnymi skutočnosťami, a to úmrtím odporkyne (konanie prerušené), úmrtím navrhovateľa v rade 1, späťvzatím návrhu navrhovateľa v 2. rade, odvolaním voči uzneseniu o zastavení konania o jeho nároku, dvomi návrhmi na pripustenie zmeny návrhu, pričom súd konal i naďalej bez prieťahov, rozhodoval o procesných návrhoch právneho zástupcu navrhovateľov v rade 1a - 1c. Procesná situácia je do určitej miery sťažená tým, že navrhovatelia odvodzujú svoje vlastnícke právo z rôznych právnych titulov, na strane navrhovateľov nejde o nerozlučné spoločenstvo, sporné parcely sú v neidentickom stave, právny zástupca navrhovateľov v rade 1a až 1c predkladal súdu procesné návrhy, o ktorých bol súd povinný konať a rozhodnúť.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, nebolo reálne možné, tak ako vytýka sťažovateľ súdu, aby súd nariadil znalecké dokazovanie skôr, resp. aby vo veci samej rozhodol skôr, keďže bolo povinnosťou súdu vysporiadať sa všetkými vzniknutými objektívnymi skutočnosťami (smrť navrhovateľa, odporkyne), procesnými návrhmi zo strany účastníkov konania, ustálením okruhu účastníkov konania, ako aj podaným odvolaním. Súd v tomto smere konal v súčinnosti s účastníkmi konania a v lehotách, ktoré nemožno považovať za zbytočné prieťahy.
Pokiaľ ide o samotnú osobu sťažovateľa - navrhovateľa v 4. rade a jeho správanie v konaní, tak ako už bolo uvedené vyššie, od podania riadneho návrhu počas doby 1 roka a dvoch mesiacoch, kedy malo dôjsť k mimosúdnej dohode, ani v nasledujúcom období sa žiadnym spôsobom neprejavoval, vytýčených súdnych pojednávaní sa nezúčastňoval, neprítomnosť ospravedlňoval, naposledy vo veci súdu na základe výzvy dňa 30.1.2014 oznámil, že vzhľadom na stanovisko odporkyne v 1. rade ⬛⬛⬛⬛, pretože mu nie je známa dohoda medzi a odporkyňou v 1. rade, musí túto okolnosť zistiť buď u oboch účastníčok konania alebo nahliadnutím do spisu a z tohto dôvodu žiada o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k upravenému návrhu o 7 dní, k upravenému návrhu sa nevyjadril, pojednávania vytýčeného na deň 30.6.2014 sa nezúčastnil, ospravedlnil sa z dôvodu PN, po nariadení znaleckého dokazovania zložil zálohu na znalecké dokazovanie a v čase, keď bol spis odoslaný znalcovi, podal ústavnú sťažnosť.
Podanie nedôvodnej ústavnej sťažnosti v štádiu, kedy sa schyľuje k rozhodnutiu vo veci samej, možno považovať aj za určitú formu nátlaku na sudcu, ktorý by mal podľa toho, ako uvádza sťažovateľ, rozhodnúť len na základe jeho tvrdení, bez vykonaných dôkazov, a bez toho, aby mal riadne zistený skutkový stav. Znalecké dokazovanie bolo nariadené v záujme navrhovateľov, na preukázanie ich tvrdení, bezodkladne potom, čo došlo k ustáleniu okruhu účastníkov konania.
Podotýkam, že pokiaľ sťažovateľ vystupuje na strane navrhovateľa, nie je jeho povinnosťou, ale najmä jeho záujmom, aby v konaní predkladal návrhy, dôkazy, aby sa vyjadroval k tvrdeniam ostatným účastníkov. Ak je účastník v konaní zastúpený, považujú sa úkony zástupcu za úkony účastníka, a rovnako nečinnosť zástupcu sa považuje za nečinnosť účastníka konania. Dĺžka daného súdneho konania je poznačená objektívnymi skutočnosťami, ktoré súd v rámci konania a rozhodovania nemohol ovplyvniť. Pokiaľ aj sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že nemôže riadne užívať svoje vlastnícke právo, nemôže sa riadne dostať k svojmu rodinnému domu, mal možnosť, už na začiatku konania, kedy bol zastúpený advokátom, využiť inštitút predbežného opatrenia, čím by sa mohla do právoplatného skončenia veci, jeho ťaživá situácia zmierniť, samozrejme, pokiaľ by bolo jeho návrhu za splnenia zákonných predpokladov, vyhovené. Túto možnosť sťažovateľ doposiaľ nevyužil. Aj z tohto dôvodu považujem tvrdenia sťažovateľa za zavádzajúce...“
Súčasťou vyjadrenia bola chronológia procesných úkonov okresného súdu, z ktorejokrem iného vyplýva:
«... Navrhovatelia podali návrh na začatie konania prostredníctvom svojho právneho zástupcu ⬛⬛⬛⬛ dňa 12.11.2008. Na základe výzvy súdu bol súdu dňa 11.2.2009 doručený upravený návrh z dôvodu nesprávneho označenia navrhovateľa v 2. rade ⬛⬛⬛⬛. Následne bol vytýčený termín pojednávania na deň 17.3.2009. Pred termínom pojednávania dňa 5.3.2009 bol prostredníctvom právneho zástupcu navrhovateľov doručený súdu doplnený návrh. Na pojednávaní dňa 17.3.2009 právni zástupcovia účastníkov konania zhodne uviedli, že sa pokúsia spor riešiť mimosúdnou cestou s tým, že sa im uložila 30-dňová lehota na oznámenie či k mimosúdnej dohode došlo.
Keďže si právni zástupcovia túto povinnosť nesplnili, bol právny zástupca navrhovateľov dňa 4.5.2009 vyzvaný, aby súdu oznámil, či došlo k mimosúdnej dohode medzi účastníkmi konania, či trvá na žalobe alebo ju berie späť.
S účinnosťou od 1.6.2009 mi bola vec pridelená z dôvodu zmeny rozvrhu práce na ďalší procesný postup.
Dňa 26.6.2009 bol právny zástupca pod sankciou uloženia poriadkovej pokuty urgovaný, aby oznámil, či došlo k mimosúdnej dohode, resp. predložil žiadané doklady. Dňa 9.7.2009 právny zástupca navrhovateľov oznámil súdu, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu mimosúdnej dohody, avšak k jej podpísaniu dôjde do 1 mesiaca, a to z dôvodu čerpania dovolenky právneho zástupcu odporkyne a neprítomnosti navrhovateľa v 2. rade, ktorý je pracovne v zahraničí.
Dňa 11.9.2009 bol právny zástupca navrhovateľov opätovne urgovaný, aby súdu oznámil či došlo k uzatvoreniu mimosúdnej dohody, alebo aby predložil žiadané doklady, na ktorú urgenciu právny zástupca nereagoval, z ktorého dôvodu mu bola uložená uznesením č. k. 7C/ 120/2008-57 zo dňa 11.11.2009 uložená poriadková pokuta vo výške 300,- €.
Dňa 12.11.2009 doložené doklady navrhovateľom v rade 5, bez sprievodného listu, na základe výzvy súdu právny zástupca navrhovateľov ⬛⬛⬛⬛ listom doručeným súdu dňa 8.12.2009 požiadal o odpustenie poriadkovej pokuty a zároveň oznámil, že sa rozhodol všetkým jeho klientom vypovedať plnú moc pre narušenie nevyhnutnej dôvery medzi klientom a advokátom.
Uznesením zo dňa 21.1.2010 bola pokuta uložená právnemu zástupcovi navrhovateľov ⬛⬛⬛⬛ odpustená.
Právny zástupca odporkyne bol dňa 3.3.2010 vyzvaný, aby súdu oznámil, či je predpoklad mimosúdneho usporiadania sporu, inak vo veci súd nariadi pojednávanie. Dňa 1.4.2010 súd vytýčil pojednávanie na deň 21.4.2014. Na základe právneho zástupcu odporcov ⬛⬛⬛⬛ bolo pojednávanie odročené na deň 19.5.2010. Pojednávanie bolo odročené na neurčito, za účelom predloženia dôkazov svedčiacich o vlastníckom práve odporkyne k sporným parcelám a taktiež zadováženie jej písomného súhlasu so zapožičaním notárskeho spisu Nz 3/2000.
Dňa 22.10.2010 bolo súdu doručený návrh navrhovateľa v 1. rade, prostredníctvom jeho právneho zástupcu na prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 2 Osp. z dôvodu úmrtia odporkyne, ktorá zomrela v júli 2010, a to do právoplatného skončenia dedičského konania po zosnulej odporkyni ⬛⬛⬛⬛.
Po zistení či odporkyňa zomrela a pod akým číslom sa vedie dedičské konanie, bolo uznesením č. k. 7C/120/2008-205 zo dňa 3.3.2011 konanie prerušené do právoplatného skončenia dedičského konania vedeného pod sp. zn. 14D/267/2010.
Dňa 12.4.2011 bolo súdu zo strany právneho zástupcu navrhovateľa v 1. rade JUDr. Ščuryho oznámené, že jeho klient - navrhovateľ v 1. rade ⬛⬛⬛⬛ 31.1.2011 zomrel.
Dňa 7.11.2011 bolo na základe výzvy súdu zo strany právnych nástupcov po navrhovateľovi v 1. rade oznámené, že súhlasia so vstupom do konania namiesto navrhovateľa v rade 1 s tým, že predložili plnomocenstvo udelené na zastupovanie ⬛⬛⬛⬛.
Následne boli zo strany súdu vykonané úkony smerujúce k ustáleniu okruhu účastníkov konania, zastúpenie, ako aj výzva adresovaná navrhovateľom za účelom predloženia upraveného návrhu v súvislosti so vstupom do konania právnych nástupcov po navrhovateľovi v 1. rade (úkony súdu dňa 28.3.2012, 17.4.2012, 20.4.2012 - výzva expedovaná 8.6.2012).
Dňa 14.6.2012 bolo súdu doručené podanie navrhovateľa v 2. rade
, ktorým súdu oznámil, že v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nepokračuje.
Na základe pokynu sudkyne zo dňa 23.7.2012 bol právny zástupca navrhovateľov v rade 2-3 urgovaný na predloženie upraveného návrhu s označením dôkazov, ktoré navrhuje v konaní vykonať, späťvzatie návrhu navrhovateľom v 2. rade bolo doručené na vyjadrenie ostatným navrhovateľom a odporcom v lehote 5 dní.
Uznesením č. k. 7C/120/2008-257 zo dňa 22.1.2013 bolo konanie o nároku navrhovateľa v rade 2. ⬛⬛⬛⬛ zastavené.
Dňa 31.1.2013 bolo súdu doručené odvolanie navrhovateľov v 1. až 3. rade proti uzneseniu zo dňa 22.1.2013, ktoré podali prostredníctvom svojho právneho zástupcu ⬛⬛⬛⬛ ; a upravený návrh v nadväznosti na úmrtie navrhovateľa v rade 1. a odporkyne.
Na základe výzvy súdu boli súdu doručené exempláre odvolania, tieto boli dňa 21.3.2014 zaslané na vyjadrenie ostatným účastníkom konania.
Dňa 15.5.2013 bol spis predložený odvolaciemu súdu. Dňa 12.8.2013 bol spis odvolacím súdom vrátený s rozhodnutím, že uznesenie Okresného súdu Čadca č. k. 7C/120/2008 potvrdzuje.
Dňa 20.8.2013 bolo rozhodnutie odvolacieho súdu expedované účastníkom konania s tým, že uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 12.9.2013.
Dňa 28.10.2013 bol upravený návrh navrhovateľov 1a-1c podaný prostredníctvom právneho zástupcu, doručený navrhovateľom v rade 3-6, nakoľko títo nie sú zastúpení, najmä pokiaľ sa týka zápisu sporných nehnuteľností na nový list vlastníctva. Taktiež bol zaslaný na vyjadrenie odporcom v rade 1a-1c.
Dňa 3.12.2013 bolo súdu doručené podanie odporkyne v 1. rade ⬛⬛⬛⬛, že podľa nej každý z účastníkov si je vedomý, že došlo k dohode, a že nie je potrebný žiaden spor. Žiada preto, aby jednotliví účastníci boli vyzvaní, či došlo k dohode alebo nie, aby sa celá záležitosť uzavrela.
Dňa 13.1.2014 bol podanie odporkyne v 1. rade zaslané na vyjadrenie ostatným účastníkom konania.
Okrem ostatných účastníkov konania sa k tvrdeniam odporkyne v 1. rade ⬛⬛⬛⬛ podaním doručeným súdu dňa 30.1.2014 vyjadril i sťažovateľ - navrhovateľ v 4. rade ⬛⬛⬛⬛, ktorý uviedol, že k upravenému návrhu navrhovateľov zo dňa 24.1.2013 sa nemôže vyjadriť, vzhľadom na stanovisko odporkyne v 1. rade, pretože mu nie je známa dohoda medzi ⬛⬛⬛⬛ a odporkyňou v 1. rade, musí túto okolnosť zistiť buď u oboch účastníčok konania alebo nahliadnutím do spisu a z tohto dôvodu žiada o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k upravenému návrhu o 7 dní, k upravenému návrhu sa nevyjadril.
Uznesením Okresného súdu Čadca č. k. 7C/120/2008-310 zo dňa 26.3.2014 bola pripustená zmena návrhu navrhovateľov v rade 1a - 1c vo vzťahu k ich nároku, ktorá bola súdu doručená dňa 31.1.2013.
Po nadobudnutí právoplatnosti citovaného uznesenia bol dňa 25.5.2014 vytýčený termín pojednávania na deň 30.6.2014.
Po vytýčení termínu pojednávania bol súdu zo strany navrhovateľov v rade 1a-1c doručený návrh na pripustenie zmeny na strane odporcov z dôvodu, že súd rozhodol o zastavení konania o nároku navrhovateľa v rade 2/ ⬛⬛⬛⬛, a preto ho označujú na strane odporcov a žiadajú jeho pripustenie s poukazom na nerozlučné spoločenstvo.
Uznesením Okresného súdu Čadca č. k. 7C/120/2008-319 zo dňa 18. júna 2014 súd rozhodol o pripustení ⬛⬛⬛⬛ do konania na strane odporcu.
Pojednávanie dňa 30.6.2014 - odročené na neurčito za účelom nariadenia znaleckého dokazovania.
Uznesením č. k. 7C/120/2008-340 zo dňa 7.8.2014 bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézia a kartografia za účelom zidentifikovania sporných nehnuteľností, zodpovedania aký je ich užívací a právny režim, vzhľadom aj na podiely navrhovateľov. Navrhovatelia boli vyzvaní na zloženie zálohy na znalecké dokazovanie po 60,- €.
Sťažovateľ - navrhovateľ v 4. rade ⬛⬛⬛⬛ zložil zálohu v sume 60,- € dňa 26.8.2014
Po zložení záloh bol spis dňa 22.9.2014 odoslaný znalcovi...“
Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 7 C 120/2008 ústavnýsúd zistil rovnaké skutočnosti, čo sa týka predloženej chronológie, aké uviedol okresný súd,preto ich považoval za preukázané.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohtopojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného právapodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejneprerokovala bez zbytočných prieťahov..., ako aj práva na prejednanie jeho záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, abyjeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislýma nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebozáväzkoch...
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojejustálenej judikatúry (IV. ÚS 15/03, I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03), v súlade s ktorou možnoza konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu sťažovateľa v konkrétnomposudzovanom prípade považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiuvo veci alebo k odstráneniu jeho právnej neistoty zákonom dovoleným spôsobom. Kvytvoreniu právnej istoty preto dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu aleboiného štátneho orgánu (III. ÚS 127/03).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konaniapostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľaktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vecbola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02,III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktickázložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postupsamotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.
1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že konanie ourčenie vlastníckeho práva tvorí bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov a vzásade ho nemožno považovať za právne ani skutkovo zložité. Do istej miery k zložitostiveci prispelo to, že v konaní došlo k zmenám účastníkov konania z dôvodu úmrtiaodporkyne a navrhovateľa v 1. rade.
2. Pri posudzovaní druhého kritéria, t. j. hodnotenia prípadných zbytočných prieťahovv konaní, ústavný súd dospel k záveru, že k dĺžke posudzovaného konania čiastočne prispeliaj okolnosti na strane sťažovateľa (bolo potrebné odstraňovať vady návrhu na začatiekonania, dvakrát bol podaný návrh na pripustenie zmeny návrhu).
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej vecia poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania 6 rokov 2 mesiace na okresnom súde jeuž samo osebe neprimerané.
Ústavný súd aj bez toho, aby vymedzoval konkrétne obdobia nečinnosti okresnéhosúdu, poukazuje na to, že už celková dĺžka predmetného konania na okresnom súde je samaosebe neprimeraná.
Uvedený postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizovalv súlade s povinnosťou uloženou mu v § 100 ods. 1 OSP, aby bola vec čo najrýchlejšieprejednaná a rozhodnutá.
Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenieefektívneho postupu, ktorý mal smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sasťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelompráva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02) a jeho neefektívnačinnosť mala rozhodne vplyv na doterajšiu dĺžku konania.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto ústavný súd dospel k názoru, že doterajšímpostupom okresného súdu v konaní, ktoré je ním vedené pod sp. zn. 7 C 120/2008, došlok zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Pretože ústavný súd zistil porušenie označeného základného práva sťažovateľa podľačl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom v konaní vedenompod sp. zn. 7 C 120/2008, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov,a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sarozhodnutia súdu vo svojej veci.
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súdrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právoalebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacovod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia v sume2 500 € z dôvodov v nej uvedených.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušenéhozákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorývyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkazna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy aj priznaniefinančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivostiaplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančnézadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Ústavný súd vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu v konanívedenom pod sp. zn. 7 C 120/2008, berúc do úvahy konkrétne okolnosti danej veci,považoval priznanie sumy 1 000 € sťažovateľovi za primerané finančné zadosťučineniepodľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde. Pri priznaní primeraného finančnéhozadosťučinenia ústavný súd zobral do úvahy aj to, že v konaní dochádzalo k zmenámúčastníkov konania z dôvodu úmrtia odporkyne a navrhovateľa v 1. rade, návrh na začatiekonania trpel vadami, dvakrát bol podaný návrh na pripustenie zmeny návrhu. Vo zvyšnejčasti sťažnosti nevyhovel.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré muvznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľavyčíslil trovy konania sumou 284,08 €, a to za dva úkony právnej služby (prevzatieprávneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, sťažnosť).
Ústavný súd podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republikyč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služiebv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) priznal sťažovateľovi náhradu trovkonania. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípadepriemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku2013 v sume 804 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnomsúde) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 (prípravaa prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 134 €. Ďalej má právny zástupcasťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu 8,04 € za jeden úkon podľa vyhlášky.Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľovi, spolu predstavuje sumu284,08 €.
Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účetprávneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jehodoručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. januára 2015