znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 63/07-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. apríla 2007 predbežne prerokoval sťažnosť V. M. a T. M., obaja bytom M., zastúpených advokátkou JUDr. O. P., D., pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 124/2003 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. M. a T. M.   o d m i e t a   pre   neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. februára 2007   doručená   sťažnosť   V.   M.   a T.   M.,   obaja   bytom   M.   (ďalej   len   „sťažovatelia“), zastúpených advokátkou JUDr. O. P., D., pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 124/2003.

Sťažovatelia   uviedli,   že   7.   júla   2003   podali   okresnému   súdu   žalobu,   ktorou sa domáhali uloženia povinnosti žalovanej zabezpečiť dodávku vody do ich bytu. Tvrdia, že právoplatné   rozhodnutie   vo   veci   má   pre   nich   zásadný   význam,   pretože   nepriaznivú bytovú situáciu musia v súčasnosti riešiť prechodným bývaním v podnájme. Ďalej uviedli, že aj keď konanie prebieha takmer 4 roky, nie je dosiaľ právoplatne skončené. Keďže okresný súd bol v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 124/2003 nečinný, 13. decembra 2006 podali   predsedovi   okresného   súdu   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní,   na   ktorú   reagoval podpredseda okresného súdu listom z 25. januára 2007, pričom ju uznal ako dôvodnú.

Sťažovatelia   sú   toho   názoru,   že   postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom pod sp. zn.   12   C   124/2003   bolo   porušené   ich   základné   právo   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Na základe uvedených skutočností sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 124/2003 porušil ich základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, prikázal okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov a zaviazal ho uhradiť im primerané finančné zadosťučinenie – každému v sume 300 000 Sk, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume 17 499 Sk.

II.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Z obsahu sťažnosti je zrejmé, že sťažovatelia namietali porušenie základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 124/2003.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľov podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde skúmal, či v danom prípade nejde o jej neprípustnosť.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný   súd   v prípadoch   namietaného   porušenia   základných   práv   v   dôsledku zbytočných   prieťahov   v konaní   zapríčinených   všeobecným   súdom   skúma,   či   sťažovateľ využil   právne   prostriedky,   ktoré   mu   na   ochranu   jeho   práv   do   31. marca   2005   vrátane poskytoval zákon Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov v ustanoveniach § 17 a nasl., a od 1.   apríla   2005   poskytuje zákon   č. 757/2004 Z. z.   o   súdoch   a o zmene a doplnení niektorých   zákonov v znení neskorších   predpisov   v ustanoveniach   §   62 a nasl. Využitie týchto prostriedkov nápravy, ktoré sú podľa názoru ústavného súdu účastníkovi súdneho konania ľahko dostupné, nevyžaduje ústavný súd ako podmienku prijatia sťažnosti na ďalšie konanie, ak z okolností konkrétneho prípadu vyplýva, že uvedenú podmienku sťažovateľ nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavom súde), najmä ak využitie   uvedených   prostriedkov   nápravy   nemožno   vzhľadom   na   okolnosti   daného prípadu   pokladať   za   postup   umožňujúci   dosiahnuť   účinnú   ochranu   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr. III. ÚS 197/05, III ÚS 13/06).

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovatelia namietali postup okresného súdu v konaní vednom pod sp. zn. 12 C 124/2003 podaním sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu z 13. decembra 2006 (doručenej 18. decembra 2006). Na sťažnosť reagoval podpredseda okresného súdu listom sp. zn. Spr 2221/06 z 25. januára 2007, v ktorom uviedol, že vzhľadom na nadmerné zaťaženie senátu konajúcej sudkyne bola predmetná vec pridelená do senátu iného sudcu, pričom ho upozornil, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov; sťažovateľom sa za vzniknuté prieťahy ospravedlnil.

V tejto   súvislosti   ústavný   súd   poukazuje   na   to,   že   podanie   sťažnosti   predsedovi okresného súdu (v danom prípade sťažnosť z 13. decembra 2006 doručená okresnému súdu 18. decembra 2006) v krátkom čase pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (v namietanom prípade sťažnosť doručená ústavnému súdu 14. februára 2007) sa javí byť iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak taká sťažnosť mohla mať, ak by predseda, resp. podpredseda okresného súdu dostal primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení   proti   zbytočným   prieťahom   vo   veci   samej   (obdobne   napr.   IV.   ÚS   306/04, III. ÚS 78/05,   III. ÚS   85/06,   III.   ÚS   131/06).   Aj   keď   v danom   prípade   podpredseda okresného   súdu   prijal   opatrenia   na   elimináciu   prieťahov   v namietanom   konaní   tak, že konajúceho sudcu upozornil, aby vo veci konal bez prieťahov, v čase podania sťažnosti ústavnému   súdu   nebolo   možné   posúdiť,   či   podanie   sťažnosti,   ako   aj   opatrenia   prijaté podpredsedom   okresného   súdu   na   ochranu   základného   práva   sťažovateľov   podľa čl. 48 ods. 2 ústavy splnili svoj účel.

Sťažovatelia   taktiež   nepreukázali,   že   podmienku   podľa   § 53   ods. 1   zákona o ústavnom   súde   (v   akceptovateľnej   lehote   pred   podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu) nesplnili z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a existenciu takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu sťažnosti (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde), a preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľov odmietol ako neprípustnú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. apríla 2007