znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 63/05-35

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   v senáte   zloženom   z predsedu   Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Eduarda Báránya a Juraja Babjaka vo veci sťažnosti Ing. J. O., bytom B.,   zastúpeného   advokátkou   JUDr.   K.   M.,   Advokátska   kancelária,   P.,   ktorou   namieta porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C 64/00, na neverejnom zasadnutí 5. mája 2005 takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C 64/00   p o r u š i l základné právo Ing. J. O. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jeho právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   III   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   28   C   64/00 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. J. O.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk (slovom   tridsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Bratislava   III p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Okresný   súd   Bratislava   III   j e   p o v i n n ý   zaplatiť   náhradu   trov   konania Ing. J. O. v sume 7 530 Sk (slovom sedemtisícpäťstotridsať slovenských korún) na adresu jeho právnej zástupkyne advokátky JUDr. K. M., Advokátska kancelária, P., do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti Ing. J. O. vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 63/05-24   z   2.   marca   2005   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   konanie   sťažnosť   Ing.   J.   O.,   bytom   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. K. M., Advokátska kancelária, P., ktorou namieta porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej aj „okresný súd“).

Z obsahu   sťažovateľovej   sťažnosti   a jej   príloh   vyplýva,   že   žalobou z 23.   augusta 2000 sa na okresnom súde domáhal proti žalovanej V. S., a. s., so sídlom I. (ďalej len „žalovaná“),   zaplatenia   sumy   512   681   Sk   s prísl.   V uvedenom   konaní   vedenom   na okresnom súde pod sp. zn. 28 C 64/00 sa 12. decembra 2003 uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené rozhodnutie vo veci samej.

Písomné   vyhotovenie   rozhodnutia   vo   veci   samej   nebolo   sťažovateľovi   dlhší   čas doručené,   a preto   túto   skutočnosť   oznámil   prostredníctvom   svojej   právnej   zástupkyne okresnému súdu listom z 5. apríla 2004. Okresný súd však na tento list nereagoval.

Sťažovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podal listom zo 7. júla 2004 sťažnosť podľa § 17 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov   Slovenskej   republiky,   štátnej   správe   súdov,   vybavovaní   sťažností   a   o   voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov, pretože podľa neho   neodoslaním   písomného   vyhotovenia   rozsudku   v lehote   podľa   §   158   ods.   4 Občianskeho súdneho poriadku   zákonný sudca   spôsobil   v predmetnom konaní prieťahy. Predseda okresného súdu na uvedenú sťažnosť nereagoval a rozsudok v predmetnej veci nebol   do   dňa   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu   sťažovateľovi   doručený.   Okresný   súd podľa   sťažovateľa   nepostupuje   v predmetnom   konaní   tak,   aby   odstránil   stav   právnej neistoty, pre ktorý sa sťažovateľ ako žalobca naň obrátil.

Sťažovateľ taktiež požiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške   100   000   Sk   ako   náhrady   ujmy   spôsobenej   mu   postupom   okresného   súdu,   ktorú sťažovateľ „veľmi   negatívne   pociťuje“.   Predmetná   ujma   sťažovateľa   súvisí   s tým,   že „(...) nemôže   v predmetnej   veci   zistiť   presné   znenie   rozsudku   ako   aj   dôvody   (skutkové a právne), pre ktoré tento súd v predmetnej právnej veci tak rozhodol. Následne vzhľadom na   znenie   vyhláseného   enunciátu   je   mu   (bez   zistenia   dôvodov   rozhodnutia)   zamedzené podať   riadny   opravný   prostriedok,   ktorý   by   bol   zrozumiteľný   a korešpondoval   by s odôvodnením. Rovnako pre sťažovateľa bez doručenia rozsudku nie je možné správne uviesť dôvod odvolania“.

Na základe vyššie uvedených skutočností sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal, aby ústavný súd nálezom rozhodol, že okresný súd postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C 64/00 porušil sťažovateľove právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému súdu v predmetnom konaní konať bez zbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 000 Sk, ako aj náhradu trov konania.

Na základe výzvy ústavného súdu sa podaním sp. zn. Spr. 3786/2004 z 10. januára 2005   k sťažnosti   vyjadril   okresný   súd   prostredníctvom   svojho   predsedu.   Vo   svojom vyjadrení predseda okresného súdu okrem iného uviedol: „(...) Zo spisu tunajšieho súdu žalobcu Ing. J. O. proti žalovanému V. S., a. s. o zaplatenie 512.618,– Sk evidovaného pod sp. zn.: 28 C 64/00 vyplýva, že dňa 12. 12. 2003 bol vyhlásený meritórny rozsudok, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá. Súčasne bolo uložené žalobcovi zaplatiť žalovanému trovy konania   do   troch   dní   od   právoplatnosti   rozhodnutia.   Výška   trov   v rozsudku   vyčíslená nebola   s tým,   že   súd   si   vyhradil   vyčíslenie   trov   konania   v písomnom   vyhotovení rozhodnutia. Rozsudok ako to vyplýva zo spisu bol odovzdaný do spisovej kancelárie dňa 13. 1. 2005 to znamená, že viac ako po dvanástich mesiacoch. Zo spisu ďalej vyplýva, že sudkyňa   nepožiadala   o predĺženie   lehoty   na   vyhotovenie   rozhodnutia,   tak   ako   to predpokladá ustanovenie § 158 ods. 3 O. s. p. Sudkyňu som vyzval na zdôvodnenie jej procesného   postupu,   avšak ku   dnešnému   dňu   na   túto   výzvu nereagovala,   preto   neviem identifikovať dôvody, ktoré jej bránili v písomnom vyhotovení rozhodnutia.

Napriek   uvedenému   by   som   chcel   uviesť,   že   sa   nemôžem   stotožniť   s tvrdením sťažovateľa,   že   postupom   súdu   mu   bolo   zamedzené   podať   riadny   opravný   prostriedok, nakoľko   i pri   neskoro   vypracovanom   rozhodnutí   má   sťažovateľ   garantované   právo   na podanie   riadneho   opravného   prostriedku,   keďže   lehota   na   odvolanie   plynie   odo   dňa doručenia rozsudku a nie odo dňa jeho vyhlásenia.“

Právna zástupkyňa sťažovateľa ústavnému súdu na základe jeho výzvy podaním zo 4. apríla   2005   oznámila,   že   súhlasí   s upustením   od   uskutočnenia   verejného   ústneho pojednávania   v predmetnej   veci,   a zároveň   v ňom   špecifikovala   trovy   konania,   ktoré   si uplatnila vo výške 7 530 Sk.

Na   základe   výzvy   predseda   okresného   súdu   podaním   sp.   zn.   Spr.   3786/2004   zo 4. apríla 2005 ústavnému súdu okrem iného oznámil, že sťažovateľ podaním z 8. februára 2005 podal v predmetnej veci odvolanie, ako aj že netrvá na uskutočnení verejného ústneho pojednávania v predmetnej veci.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania, ako aj z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania v predmetnej veci.

Okresnému súdu Bratislava I bola 26. septembra 2000 doručená žaloba sťažovateľa, zastúpeného   právnou   zástupkyňou,   proti   žalovanej,   ktorou   sa   domáhal   zaplatenia   sumy 512681 Sk s príslušenstvom, ktorá bola zaevidovaná pod sp. zn. 15 C 147/00.

Úpravou   z   3.   októbra   2000   nechal   vo   veci   konajúci   sudca   Okresného   súdu Bratislava I požiadať   o výpis   z obchodného   registra   ohľadne   žalovanej.   Listom z 11. októbra 2000 Okresný súd Bratislava I postúpil spisový materiál v predmetnej veci okresnému súdu z dôvodu jeho miestnej príslušnosti na ďalšie konanie. Spisový materiál v predmetnej veci bol okresnému súdu doručený 13. októbra 2000 a zaevidovaný bol pod sp. zn. 28 C 64/00.

Úpravou   z 26.   októbra   2000   nechal   vo   veci   konajúci   sudca   vyzvať   právnu zástupkyňu sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku v lehote 7 dní. Výzva bola súdnou kanceláriou   vyhotovená   13.   novembra   2000   a 21.   novembra   2000   doručená   právnej zástupkyni sťažovateľa. Sťažovateľ 27. novembra 2000 zaplatil súdny poplatok na účet okresného súdu.

Pokynom z 1. decembra 2000 nechal vo veci konajúci sudca doručiť podanú žalobu žalovanej a súčasne ju vyzvať, aby sa k žalobe v lehote 15 dní vyjadrila.

Dňa   27.   decembra   2000   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   právneho zástupcu   žalovanej   z 21.   decembra   2000.   Vo   veci   konajúci   sudca   nechal   pokynom   zo

17. januára   2001   doručiť   vyjadrenie   žalovanej   z 21.   decembra   2000   právnej   zástupkyni sťažovateľa.

Sťažovateľ listom z 24. januára 2001 okresný súd požiadal „o skoré prejednanie veci“. Podľa   úradného   záznamu   spísaného   8.   apríla   2002   sa   na   okresný   súd   dostavil sťažovateľ,   ktorý   nahliadol   do   spisu   v predmetnej   veci.   Listom   z 11.   júla   2002   zaslal sťažovateľ okresnému súdu žiadosť o nariadenie pojednávania v predmetnej veci.

Pokynom vo veci konajúceho sudcu z 2. júna 2003 nariadil vo veci konajúci sudca pojednávanie vo veci na 17. september 2003 a nechal naň prizvať účastníkov konania, ako aj   právnu   zástupkyňu   sťažovateľa.   Z dôvodu   kolízie   pojednávaní   požiadala   právna zástupkyňa sťažovateľa   listom   zo   16.   júna   2003   okresný   súd   o odročenie   pojednávania v predmetnej veci na iný, avšak skorý termín.

Na základe pokynu z 25. augusta 2003 bol zrušený termín pojednávania určený na 17. september   2003   a účastníkom   konania,   ako   aj   právnej   zástupkyni   sťažovateľa   bol oznámený nový termín pojednávania stanovený na 15. október 2003. Právna zástupkyňa sťažovateľa listom zo 17. júla 2003 požiadala okresný súd o nariadenie nového termínu pojednávania v predmetnej veci a následne podaním z 1. augusta 2003 zaslala okresnému súdu „späťvzatie   žiadosti   o odročenie   pojednávania“,   pretože   sťažovateľ   sa   chcel   na nariadenom pojednávaní zúčastniť aj bez jej účasti.

Podľa úradného záznamu spísaného 15. októbra 2003 sa na okresný súd dostavil v tento   deň   advokátsky   koncipient   právneho   zástupcu   žalovanej,   ktorý   na   základe predloženej substitučnej plnej moci nahliadol do spisu v predmetnej veci.

Podľa   úradného   záznamu   spísaného   na   okresnom   súde   15.   októbra   2003   sa   na okresný súd dostavili právna zástupkyňa sťažovateľa, ako aj právny zástupca žalovanej s tým,   že   im   bolo   doručené   predvolanie   okresného   súdu   na   uvedený   termín,   avšak s uvedením   nesprávnej   hodiny.   Vzhľadom   na   chybu   pri   realizácii   predvolania   im   bolo oznámené, že pojednávanie v predmetnej veci sa uskutoční v ten istý deň o 14.00 h. Pojednávanie konané 15. októbra 2003 bolo uznesením okresného súdu odročené na 31.   október   2003.   Právny   zástupca   žalovanej   bol   súčasne   okresným   súdom   zaviazaný predložiť v lehote 3 dní písomné návrhy na dokazovanie s uvedením konkrétnych mien a adries   navrhovaných   svedkov,   ako   aj   stanovy   odporcu   platné   k 18.   augusta   1999 v overenej fotokópii.

Podaním   z 20.   októbra   2003   (doručeným   21.   októbra   2003)   právny   zástupca žalovanej okresnému súdu oznámil požadované mená a adresy svedkov, ktorých navrhol vypočuť v predmetnom konaní, a zároveň mu oznámil, že nemá k dispozícii originál stanov spoločnosti platných k 18. augustu 1999, a preto ho požiadal o ich zabezpečenie dožiadaním na príslušnom registrovom súde.

Okresný súd pojednávanie konané 31. októbra 2003 po vypočutí účastníkov konania odročil na 3. december 2003.

Právna zástupkyňa sťažovateľa z dôvodu kolízie pojednávaní listom z 3. novembra 2003   (doručeným   7.   novembra   2003)   požiadala   okresný   súd   o odročenie   pojednávania v predmetnej veci.

Vo   veci   konajúci   sudca   nechal   následne   pokynom   z 12.   októbra   2003   zrušiť pojednávanie nariadené na 3. december 2003 a oznámiť účastníkom konania ako aj právnej zástupkyni sťažovateľa nový termín pojednávania stanovený na 12. december 2003.

Na   pojednávaní   konanom   12.   decembra   2003   okresný   súd   po   vypočutí   právnej zástupkyne sťažovateľa a právneho zástupcu žalovanej vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu zamietol a súčasne sťažovateľa zaviazal zaplatiť žalovanej náhradu trov konania.

Právna   zástupkyňa   sťažovateľa   listom   z 15.   decembra   2003   (doručeným 17. decembra 2003) požiadala okresný súd o zaslanie zápisníc z pojednávaní v predmetnej veci. Svoju žiadosť urgovala listom z 5. februára 2004. Úpravou zo 17. marca 2004 nechal vo   veci   konajúci   sudca   zaslať   právnej   zástupkyni   sťažovateľa   žiadané   zápisnice o pojednávaní.

Právna   zástupkyňa   sťažovateľa   listom   z 5.   apríla   2004   požiadala   okresný   súd o zaslanie informácie, v akom stave sa vec nachádza a z akého dôvodu im do dňa podania žiadosti rozsudok okresného súdu nebol zaslaný.

V spisovom materiáli sa ďalej nachádzal vyhotovený rozsudok č. k. 16 Cp 89/02-90 (zrejmá nesprávnosť v uvedení č. k.) z 12. decembra 2003, pričom na jeho poslednej strane sa   nachádzala   úprava   vo   veci   konajúceho   sudcu   z 13.   januára   2005   s pokynom   súdnej kancelárii na jeho zaslanie právnym zástupcom účastníkov konania.

Právna zástupkyňa sťažovateľa listom zo 7. júla 2004 podala sťažnosť adresovanú predsedovi   okresného   súdu   na   zákonného   sudcu   v predmetnej   veci,   ktorý   v uvedenom konaní   podľa   nej   spôsobuje   prieťahy.   Predseda   okresného   súdu   v upovedomení č. 2103/2004 z 30. novembra 2004 vyhodnotil sťažnosť právnej zástupkyne sťažovateľa ako dôvodnú.

V spise   okresného   súdu   sa   ďalej   nachádzali   pripojené   výzvy   ústavného   súdu z 25. novembra 2004 a zo 7. januára 2005, ako aj vyjadrenie okresného súdu v predmetnej veci z 10. januára 2005 adresované ústavnému súdu.

III.

1. Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy: „Každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).“

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna   neistota   neodstráni.   K vytvoreniu   želateľného   stavu,   t.   j.   stavu   právnej   istoty, dochádza   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu.   Preto   na splnenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátne   orgány   vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).

Otázku existencie zbytočných   prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu   podľa   právnej   a faktickej   zložitosti   veci,   podľa   správania   účastníka   konania a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (napr. II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98). Tieto tri kritériá zohľadňuje pri namietanom porušení práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva (III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).

A) Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je návrh na zaplatenie sumy   vo   výške   512   681   Sk   s príslušenstvom   z   titulu   peňažného nároku   vyplývajúceho z uzatvorenej   manažérskej   zmluvy.   Z obsahu   súdneho   spisu,   z   vyjadrení   sťažovateľa a okresného súdu ani z nimi predložených na vec sa vzťahujúcich listín ústavný súd nezistil žiadnu skutočnosť svedčiacu o skutkovej zložitosti veci. Po právnej stránke však možno konštatovať, že v danom prípade ide o vec právne zložitejšiu vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ uplatňuje svoj nárok na základe zmluvy, ktorá ako zmluvný typ nie je upravená zákonom.   Uvedenou   právnou   zložitosťou   veci   však   nemožno   ospravedlniť   obdobia nečinnosti okresného súdu v konaní o žalobe sťažovateľa.

B)   Správanie   sťažovateľa   ako   účastníka   konania   ústavný   súd   hodnotí   ako súčinnostné.   Sťažovateľ   bol   po   celý   čas   konania   zastúpený   kvalifikovanou   právnou zástupkyňou, reagoval na výzvy okresného súdu a za účelom ochrany svojho základného práva v predmetnom konaní využil opravné prostriedky. Zo skutkových zistení ústavného súdu   vyplýva,   že   právna   zástupkyňa   sťažovateľa   dvakrát   požiadala   o odročenie pojednávania v predmetnej veci (podaním zo 16. júna 2003 z dôvodu kolízie pojednávaní a podaním z 3. novembra 2003 z rovnakého dôvodu), avšak podľa zistenia ústavného súdu uvedené procesné úkony právnej zástupkyne sťažovateľa nespôsobili v predmetnom konaní závažnejšie   spomalenie   postupu   súdu,   ktoré   by   mohlo   byť   zohľadnené   na   ťarchu sťažovateľa.

C) Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.

Ústavný súd zistil obdobia nečinnosti v postupe okresného súdu, ktoré mali výrazný vplyv   na   doterajšiu   dĺžku   konania.   Prvé   z   období   nečinnosti   okresného   súdu   začalo 17. januára 2001, keď nechal zákonný sudca úpravou doručiť vyjadrenie žalovanej právnej zástupkyni sťažovateľa, a trvalo takmer dvadsaťosem mesiacov, t. j. až do 2. júna 2003, keď okresný súd nariadil termín pojednávania v tejto veci. Druhé obdobie nečinnosti okresného súdu v predmetnom konaní začalo 11. januára 2004, keď okresnému súdu uplynula lehota tridsiatich dní na vyhotovenie rozsudku (stanovená vo vtedy platnom ustanovení § 158 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku), a trvalo až do 13. januára 2005, keď nechal zákonný sudca   úpravou   zaslať   rozsudok   účastníkom   konania,   t.   j.   viac   ako   dvanásť   mesiacov. Nečinnosť okresného súdu vo vyššie označených obdobiach bez toho, aby jeho postupu bránila zákonná prekážka, je potrebné považovať za zbytočné prieťahy v konaní v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ústavný súd konštatuje, že konanie, ktoré je predmetom posúdenia, trvá už viac ako štyri roky a sedem mesiacov. Z uvedenej doby takmer štyridsať mesiacov (t. j. tri roky a štyri mesiace) tvoria obdobia, v ktorých v dôsledku nečinnosti okresného súdu dochádzalo k zbytočným prieťahom v predmetnom konaní, pričom dvanásťmesačný prieťah vzniknutý pri vyhotovovaní rozsudku v predmetnej veci možno označiť za obzvlášť závažný, resp. obzvlášť neakceptovateľný vo vzťahu k právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

S ohľadom   na   vyššie   uvedené   obdobia   nečinnosti   okresného   súdu   v predmetnom konaní nemožno dobu predmetného konania vedeného na okresnom súde považovať za ústavne akceptovateľnú vo vzťahu k základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako ani za primeranú vo vzťahu k právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto dospel k záveru, že uvedené práva sťažovateľa boli porušené.

2. Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Okresný   súd   v podaní   zo   4.   apríla   2005   ústavnému   súdu   oznámil,   že „spis   sa nachádza   na   lehote   z dôvodu   zasielanej   výzvy   na   zaplatenie   súdneho   poplatku   za odvolanie“. Vzhľadom na túto skutočnosť a na to, že ústavný súd zistil, že nečinnosťou okresného súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov (pri vykonávaní   procesných   úkonov   súvisiacich   so   zákonnou   povinnosťou   okresného   súdu predložiť spis v predmetnej veci odvolaciemu súdu, ako aj pri vykonávaní ďalších úkonov, ktoré preň z ďalšieho postupu vo veci vyplývajú).

3. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške   100   000   Sk   ako   náhrady   ujmy   spôsobenej   mu   postupom   okresného   súdu,   ktorú sťažovateľ „veľmi negatívne pociťuje“. Predmetná ujma sťažovateľa súvisí s tým, že „(...) nemôže v predmetnej veci zistiť presné znenie rozsudku ako aj dôvody (skutkové a právne), pre ktoré tento súd v predmetnej právnej veci tak rozhodol. Následne vzhľadom na znenie vyhláseného enunciátu je mu (bez zistenia dôvodov rozhodnutia) zamedzené podať riadny opravný   prostriedok,   ktorý   by   bol   zrozumiteľný   a korešpondoval   by   s odôvodnením. Rovnako   pre   sťažovateľa   bez   doručenia   rozsudku   nie   je   možné   správne   uviesť   dôvod odvolania“.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých dôvodov sa ho domáha.

Pretože porušenie označených práv sťažovateľa, ktoré ústavný súd zistil, nemožno napraviť obnovením stavu pred jeho porušením a výrok ústavného súdu deklarujúci toto porušenie   nemožno   vzhľadom   na   okolnosti   prípadu   považovať   za   dostatočnú   a účinnú nápravu, priznal ústavný súd sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný súd považoval v tomto prípade za primerané priznať sťažovateľovi sumu 30 000 Sk. Táto suma zohľadňuje celkovú dĺžku predmetného konania s prihliadnutím na predmet konania okresného súdu, dĺžku zbytočných prieťahov v tomto konaní (štyridsať mesiacov), ako aj obzvlášť závažný prieťah vzniknutý pri vyhotovovaní rozsudku okresným súdom a s tým spojenú ujmu sťažovateľa.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ústavný súd vo zvyšnej časti uplatnenému primeranému finančnému zadosťučineniu v návrhu sťažovateľa nevyhovel.

4. Sťažovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadal priznať náhradu trov konania pred ústavným súdom vo výške 7 530 Sk za dva úkony právnej pomoci (prijatie a prípravu zastupovania, písomné podanie súdu 2 x 3 650 Sk ) vrátane režijného paušálu (2 x 136 Sk = 272 Sk).

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal v súlade s § 20   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č.   655/2004   Z.   z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb účinnej od 1. januára 2005 z ustanovení § 1 ods. 3, § 13 ods. 8 prvej vety v spojení s § 16, § 19 ods. 3 a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 163/2002 Z. z.“) s tým, že predmet konania podľa čl. 127 ústavy pred ústavným súdom, ktorým sú základné práva a slobody, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, v zásade nie je oceniteľný peniazmi.

Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v období od 1. januára 2004 v konaní pred ústavným súdom predstavuje 4 534 Sk (v období od

1. januára 2005 predstavuje 2 501 Sk) a hodnota režijného paušálu 136 Sk (v období od 1. januára 2005 hodnota režijného paušálu 150 Sk).

V súlade s týmito ustanoveniami možno trovy konania vyčísliť ako súčet odmeny za dva   úkony   právnej   služby   (prípravu   a prevzatie   veci,   písomné podanie   súdu)   vykonané v roku 2004 vrátane režijného paušálu (2 x 4 534 Sk + 2 x 136 = 9 340 Sk). Náhrada trov konania v predmetnej veci vypočítaná podľa platnej právnej úpravy takto spolu predstavuje 9 340 Sk.

Ústavný súd   zistil,   že uplatnená suma trov   právneho   zastúpenia   spolu   7 530 Sk neodporuje platným právnym predpisom, a preto priznal náhradu trov právnej zástupkyne sťažovateľa v celej ňou uplatnenej výške.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. mája 2005