znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 63/03-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. februára 2003 predbežne prerokoval sťažnosť J. O., toho času v Ústave na výkon väzby v B. B., ktorou namietal porušovanie svojich základných práv vo výkone väzby, ako aj hrubé porušovanie vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č. 114/1994   Z.   z.,   ktorou   sa vydáva Poriadok výkonu väzby v znení neskorších predpisov, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. O.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. decembra 2002   doručená   sťažnosť J.   O.,   toho   času   v   Ústave na výkon   väzby v B. B.   (ďalej   len „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   „hrubé   porušovanie   základných   ľudských   práv   osôb   vo výkone väzby, a hrubé porušovanie Vyhlášky MS–SR č. 114/1994 Z. z. ktorou sa vydáva Poriadok Výkonu väzby – v znení zák. č. 500/2002 Z. z.“

Sťažnosť   sťažovateľa   nespĺňala   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2, § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

K sťažnosti   nebolo   pripojené   splnomocnenie   pre   advokáta   alebo   komerčného právnika na zastupovanie sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom, tak ako to ustanovuje § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľ   v sťažnosti   neoznačil   konkrétne,   ktoré   z   jeho   základných   práv   alebo slobôd   zaručených   v Ústave   Slovenskej   republiky   alebo   v kvalifikovanej   medzinárodnej zmluve boli porušené, akým spôsobom k tomuto porušeniu došlo, ako ani ktorým štátnym orgánom mali byť jeho práva porušené. Sťažnosť neobsahovala žiadne odôvodnenie (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde) ani návrh rozhodnutia (petit) vymedzený presne, určito a zrozumiteľne,   teda   takým   spôsobom,   aby   mohol   byť   východiskom   pre   rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci (II. ÚS 37/02, III. ÚS 78/02, III. ÚS 17/03).

Ústavný   súd   listom   zo   17.   decembra   2002   upozornil   sťažovateľa   na   náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, ako aj na skutočnosť, že jeho sťažnosť tieto zákonom predpísané náležitosti nespĺňa. Vyzval ho, aby v lehote do 10. januára 2003 od doručenia výzvy nedostatky svojej sťažnosti odstránil a doplnil dôkazy o tvrdeniach, ktoré v nej uvádza, ako aj splnomocnenie pre advokáta alebo komerčného právnika   na   zastupovanie   v konaní   pred   ústavným   súdom,   pokiaľ   sťažnosť   nemá   byť odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľ   vyššie   uvedený   list   ústavného   súdu   adresovaný   mu   do   vlastných   rúk prevzal podľa poštovej doručenky 23. decembra 2002. Na výzvu ústavného súdu reagoval listom   z 27.   decembra   2002   doručeným   ústavnému   súdu   30.   decembra   2002,   v ktorom požiadal o predĺženie lehoty na odstránenie nedostatkov svojej sťažnosti do 10. februára 2003. Ústavný súd mu listom zo 7. januára 2003 (doručeným podľa doručenky 9. januára 2003) predĺžil lehotu na odstránenie nedostatkov sťažnosti do 10. februára 2003. Sťažovateľ však v súdom stanovenej lehote nedostatky sťažnosti neodstránil. Neurobil tak ani do dňa predbežného prerokovania sťažnosti ústavným súdom.

II.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   návrhy vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť sťažovateľa nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 a § 50 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľ aj napriek výzve ústavného súdu zo 17. decembra 2002 nedostatky svojej sťažnosti   do   dnešného   dňa   neodstránil   (nepredložil   ani   splnomocnenie   na   svoje zastupovanie pred ústavným súdom udelené advokátovi alebo komerčnému právnikovi), hoci bol na možnosť odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde upozornený.

Z vyššie   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   sťažnosť   podľa   § 25   ods.   2   zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. februára 2003