znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 627/2022-10

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Straku a sudcov Roberta Šorla a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ – ⬛⬛⬛⬛ zastúpenej advokátkou Mgr. Helenou Farkašovou, Žerotínova bašta 1236/1, Nové Zámky, proti postupu Okresného súdu Nové Zámky v konaní sp. zn. 9C/69/2020 a jeho uzneseniu č. k. 9C/69/2020-24 z 25. januára 2021 a proti postupu Krajského súdu v Nitre v konaní sp. zn. 6Co/67/2021 a jeho uzneseniu č. k. 6Co/67/2021-87 z 30. septembra 2021 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu bola 19. októbra 2022 doručená ústavná sťažnosť, ktorou sa sťažovateľka domáha vyslovenia porušenia svojich základných práv zaručených čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 20 ods. 1, 2, 3 a 5, čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 36 ods. 1 a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, práv zaručených čl. 8 ods. 1 a 2 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj jej základných práv zaručených čl. 20 a čl. 47 ods. 1 a 2 Charty základných práv Európskej únie postupmi a rozhodnutiami všeobecných súdov označenými v záhlaví tohto uznesenia. Tiež navrhuje prikázať Okresnému súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“), aby obnovil stav pred porušením jej práv, a priznať jej nárok na náhradu trov konania.

II.

Skutkové východiská

2. Sťažovateľka sa žalobou podanou na okresnom súde domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam (pozemky), nariadenia neodkladného opatrenia, ako aj prerušenia a zastavenia exekúcie. Okresný súd napadnutým uznesením konanie vo veci navrhovaného zrušenia spoluvlastníckych podielov zastavil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a na prerušenie a zastavenie exekúcie zamietol. Zistil, že o totožnom predmete konania už bolo právoplatne rozhodnuté v konaní sp. zn. 4C/129/2002, a to rozsudkom z 25. mája 2006. Zamietavý výrok svojho uznesenia okresný súd založil na závere o nepreukázaní hrozby bezprostrednej ujmy. Navyše, nie je v právomoci súdu rozhodovať o prerušení a zastavení exekučného konania. Sťažovateľka má v exekučnom konaní zákonné možnosti, ktoré môžu viesť k prerušeniu alebo zastaveniu exekúcie. Napokon poznamenal, že sťažovateľka sa pravidelne snaží o zvrátenie výsledku súdneho sporu sp. zn. 4C/129/2002, pričom podáva obsahovo totožné žaloby a návrhy, ktoré je následne nutné pre nedostatok procesnej podmienky zastavovať z dôvodu prekážky už rozhodnutých vecí.

3. Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) napadnutým uznesením odvolanie sťažovateľky odmietol. Dospel k záveru, že odvolanie nemá náležitosti vyžadované § 363 Civilného sporového poriadku (ďalej len,,CSP“). Požadované náležitosti neboli sťažovateľkou doplnené ani na základe riadne doručenej výzvy okresného súdu.

4. Sťažovateľka podala proti uzneseniu krajského súdu dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP. Nesúhlasila s uznesením krajského súdu a vecne argumentovala, že žalované nedisponovali v skoršom spore sp. zn. 4C/129/2002 (v ňom boli na žalujúcej strane) aktívnou legitimáciou a okresný súd mal žalobu už v tomto skoršom konaní zamietnuť pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci, ktorou je rozhodnutie Štátneho notárstva Nové Zámky z roku 1977.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením č. k. 5Cdo/83/2022 z 28. júla 2022 dovolanie sťažovateľky odmietol. Dôvodil, že krajský súd napadnutým uznesením odmietol odvolanie pre absenciu zákonom stanovených náležitostí podľa § 363 CSP, sťažovateľka však v tejto súvislosti neuviedla žiadne argumenty, iba opísala skutkový stav veci a tvrdila, že žalované nikdy nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam. Najvyšší súd preto uzavrel, že sťažovateľka nevymedzila uplatnený dovolací dôvod spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP, keďže neuviedla, v čom vidí nesprávny procesný postup krajského súdu, ktorým jej mal v tomto spore znemožniť, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v miere porušujúcej právo na spravodlivý proces.

III.

Argumentácia sťažovateľky

6. Podľa sťažovateľky okresný súd pochybil už v konaní sp. zn. 4C/129/2002, keď mal žalobu zamietnuť z dôvodu, že vo veci vyporiadania spoluvlastníckych podielov k predmetným nehnuteľnostiam už bolo právoplatne rozhodnuté, pretože už v tom čase existovala právoplatná dohoda o vyporiadaní spoluvlastníckych podielov, a to dohoda dedičov v konaní sp. zn. 3D/1370/77, teda nie je možné vyporiadať to, čo je už právoplatne vyporiadané. Akékoľvek vyporiadania, ktoré boli vykonané po roku 1977, sú pre zmätočnosť neplatné, pretože sa vychádzalo z nesprávnych podkladov, že je spoluvlastníkom ten, kto v skutočností nebol., manžel sťažovateľky, v konaní v r. 1977 na základe uzavretej dohody nadobudol vlastníctvo sporných nehnuteľností a po jeho smrti vlastnícke právo prešlo na sťažovateľku. Okresný súd i krajský súd nesprávne rozhodli, keď sťažovateľkinu žalobu a následne odvolanie „zamietli“ pre prekážku rei iudicatae, pretože všetky súdne konania, na ktoré sa súdy odvolávali, trpeli právnou vadou v dôsledku nezohľadnenia vvporiadania dedičských podielov v rámci konania sp. zn. 3D/1370/77.

IV.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

7. Ústavná sťažnosť neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Predovšetkým sťažovateľka ústavnému súdu nedoručila kópie rozhodnutí všeobecných súdov, ktorými malo podľa jej názoru dôjsť k porušeniu jej označených práv, hoci to § 123 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) vyžaduje.

8. Ústavný súd napriek popísanej vade návrhu na začatie konania sťažovateľku nevyzval na jej odstránenie, pretože ani vyhovenie výzve by nebolo spôsobilé viesť k inému záveru z predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti, než je jej odmietnutie. Ústavný súd si preto z oficiálne dostupných databáz zaobstaral dovolacie uznesenie najvyššieho súdu z 28. júla 2022 (https://www.nsud.sk/data/att/816/489243.b77550.pdf) a pri ustaľovaní rozhodujúcich skutkových okolností prípadu (tak ako sú popísané v časti II tohto uznesenia) z neho vychádzal. Sťažovateľka totiž v ústavnej sťažnosti argumentuje takmer výlučne hmotnoprávnou rovinou jej určovacieho sporu. Opomína však nezanedbateľné procesnoprávne súvislosti, ktoré priamo determinujú priestor, v ktorom sa ústavný súd pri poskytovaní súdnej ochrany sťažovateľke môže pohybovať.

9. Pokiaľ ide o napadnutý postup a rozhodnutie okresného súdu, ústavný súd odkazuje na § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého je ústavná sťažnosť neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd. Proti uzneseniu okresného súdu bola sťažovateľka ako žalobca oprávnená podať odvolanie. Podala ho, avšak neobsahovalo zákonom požadované náležitosti. Sťažovateľka ich nedoplnila ani na výzvu okresného súdu, preto krajský súd jej odvolanie odmietol (nie zamietol, ako to uvádza nesprávne v ústavnej sťažnosti sťažovateľka). Sťažovateľka teda sama spôsobila, že krajský súd ako súd odvolací nemohol jej označeným právam poskytnúť súdnu ochranu v podobe meritórneho prieskumu uznesenia okresného súdu, ktorý očakávala. Pre ústavný súd to znamená, že sťažovateľka nevyčerpala prostriedok nápravy (odvolanie), ktorý jej zákon voči postupu a uzneseniu okresného súdu poskytovala. Sama totiž spôsobila jeho meritórnu neprejednateľnosť, čo z hľadiska aplikácie § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde vedie k rovnakému výsledku, ako keby odvolanie proti uzneseniu okresného súdu vôbec nepodala. Ústavná sťažnosť je preto v časti namietaného porušenia označených práv sťažovateľky postupom a rozhodnutím okresného súdu neprípustná a ako takú ju ústavný súd podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.

10. Pokiaľ ide o napadnutý postup a rozhodnutie krajského súdu, sťažnostná argumentácia sa míňa podstate dôvodov neúspechu sťažovateľky v odvolacom konaní. Jej odvolanie bolo odmietnuté z procesných dôvodov, pretože v ňom neuviedla náležitosti požadované § 363 CSP a ani na výzvu ich nedoplnila. Krajský súd preto nezaujal žiaden meritórny názor k otázkam, ktoré sťažovateľka artikuluje v dôvodoch jej ústavnej sťažnosti (vzťah výsledku dedičského konania v r. 1977 a neskorších sporových konaní vo veciach určenia vlastníckeho práva k sporným pozemkom). Nimi je ústavný súd podľa § 45 zákona o ústavnom súde viazaný, preto vzhľadom na to, že sťažovateľka žiadne ďalšie dôvody v ústavnej sťažnosti nepredniesla, ani nemohol preskúmavať napadnutý postup a rozhodnutie krajského súdu ako súd odvolacieho z hľadiska toho, či procesné odmietnutie jej odvolania pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí bolo dôvodné. Krajský súd teda nepotvrdil správnosť a zákonnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia a postupu okresného súdu, ani ju nevyvrátil. Rozhodol iba o tom, že mu zákon (CSP) odvolanie sťažovateľky nedovoľuje meritórne prejednať. Tento jeho záver pritom sťažovateľka v ústavnej sťažnosti nijako nerozporuje. Ústavný súd nemôže napadnutý postup ani rozhodnutie krajského súdu podrobiť ústavnoprávnemu prieskumu v medziach dôvodov, ktoré sťažovateľka predniesla v ústavnej sťažnosti, pretože krajský súd k otázkam tvoriacim obsah týchto sťažnostných dôvodov nezaujal žiaden decízny postoj. V časti namietajúcej porušenie označených práv sťažovateľky postupom a rozhodnutím krajského súdu preto ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

11. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu zoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky prednesenými v sťažnostnom petite (príkaz adresovaný okresnému súdu, náhrada trov konania).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. novembra 2022

Peter Straka

predseda senátu