SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
III. ÚS 621/2015-33
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. februára 2016 v senátezloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, sudkyne Jany Baricovej a sudcu Ľubomíra Dobríkaprerokoval sťažnosťa ⬛⬛⬛⬛, obaja bytom
, zastúpených advokátkou JUDr. Miroslavou Husovskou, Weberova 2, Prešov,pre namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie ich záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 22 P/44/2008a takto
r o z h o d o l :
1. Základné právoa ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právona prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenompod sp. zn. 22 P/44/2008 p o r u š e n é b o l o.
2. ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučineniekaždému z nich v sume 2 500 € (dvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Košice Ip o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
3. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť ⬛⬛⬛⬛ a
trovy konania v sume 313,22 € (slovom tristotrinásť eur a dvadsaťdvacentov) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet ich právnejzástupkyne advokátky JUDr. Miroslavy Husovskej, Weberova 2, Prešov.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. III. ÚS621/2015-16 z 8. decembra 2015 prijal na ďalšie konanie sťažnosťa
, obaja bytom ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovatelia“), podľa § 25ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavnéhosúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorou namietali porušenie svojhozákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“)v konaní vedenom pod sp. zn. 22 P/44/2008.
Predseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnostipodaním sp. zn. Spr. 91/14 doručeným ústavnému súdu 11. januára 2016, v ktoromk skutkovej a právnej stránke veci uviedol:
„... Predmetom namietaného konania je zvýšenie výživného pre maloleté dieťa (poznámka: toho času už plnoleté dieťa). Z právneho hľadiska sa nejedná o zložitú vec. Určitý stupeň zložitosti sa javí v skutkovej stránke. Súd musel zabezpečiť množstvo listinných dôkazov a vypočúvať viacerých svedkov. Avšak ani táto skutočnosť nemôže ospravedlniť 8 rokov trvajúci spor, ktorý stále nie je právoplatne skončený.
K celkovej dĺžke konania do určitej miery prispeli aj samotní účastníci konania a to tak sťažovatelia ako aj druhá procesná strana, pre správanie ktorých boli viaceré nariadené súdne pojednávania odročené bez prejednania veci.
Súd vo veci už trikrát meritórne rozhodol, dvakrát odvolací súd zrušil rozsudok prvostupňového súdu, čo značí, že súd nepostupoval vo veci efektívne.
Na základe uvedeného konštatujem, že sťažnosť sa javí ako čiastočne dôvodná...“
Súčasťou vyjadrenia predsedu okresného súdu bola aj chronológia procesnýchúkonov, v ktorej sa uvádza:
„... Dňa 23.11.2007 ⬛⬛⬛⬛, matka vtedy maloletého, podala prostredníctvom advokátky ⬛⬛⬛⬛ návrh na zvýšenie výživného na Okresný súd Košice II.
Okresný súd Košice II nariadil pojednávanie vo veci na 29.2.2008. Po zistení, že naposledy vo veci starostlivosti o mal. ⬛⬛⬛⬛ rozhodoval Okresný súd Košice I (11P/36/06), súd pojednávanie odročil na neurčito za účelom postúpenia veci na rozhodnutie Okresnému súdu Košice I.
Dňa 11.3.2008 bola vec postúpená Okresnému súdu Košice I pridelená na rozhodnutia sudkyni Mgr. Klapáčovej.
Uznesením č. k. 22P/44/2008-47 z 18.3.2008 súd ustanovil maloletému dieťaťu kolízneho opatrovníka a výzvou z 18.3.2008 mu nariadil prešetriť pomery v rodine dieťaťa. Po zabezpečení prípravy pojednávania podľa § 114 Občianskeho súdneho poriadku, súd nariadil prvé pojednávanie vo veci na 8.12.2008.
Dňa 27.11.2008 právny zástupca otca ⬛⬛⬛⬛ požiadal súd odročenie pojednávania nariadeného na 8.12.2008 z dôvodu kolízie pojednávania vo veci sp. zn. 32Cb/25/2006.
Pojednávanie nariadené na 8.12.2008 bolo bez prejednania veci odročené na 17.2.2009.
Pojednávanie nariadené na 17.2.2009 bolo bez prejednania veci odročené na 10.3.2009, pre neprítomnosť matky a jej právnej zástupkyne, ktorá bola v tom čase práceneschopná.
Na pojednávanie nariadené na 10.3.2009 sa opakovane nedostavila matka a jej právna zástupkyňa, ktorá svoju neprítomnosť ospravedlnila kolíziou pojednávania na Okresnom súde Poprad. Súd vec prejednal, vykonal dokazovanie výsluchom otca a pojednávanie odročil na 28.4.2009 za účelom doplnenia dokazovania.
Pojednávanie nariadené na 28.4.2009 súd bez prejednania veci odročil na 9.6.2009 z dôvodu neprítomnosti matky a jej právnej zástupkyne, ktorá bola vtom čase práceneschopná.
Pojednávanie nariadené na 9.6.2009 súd po prejednaní veci odročil na 21.9.2009 za účelom doplnenia dokazovania.
Pojednávanie nariadené na 21.9.2009 súd po prejednaní veci odročil na 27.10.2009 za účelom doplnenia dokazovania.
Na pojednávaní dňa 27.10.2009 súd po skončení dokazovania vyhlásil rozsudok, proti rozsudku č. k. 22P/44/08-353 z 27.10.2009 podal odvolanie otec. Spis bol 2.2.2010 predložený na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach.
Krajský súd uznesením č. k. 8CoP/43/2010-389 z 30.6.2010 zrušil rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie.
Po doplnení dokazovania súd nariadil pojednávanie vo veci na 23.11.2010. Po prejednaní veci súd pojednávanie odročil na 18.1.2011 za účelom doplnenia dokazovania.
Pojednávanie nariadené na 18.1.2011 bolo bez prejednania veci odročené na 8.2.2011 z dôvodu neprítomnosti predvolanej svedkyne ⬛⬛⬛⬛. Pojednávanie nariadené na 8.2.2011 bolo po doplnení dokazovania odročené na 7.3.2011 za účelom vyhlásenia rozsudku.
Na pojednávaní dňa 7.3.2011 súd vyhlásil rozsudok. Proti rozsudku č. k. 22P/44/08- 629 z 7.3.2011 podala odvolanie matka. Spis bol dňa 5.5.2011 predložený na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach.
Krajský súd uznesením č. k. 8C0P/137/2011-677 z28.10.2011 zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Ďalšie pojednávanie súd nariadil na 19.11.2012. Toto pojednávanie súd bez prejednania odročil na 25.1.2013 pre neprítomnosť otca.
Pojednávanie nariadené na 25.1.2013 súd bez prejednania veci odročil na neurčito na žiadosť právnej zástupkyne navrhovateľa, s tým že účastníci konania prejavili záujem ukončiť konanie mimosúdnou dohodou.
Dňa 2.5.2013 právna zástupkyňa navrhovateľa oznámila súdu, že k uzavretiu mimosúdnej dohody medzi účastníkmi nedošlo.
Ďalší termín pojednávania súd nariadil na 29.7.2014. Toto pojednávanie bolo bez prejednania veci odročené na 23.9.2014 pre neprítomnosť otca.
Pojednávanie nariadené na 23.9.2014 bolo bez prejednania veci odročené na 11.11.2014 pre neprítomnosť otca.
Pojednávanie nariadené na 11.11.2014 bolo preročené na 13.1.2015. Pojednávanie nariadené na 13.1.2015 po prejednaní veci bolo odročené na 31.3.2015 za účelom doplnenia dokazovania.
Pojednávanie nariadené na 31.3.2015 po prejednaní veci bolo odročené na 12.5.2015 za účelom doplnenia dokazovania.
Pojednávanie nariadené na 12.5.2015 súd po prejednaní veci odročil na 1.7.2015 za účelom doplnenia dokazovania.
Pojednávanie nariadené na 1.7.2015 súd po prejednaní veci odročil na 2.9.2015 za účelom doplnenia dokazovania.
Pojednávanie nariadené na 2.9.2015 súd po prejednaní veci odročil na 7.10.2015 za účelom doplnenia dokazovania.
Pojednávanie nariadené na 7.10.2015 súd po prejednaní veci odročil na 11.11.2015 za účelom doplnenia dokazovania.
Pojednávanie nariadené na 11.11.2015 súd po doplnení dokazovania odročil na 1.12.2015 za účelom vyhlásenia rozhodnutia.
Pojednávanie nariadené na 1.12.2015 súd bez uvedenia dôvodu odročil na 8.12.2015.
Pojednávanie nariadené na 8.12.2015 súd po doplnení dokazovania odročil na 10.12.2015.
Dňa 10.12.2015 súd vyhlásil rozsudok č. k. 22P/44/2008-1123. Rozsudok zatiaľ nenadobudol právoplatnosť...“
Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 22 P/44/2008 ústavnýsúd zistil rovnaké skutočnosti, čo sa týka predloženej chronológie, aké uviedol okresný súd,preto ich považoval za preukázané.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohtopojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia svojho základného právapodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejneprerokovala bez zbytočných prieťahov..., ako aj práva na prejednanie svojej záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, abyjeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislýma nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebozáväzkoch...
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojejustálenej judikatúry (IV. ÚS 15/03, I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03), v súlade s ktorou možnoza konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu sťažovateľa v konkrétnomposudzovanom prípade považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnémurozhodnutiu vo veci alebo k odstráneniu jeho právnej neistoty zákonom dovolenýmspôsobom. K vytvoreniu právnej istoty preto dochádza zásadne až právoplatnýmrozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu (III. ÚS 127/03).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konaniapostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľaktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vecbola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02,III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktickázložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postupsamotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.
1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že konaniao zvýšenie výživného tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdova v zásade ich nemožno považovať za právne ani skutkovo zložité. Ústavný súd nezistil, žeby išlo o právne alebo skutkovo zložitú vec.
2. Pri posudzovaní druhého kritéria, t. j. hodnotenia prípadných zbytočnýchprieťahov v konaní, ústavný súd dospel k záveru, že k dĺžke posudzovaného konaniapodstatne neprispeli okolnosti na strane sťažovateľov. Sťažovatelia boli v konaní prevažneaktívni a súčinnostní. Avšak nezúčastnili sa pojednávaní nariadených na okresnom súde17. februára 2009, 10. marca 2009 a 28. apríla 2009, čo však nespôsobilo predĺženiekonania v podstatnej miere.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej vecia poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania v trvaní 8 rokov a 1 mesiac, z tohona okresnom súde v trvaní 7 rokov a 1 mesiac, je už samo osebe neprimerané.
Do dnešného dňa nie je vec právoplatne skončená. Ústavný súd poukazuje na to, žeaj bez toho, aby bližšie určoval obdobia nečinnosti okresného súdu, už samotná dĺžkapredmetného konania na okresnom súde je neprimeraná. Okresný súd v konaní postupovalneefektívne, o čom svedčí skutočnosť, že rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach (ďalejlen „krajský súd“) č. k. 8 CoP/43/2010-389 z 30. júna 2010 a č. k. 8 CoP/137/2011-677z 28. októbra 2011 bol prvostupňový rozsudok dvakrát zrušený a vec bola vrátenáokresnému súdu na ďalšie konanie. Uvedený postup okresného súdu nesvedčí o tom, že bysvoju činnosť organizoval v súlade s povinnosťou uloženou mu v § 100 ods. 1 OSP, abybola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenieefektívneho postupu, ktorý mal smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sasťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelompráva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02) a jeho neefektívnačinnosť mala rozhodne vplyv na doterajšiu dĺžku konania.
Uvedený postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizovalv súlade s povinnosťou uloženou mu v § 100 ods. 1 OSP, aby bola vec čo najrýchlejšieprejednaná a rozhodnutá.
Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenieefektívneho postupu, ktorý mal smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sasťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelompráva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02) a jeho neefektívnačinnosť mala rozhodne vplyv na doterajšiu dĺžku konania.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto ústavný súd dospel k názoru, že doterajšímpostupom okresného súdu v konaní, ktoré je ním vedené pod sp. zn. 22 P/44/2008, došlok zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľovna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právana prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Pretože okresný súd 10. decembra 2015 vyhlásil rozsudok vo veci samej,neprichádzalo už preto do úvahy, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konanívedenom pod sp. zn. 22 P/44/2008 konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stavprávnej neistoty, v ktorej sa nachádzali sťažovatelia domáhajúci sa rozhodnutia súduvo svojej veci.
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súdrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právoalebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacovod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Sťažovatelia vo svojej sťažnosti žiadali aj o priznanie finančného zadosťučineniav sume 5 000 € každému zo sťažovateľov z dôvodov v nej uvedených.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušenéhozákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorývyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkazna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy aj priznaniefinančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivostiaplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančnézadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Ústavný súd vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu v konanívedenom pod sp. zn. 22 P/44/2008, berúc do úvahy konkrétne okolnosti danej veci,považoval priznanie sumy 2 500 € (dvetisícpäťsto eur) každému zo sťažovateľovza primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré imvznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právna zástupkyňasťažovateľov trovy konania vyčíslila sumou 597,86 €, a to za dva úkony právnej služby(prevzatie právneho zastúpenia vrátane prvej porady a písomné podanie na súd).
Ústavný súd podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republikyč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služiebv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) priznal sťažovateľom náhradu trovkonania. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípadepriemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku2014 v sume 839 €. Ústavný súd priznal sťažovateľom (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnomsúde) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2015 (prípravaa prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) za zastupovanie dvoch sťažovateľov(podľa § 13 ods. 2 vyhlášky) v sume 279,66 €. Ďalej má právna zástupkyňa sťažovateľov ajnárok na náhradu režijného paušálu 8,39 € za jeden úkon podľa vyhlášky. Náhrada trovkonania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľom, spolu predstavuje sumu 313,22 € (slovomtristotrinásť eur a dvadsaťdva centov).
Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účetprávnej zástupkyne sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jehodoručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. februára 2016