znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 62/2012-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. februára 2012 predbežne prerokoval sťažnosť Š. H., P., zastúpeného advokátom JUDr. J. V., Advokátska kancelária, P., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Prievidza v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C/135/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Š. H. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 16. januára 2012 doručená sťažnosť Š. H., P. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Prievidza (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C/135/2009.Z   obsahu   sťažnosti   a   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   je   účastníkom   konania „o určenie   zodpovednosti   za   chorobu   z povolania“ na   strane   odporcu,   ktoré   sa   začalo na základe návrhu podaného 13. júla 2009.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že „po opakovaných pojednávaniach, na ktorých navrhovateľ   žiadnym   spôsobom   nepreukázal   svoje   vymyslené   tvrdenia“, okresný   súd rozsudkom z 18. mája 2010 návrh zamietol. Krajský súd v Trenčíne o podanom odvolaní navrhovateľa   rozhodol   uznesením   z 9.   novembra   2010,   ktorým   prvostupňový   rozsudok zrušil   ako nezákonný a vrátil   vec okresnému súdu   na nové prerokovanie a rozhodnutie, pričom ho zaviazal vysloveným právnym názorom vykonať vo veci znalecké dokazovanie.

Sťažovateľ   poukázal   v   sťažnosti   na   to,   že   okresný   súd   ustanovil   ako   znalca zahraničný   subjekt   („znalca   z Českej   republiky“),   ktorý   podľa   vyjadrenia   sťažovateľa znalecký posudok konajúcemu súdu dosiaľ nepredložil.

Ďalej   sťažovateľ   argumentoval,   že   konajúci   súd   upozornil   na   prieťahy   v konaní viacerými „urgenciami“, ktoré však ostali bezvýsledné. Zdôraznil, že konanie je poznačené obštrukciami   zo   strany   navrhovateľa,   ktoré   okresný   súd   nedokázal   eliminovať,   a že dlhotrvajúce konania nepriaznivo pôsobí na jeho zdravotný stav.

Na základe všetkých uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol   vo   veci   nálezom,   ktorým   by   vyslovil   porušenie   jeho   základného   práva zaručeného čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 11/C/135/2009, prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 €, ako aj trovy právneho zastúpenia.

Sťažovateľ   formuloval   v petite   sťažnosti   nesprávnu   spisovú   značku   konania („11C/239/2009“), z obsahu odôvodnenia sťažnosti, ako aj z jej príloh však vyplýva, že ide iba   o zrejmú   nesprávnosť,   preto   tento   nedostatok   preklenul   ústavný   súd   bez   toho,   aby vyzýval sťažovateľa na opravu podania, a zohľadnil správnu spisovú značku, pod ktorou je konanie pred okresným súdom vedené.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd štandardne (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04, III. ÚS 401/2008) považuje za účinný prostriedok nápravy slúžiaci ochrane základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sťažnosť na postup súdu podanú podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.   z. o súdoch   a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o súdoch“)   predsedovi   príslušného   súdu.   Účinnosť   takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov   v   znení   neskorších   predpisov,   ktorý   vo   viacerých   ustanoveniach   zdôrazňuje povinnosť   sudcu   konať   bez   zbytočných   prieťahov   a   ustanovuje   za   také   prieťahy   aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní. V zmysle   prvej   vety   druhého   odseku   citovaného   zákonného   ustanovenia   orgán,   ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.

Účelom   práva   účastníka   konania   pred   všeobecným   súdom   podať   predsedovi príslušného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní je podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (napr. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05, III. ÚS 401/2008). Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou   je   namietané   porušenie   základného   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   koná   iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označený právny prostriedok, ktorý mal k dispozícii podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je teda jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Sťažovateľ sa k otázke vyčerpania účinného právneho prostriedku poskytovaného príslušnými ustanoveniami zákona o súdoch na ochranu jeho základného práva nevyjadril. Ústavný súd zistil, že tento prostriedok sťažovateľ nerealizoval, a teda sťažnosť na postup súdu   adresovanú   predsedovi   prislušného   súdu   podľa   §   62   ods.   1   zákona   o   súdoch v namietanom konaní okresného súdu dosiaľ nepodal.

Nad   rámec   ústavný   súd   dodáva,   že   prostriedok,   ktorý   zvolil   sťažovateľ   v snahe dosiahnuť nápravu ochrany ústavou mu garantovaného základného práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   (zaslanie   viacerých „urgencií“ konajúcemu   súdu k príslušnej   spisovej   značke),   ústavný   súd   ako   účinný   právny   prostriedok   nápravy akceptovať nemohol, a to z toho dôvodu, že tento požadovanú efektivitu nebol spôsobilý poskytnúť. Podania sťažovateľa totiž neboli adresované subjektu disponujúcemu v tomto smere adekvátnou zákonnou právomocou – predsedovi okresného súdu.

Zároveň ústavný súd konštatuje, že v posudzovanom prípade sťažovateľa neboli preukázané ani také dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by mohli viesť k odpusteniu požiadavky na využitie účinného prostriedku nápravy podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na existenciu procesnej prekážky pre meritórne rozhodovanie o tom, či v sťažovateľom   označenom   konaní   okresného   súdu   bolo   porušené   jeho   základné   právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd jeho sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol z dôvodu neprípustnosti.

Nad   rámec   odôvodnenia   svojho   rozhodnutia   ústavný   súd   pripomína,   že   toto rozhodnutie   nezakladá   prekážku   veci   rozhodnutej   v   zmysle   §   24   písm.   a)   zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí   sťažovateľ   v   tejto   veci   v   prípade   zotrvania   na   stanovisku,   že   postupom všeobecného   súdu   v   označenom   konaní   dochádza   k   zbytočným   prieťahom,   predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. februára 2012