SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 62/2010-8
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. februára 2010 predbežne prerokoval sťažnosť M. Č., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C/202/2007 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť M. Č. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. novembra 2009 doručená sťažnosť M. Č., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C/202/2007.
V sťažnosti sťažovateľka uviedla, že v septembri 2007 podala na Okresnom súde Bardejov návrh na určenie otcovstva. Z dôvodu miestnej príslušnosti bola vec sťažovateľky postúpená okresnému súdu. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla stručný chronologický prehľad procesných úkonov príslušného konania a poukázala na neefektívny postup a nečinnosť okresného súdu.
Podľa sťažovateľky napriek jej „urgenciám“ okresný súd ani v súčasnosti nekoná a v jeho postupe vidí porušenie svojho „práva na primerane dlhé súdne konanie“.
Sťažovateľka namietané porušenie svojho základného práva v podaní nešpecifikovala označením príslušného článku ústavy alebo záväznej medzinárodnej zmluvy, ústavný súd však tento nedostatok sťažnosti preklenul prostredníctvom jej odôvodnenia, z ktorého je zjavné, že námietka sťažovateľky sa týka základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy.
Sťažnosť sťažovateľky však nespĺňa všetky náležitosti kvalifikovaného návrhu požadované ustanoveniami § 20 a § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), neobsahuje kvalifikovaný návrh rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľka domáha (petit), a splnomocnenie na zastupovanie advokátom v konaní pred ústavným súdom (§ 20 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde).
Na tieto nedostatky podania ústavný súd sťažovateľku upozornil listom z 9. decembra 2009 a zároveň ju vyzval, aby svoje podanie v požadovanom rozsahu doplnila v lehote 21 dní od doručenia výzvy. Zároveň ju poučil o následkoch nedoplnenia podania v stanovenej lehote a možnosti odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Sťažovateľka výzvu ústavného súdu prevzala 14. decembra 2009 a dosiaľ na ňu nereagovala. Lehota určená ústavným súdom pre doplnenie zákonných náležitosti jej uplynula už 4. januára 2010.
II.
Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Pretože predmetná sťažnosť v predloženej podobe nespĺňa náležitosti, ktoré na uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje ústava a zákon o ústavnom súde, neobsahuje sťažnostný návrh (petit) a splnomocnenie na zastupovanie advokátom v konaní pred ústavným súdom, pričom sťažovateľka ani po výzve ústavného súdu konkrétne nedostatky svojej sťažnosti neodstránila, dokonca na výzvu ani nereagovala, sťažnosť bolo potrebné po jej predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. februára 2010