znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 62/2010-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. februára 2010 predbežne prerokoval sťažnosť M. Č., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C/202/2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. Č. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. novembra 2009 doručená sťažnosť M. Č., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C/202/2007.

V sťažnosti sťažovateľka   uviedla, že v septembri 2007 podala na Okresnom súde Bardejov návrh na určenie otcovstva. Z dôvodu miestnej príslušnosti bola vec sťažovateľky postúpená   okresnému   súdu.   Sťažovateľka   v   sťažnosti   uviedla   stručný   chronologický prehľad   procesných   úkonov   príslušného   konania   a   poukázala   na   neefektívny   postup a nečinnosť okresného súdu.

Podľa sťažovateľky napriek jej „urgenciám“ okresný súd ani v súčasnosti nekoná a v jeho postupe vidí porušenie svojho „práva na primerane dlhé súdne konanie“.

Sťažovateľka namietané porušenie svojho základného práva v podaní nešpecifikovala označením príslušného článku ústavy alebo záväznej medzinárodnej zmluvy, ústavný súd však tento nedostatok sťažnosti preklenul prostredníctvom jej odôvodnenia, z ktorého je zjavné, že námietka sťažovateľky sa týka základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy.

Sťažnosť   sťažovateľky   však   nespĺňa   všetky   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu požadované   ustanoveniami   §   20   a   §   50   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“),   neobsahuje   kvalifikovaný   návrh   rozhodnutia,   ktorého   sa   sťažovateľka   domáha (petit), a splnomocnenie na zastupovanie advokátom v konaní pred ústavným súdom (§ 20 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde).

Na   tieto   nedostatky   podania   ústavný   súd   sťažovateľku   upozornil   listom z 9. decembra   2009   a   zároveň   ju   vyzval,   aby   svoje   podanie   v   požadovanom   rozsahu doplnila v lehote 21 dní od doručenia výzvy. Zároveň ju poučil o následkoch nedoplnenia podania v stanovenej lehote a možnosti odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľka výzvu ústavného súdu prevzala 14. decembra 2009 a dosiaľ na ňu nereagovala.   Lehota   určená   ústavným   súdom   pre   doplnenie   zákonných   náležitosti   jej uplynula už 4. januára 2010.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods.   1   ústavy   o   sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa.   Pri   predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ak ústavný súd navrhovateľa na   také   nedostatky   upozornil,   uznesenie   sa   nemusí   odôvodniť   (§   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde).

Pretože   predmetná   sťažnosť   v   predloženej   podobe   nespĺňa   náležitosti,   ktoré na uplatnenie   právomoci   ústavného   súdu   ustanovuje   ústava   a   zákon   o   ústavnom   súde, neobsahuje sťažnostný návrh (petit) a splnomocnenie na zastupovanie advokátom v konaní pred   ústavným   súdom,   pričom   sťažovateľka   ani   po   výzve   ústavného   súdu   konkrétne nedostatky svojej sťažnosti neodstránila, dokonca na výzvu ani nereagovala, sťažnosť bolo potrebné po jej predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. februára 2010