znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 62/05-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. apríla 2005 v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Juraja Babjaka a Eduarda Báránya prerokoval   sťažnosť   Tibora   Boľa,   bytom   Ž.,   zastúpeného   advokátkou   JUDr.   J.   F., Advokátska   kancelária,   Ž.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 279/02 a takto

r o z h o d o l :

1.   Základné   právo   Tibora   Boľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 279/02   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 279/02 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3.   Tiborovi   Boľovi   p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 40 000   Sk   (slovom   štyridsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Žilina p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Žilina   j e   p o v i n n ý   uhradiť trovy právneho zastúpenia Tibora Boľa na účet advokátky JUDr. J. F., Advokátska kancelária, Ž., vo výške 5 302 Sk (slovom päťtisíctristodva slovenských korún) do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. februára 2005   doručená   sťažnosť   Tibora   Boľa,   bytom   Ž.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného advokátkou   JUDr.   J.   F.,   Advokátska   kancelária,   Ž.,   vo   veci   namietaného   porušenia základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len   „okresný   súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   14   C   279/02   o určenie   neplatnosti právneho úkonu (prevod motorového vozidla Honda Civic).

Sťažovateľ   uviedol,   že   žalobou   z 2.   augusta   2002   podanou   na   okresnom   súde pod sp. zn. 14 C 279/02 proti odporcovi v 1. rade Z. Z. a odporcovi v 2. rade Ing. P. Z. sa domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu. Odporca v 2. rade formou notárskej zápisnice uznal záväzok voči navrhovateľovi vo výške 795 000 Sk, avšak majetok, ktorý vlastnil, previedol   na   svoju   sestru   (odporca   v 1.   rade)   podľa   názoru   sťažovateľa   s úmyslom znemožniť vymáhanie uznanej pohľadávky.

Na základe výzvy okresného súdu z 23. septembra 2002 navrhovateľ 7. októbra 2002 zaplatil súdny poplatok vo výške 1 000 Sk. Po zaplatení súdneho poplatku, teda počas doby 2 a pol   roka,   neboli okresným   súdom   vykonané vo   veci   žiadne   úkony.   Vo veci   nebolo vykonané ani jedno pojednávanie.

Podaním okresného súdu z 24. januára 2005 bol sťažovateľ vyzvaný, aby predložil okresnému súdu všetky doklady predložené k návrhu vrátane návrhu na začatie konania z dôvodu rekonštrukcie súdneho spisu.

Porušenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   vidí   sťažovateľ   v tom, že konanie, ktorého je účastníkom, do dnešného dňa nie je právoplatne skončené, pričom nebolo vo veci nariadené ani jedno pojednávanie.

Sťažovateľ si uplatňuje priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 200   000   Sk.   Domnieva   sa,   že   doba,   ktorá   uplynula   od   podania   návrhu   až   dosiaľ, je neprimerane dlhá a ničím neospravedlniteľná. Počas tejto doby žije sťažovateľ v stave právnej neistoty.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:„Základné právo Tibora Boľu na prerokovanie a rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a základné právo na súdnu ochranu upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v konaní pred Okresným súdom v Žiline č. k. 14 C 279/02 bolo porušené.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   ukladá   Okresnému   súdu   v Žiline,   aby   vo   veci vedenej na Okresnom súde v Žiline pod č. k. 14 C 279/02 konal.

Okresný   súd   v Žiline   je   povinný   zaplatiť   Tiborovi   Boľovi   primerané   finančné zadosťučinenie v sume 200.000,- Sk do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Okresný súd v Žiline je povinný zaplatiť Tiborovi Boľovi trovy konania vrátane trov právneho zastupovania celkom v sume 13.600,- Sk (prevzatie veci a príprava zastupovania podľa § 10, ods. 1 a § 14, ods. 1, písm. a) Vyhl. č. 655/2004 Zb. á 6.650,-Sk + 150,-Sk režijný paušál a písomná sťažnosť navrhovateľa doručená Ústavnému súdu SR podľa § 10, ods. 1 a § 16, ods. 1, písm. c) Vyhl. č. 655/2004 Zb. á 6.650,-Sk + 150,-Sk režijný paušál) na účet právnej zástupkyne navrhovateľa... do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.“

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril predseda okresného súdu podaním z 30. marca 2005. V tomto podaní uvádza, že zákonná sudkyňa JUDr. Z. H. odišla v máji   2004   do   dôchodku,   pričom   bola   disciplinárne   riešená.   Všetky   veci   (700 nevybavených vecí) po zákonnej sudkyni prevzal JUDr. V. K. Od 1. októbra 2004 vybavil už okolo 300   vecí.   Sudca   sa   sústreďuje na najstaršie   veci   (ide o veci   z 90-tych   rokov). Predseda okresného súdu poukazuje na to „že sa spis stratil. (...) Sudca však okamžite nariadil rekonštrukciu spisu. V spise prakticky neboli robené úkony, preto rekonštrukcia bude jednoduchá a sudca vec prejedná v tomto roku“. Spolu s podaním predsedu okresného súdu bol ústavnému súdu doručený aj rekonštruovaný spis.

Predseda okresného súdu uviedol v podaní z 30. marca 2005 v súlade s ustanovením § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“), že   netrvá   na   ústnom pojednávaní a súhlasí s upustením od neho.

Právna   zástupkyňa   sťažovateľa   podaním   z 11.   apríla   2005   uviedla,   že   netrvá na ústnom pojednávaní.

Uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 62/05-10 z 23. februára 2005 bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie.

II.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť ku všetkým vykonávaným   dôkazom.   Verejnosť   možno   vylúčiť   len   v prípadoch ustanovených zákonom.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby v zásade   neodstráni.   Až   právoplatným   rozhodnutím   sa   vytvára   právna   istota.   Preto   pre splnenie ústavného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval (II. ÚS 26/95).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníkov a postup súdu (II. ÚS 79/97, I. ÚS 70/98).

Pokiaľ   ide   o   prvé   kritérium   „zložitosť   veci“,   ústavný   súd   bral   do   úvahy aj v predmetnom   prípade   skutkový   stav   veci   a   platnú   právnu   úpravu   (II.   ÚS   26/95, I. ÚS 92/97) relevantnú pre rozhodnutie, ako aj právnu povahu (charakter) veci, pričom na základe   týchto   hľadísk   predmetné   konanie   o určenie   neplatnosti   právneho   úkonu (prevod motorového vozidla) nemožno hodnotiť ako konanie po skutkovej alebo právnej stránke zložité.

Pri hodnotení podľa kritéria „správanie sťažovateľa“ v preskúmavanej veci ústavný súd   nezistil   také   skutočnosti,   ktoré   by   nasvedčovali   tomu,   že   došlo   k   spôsobovaniu prieťahov zo strany sťažovateľa.

Pokiaľ   ide   o   tretie   kritérium,   a   to   „postup“   okresného   súdu,   je   potrebné   uviesť, že ústavný súd sa zaoberal jednak tvrdeniami sťažovateľa, resp. jeho právnej zástupkyne a zohľadnil najmä skutočnosť, že došlo k strate predmetného súdneho spisu.

Ústavný súd vychádzajúc zo svojej stabilizovanej judikatúry dospel k záveru, že stav konania v danej právnej veci je taký, že sťažovateľ oprávnene trpí pocitom nielen právnej, ale aj faktickej neistoty zvýšenej aj negatívnym pocitom, že okresný súd namiesto toho, aby v ich veci konal, rekonštruuje spis za pomoci účastníkov konania z dôvodu jeho straty (III. ÚS 129/04, IV. ÚS 82/04).

Z rekonštruovaného spisu okresného súdu ústavný súd zistil, že v predmetnej právnej veci boli vykonané tieto úkony:

Dňa 2. augusta 2002 bol okresnému súdu doručený návrh na začatie konania. Dňa 23. septembra 2002 bol navrhovateľ vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku.Dňa 7. októbra 2002 bol navrhovateľom zaplatený súdny poplatok.Dňa   24.   januára   2005   okresný   súd   vyzval   navrhovateľa,   aby   predložil   z dôvodu rekonštrukcie spisu všetky doklady predložené k návrhu na začatie konania vrátane návrhu z 2. augusta 2002.

Dňa 8. februára 2005 boli okresnému súdu doručené vyžiadané doklady.

Ústavný súd teda zistil, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na konanie bez zbytočných prieťahov garantovaného čl. 48 ods. 2 ústavy z dôvodu,   že   v období   od   23.   septembra   2002   (výzva   na   zaplatenie   súdneho   poplatku) do 24.   januára   2005   (výzva   na   zaslanie   dokladov   z dôvodu   rekonštrukcie   spisu)   neboli okresným   súdom   vykonané   žiadne   úkony   vo   veci,   a toto   obdobie   ústavný   súd   hodnotí ako prieťahy v konaní v trvaní 28 mesiacov.

Podľa   čl.   127   ods.   2   druhej   vety   ústavy   ak   porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Keďže   k porušeniu   základného   práva   došlo   nekonaním   okresného   súdu   vo   veci vedenej pod sp. zn. 14 C 279/02, ústavný súd mu prikázal konať.

Sťažovateľ si uplatnil primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200 000 Sk. Svoj návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnil tak, že nekonaním okresného súdu   je sťažovateľ v stave právnej   neistoty. Medzičasom   došlo   aj k zníženiu hodnoty   motorového   vozidla,   ktoré   bolo   predmetom   právneho   úkonu,   ktorého neplatnosť sťažovateľ   napadol,   čo   môže   viesť   k jeho   nižšiemu   uspokojeniu   v rámci exekúcie.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Ústavný súd vyhovel návrhu sťažovateľa a vyslovil porušenie jeho základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 14 C 279/02 a prikázal okresnému súdu, ktorý jeho právo   porušil,   aby   vo   veci   konal   bez   zbytočných   prieťahov.   Dovŕšením   opatrení smerujúcich zo strany ústavného súdu k odstráneniu stavu právnej neistoty bolo i priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 40 000 Sk. Ústavný súd vzal do úvahy predmet sporu, jeho zložitosť a dĺžku jeho trvania. Výšku zadosťučinenia stanovil ústavný súd najmä s ohľadom na zistené obdobie nečinnosti okresného súdu, stratu a rekonštrukciu súdneho spisu sp. zn. 14 C 279/02 a na vyššie uvedené kritériá riešenia zisteného porušenia základných práv.

Právna zástupkyňa sťažovateľa si uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia podľa ustanovenia § 9 ods. 1, § 11 ods. 2 a § 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava   zastúpenia,   napísanie   sťažnosti),   pričom   za   jeden   úkon   si   uplatnila odmenu vo výške 6 650 Sk a režijný paušál vo výške 150 Sk, čo spolu predstavuje sumu 13 600 Sk.

Ústavný súd pri rozhodovaní o trovách požadovaných právnou zástupkyňou sťažovateľa vychádzal z ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého ústavný   súd   môže   v odôvodnených   prípadoch   podľa   výsledku   konaní uznesením   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľ bol vo veci sčasti úspešný, a preto bolo potrebné rozhodnúť o náhrade trov konania okresným súdom.

Podľa ustanovenia § 11 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania pred ústavným súdom, ak predmet sporu nie je možné oceniť peniazmi.Predmet   konania   –   ochrana   základných   ľudských   práv   a slobôd   –   je   v zásade nevyjadriteľný v peniazoch a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením.

Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky   je   priemerná   mesačná   mzda   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Podľa oznámenia Štatistického úradu Slovenskej republiky za prvý polrok 2004 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 15 008 Sk.

Ústavný súd priznal právnej zástupkyni sťažovateľa odmenu za dva úkony právnej služby,   a   to   prevzatie   a   prípravu   zastúpenia   vrátane   prvej   porady,   napísania   sťažnosti. Podľa takto určených kritérií sú trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby vo výške 5 302 Sk (odmena za jeden úkon je 2 501 Sk plus režijný paušál 150 Sk za každý úkon), ktoré ústavný súd zaviazal okresný súd uhradiť právnej zástupkyni sťažovateľa.

Z uvedených dôvodov ústavný rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. apríla 2005