znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 619/2014-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. októbra 2014 predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o., Pribinova 25,   Bratislava,   zastúpenej   obchodnou   spoločnosťou   Fridrich   Paľko,   s.   r.   o., Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a   základných   slobôd   uzneseniami   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky sp. zn. 3 Sži/21/2013   z 3.   decembra   2013   (Rvp   675/2014),   sp.   zn.   3   Sži/11/2013 z 3. decembra   2013   (Rvp   676/2014),   sp.   zn.   7   Sži/3/2013   zo   6.   decembra   2013 (Rvp 677/2014),   sp.   zn.   6 Sži/13/2013   z 27.   novembra   2013   (Rvp   682/2014), sp. zn. 6 Sžo/87/2013   z 27.   novembra   2013   (Rvp   683/2014)   a   sp.   zn.   3 Sži/14/2013 z 3. decembra 2013 (Rvp 684/2014) a takto

r o z h o d o l :

1.   Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,   vedené pod sp.   zn. Rvp 675/2014,   Rvp   676/2014,   Rvp   677/2014,   Rvp   682/2014,   Rvp   683/2014   a sp.   zn. Rvp 684/2014   s p á j a   na   spoločné   konanie,   ktoré   bude   ďalej   vedené   pod   sp. zn. III. ÚS 619/2014.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   boli 21. januára 2014   doručené   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o., Pribinova   25,   Bratislava   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorými   namietala   porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“)   uvedenými   v záhlaví tohto   rozhodnutia (ďalej len „napadnuté uznesenia“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa návrhmi podanými Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutí vydaných   týmto   súdom   podľa   zákona   č.   211/2000   Z.   z.   o   slobodnom   prístupe k informáciám   a   o   zmene   a doplnení   niektorých   zákonov   (zákon   o   slobode   informácií) v znení neskorších predpisov. Krajský súd jednotlivými uzneseniami rozhodol o zastavení týchto   konaní „podľa   §   10   ods.   1   zákona   č.   71/1992   Zb.“ z dôvodu,   že   sťažovateľka nezaplatila „súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 66 € podľa položky č. 10 písm. a) Sadzobníka   súdnych   poplatkov“, o čom   ju   predtým   poučil.   Na   základe   odvolaní sťažovateľky najvyšší súd napadnutými uzneseniami uznesenia krajského súdu potvrdil.

Sťažovateľka je presvedčená, že „súdny poplatok“ nie je povinná platiť. Tvrdí, že „zásah   všeobecného   súdu   zaťažil   sťažovateľa   neprimerane   veľkým   bremenom   a odňal mu možnosť, aby sa o jeho veci konalo podľa relevantnej právnej normy a pri správnom právnom základe“.

Podľa   názoru   sťažovateľky   napadnutými   uzneseniami   najvyššieho   súdu   bolo porušené   jej   základné   právo   na   súdnu   ochranu   zaručené   čl.   46   ods.   1   ústavy   a právo na spravodlivý súdny proces zaručené čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto v petite sťažností žiada, aby   ústavný   súd   vydal   nález,   v ktorom   vysloví   porušenie   označených   práv   týmito uzneseniami najvyššieho súdu, zruší ich a veci vráti najvyššiemu súdu na ďalšie konanie. Sťažovateľka zároveň žiada, aby jej ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie a náhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.   Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii   ústavného   súdu,   o   spôsobe   konania   pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých   nemá právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

1. K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa   §   112   ods.   1   OSP   môže   súd   v   záujme   hospodárnosti   konania   spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp.   zn. Rvp 675/2014,   Rvp   676/2014,   Rvp   677/2014,   Rvp   682/2014,   Rvp   683/2014   a sp.   zn. Rvp 684/2014   a z tohto   obsahu   vyplývajúcu   právnu   a skutkovú   súvislosť   uvedených sťažností   a taktiež   prihliadajúc   na   totožnosť   v osobe   sťažovateľky   a najvyššieho   súdu rozhodol   ústavný   súd   uplatniac   citované   právne   normy   tak,   ako   to   je   uvedené   v bode 1 výroku tohto uznesenia.

2. K namietanému porušeniu označených práv uzneseniami najvyššieho súdu

Pri   predbežnom   prerokovaní   sťažností   ústavný   súd   zistil,   že   hoci   sťažovateľku v minulosti   viackrát   upozornil   na   to,   že   predpokladom   úspešného   uplatnenia   námietky porušenia základných práv a slobôd v konaní pred ním je splnenie viacerých všeobecných aj osobitných   náležitostí   návrhu   na   začatie   konania   požadovaných   ustanoveniami § 20 a § 50   zákona   o ústavnom   súde   (napr.   III.   ÚS   430/2012,   I.   ÚS   184/2014, III. ÚS 292/2014), medzi ktoré patrí aj dostatočne jasné, určité, zrozumiteľné a kompaktné odôvodnenie   (§   20 ods.   1   zákona   o ústavnom   súde)   námietky   porušenia   toho-ktorého základného práva alebo slobody, v predložených sťažnostiach takéto odôvodnenie úplne absentuje.   Sťažovateľka   svoje   sťažnosti   založila   výlučne   na   presvedčení,   že „súdny poplatok“ nie je povinná platiť.

Ústavný súd stabilne judikoval, že skutočnosť, že konanie pred všeobecnými súdmi neskončilo   podľa   predstáv   sťažovateľa,   sama   osebe   nie   je   právnym   základom na namietnutie   porušenia   jeho   práva   na súdnu   ochranu   sťažnosťou   podanou   ústavnému súdu,   pretože   označené právo v sebe nezahŕňa záruku   úspechu   v konaní (II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07, I. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08 a iné).

Keďže uvedená judikatúra je sťažovateľke známa a z ústavnoprávneho hľadiska niet žiadneho dôvodu na spochybnenie právnych záverov najvyššieho súdu, ktorý v zmysle jemu zverených   kompetencií   v odôvodnení   napadnutých   uznesení   presvedčenie   sťažovateľky zrozumiteľnou   interpretáciou   relevantných   právnych   predpisov   vyvrátil,   ústavný   súd predložené sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 1 poslednej vety zákona o ústavnom súde z dôvodu   nesplnenia   zákonom   predpísaných   náležitostí,   ako   aj   ich   zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. októbra 2014