SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 618/2025-10
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Ivana Fiačana (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ , ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného Mgr. Petrom Amrichom, usadeným euroadvokátom, Štúrova 27, Košice, proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7To/56/2025 z 30. mája 2025 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť sťažovateľ a a s kutkový stav veci
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 16. septembra 2025 domáha vyslovenia porušenia svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 a 3 písm. a) a b) a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) označeným uznesením krajského súdu. Sťažovateľ sa domáha zrušenia uznesenia krajského súdu, ako aj tomuto predchádzajúceho uznesenia Mestského súdu Košice sp. zn. 45T/20/2024 z 8. apríla 2025 a vrátenia veci na ďalšie konanie. Sťažovateľ si uplatňuje náhradu trov konania.
2. Z ústavnej sťažnosti a predložených listinných dôkazov vyplýva nasledovný stav veci:
3. Dňa 11. marca 2024 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Košice-okolie na mestskom súde obžalobu na sťažovateľa pre zločin rozširovania detskej pornografie podľa § 369 ods. 1 Trestného zákona. Konajúci súd vydal 8. apríla 2024 trestný rozkaz, ktorým bol sťažovateľ uznaný vinným zo spáchania uvedeného zločinu.
4. Sťažovateľ podal prostredníctvom svojho obhajcu 21. mája 2024 proti trestnému rozkazu odpor, ktorý (ako vyplýva z odôvodnenia uznesenia mestského súdu z 8. apríla 2025, pozn.) podrobnejšie neodôvodnil a porušenie procesných predpisov a práva na obhajobu v prípravnom konaní nenamietal.
5. Mestský súd uznesením sp. zn. 45T/20/2024 z 8. apríla 2025 rozhodol tak, že prijal obžalobu prokurátora podanú na sťažovateľa. Súd po preskúmaní obsahu spisu a podanej obžaloby konštatoval, že v priebehu prípravného konania neboli zistené skutočnosti, ktoré by mali mať za následok odmietnutie obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi. Závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na obhajobu, zistené neboli a obvineným ani neboli namietané. Podľa mestského súdu z predloženého spisu zároveň nevyplýva, že by konajúcemu súdu zo strany prokurátora neboli predložené úplné spisy vrátane všetkých dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní, resp. že by obžaloba nespĺňala náležitosti podľa § 235 Trestného poriadku. Vzhľadom na uvedené súd obžalobu prijal a nariadil termín hlavného pojednávania.
6. Sťažovateľ podal proti uzneseniu mestského súdu z 8. apríla 2025 sťažnosť, v ktorej namietal, že obžaloba nemá oporu v dôkazoch, resp. dôkazných prostriedkoch, na ktoré sa odvoláva, že kľúčové listiny sú cudzojazyčné, nepodpísané a bez verifikačných prvkov a že predmetné súbory neboli nájdené na žiadnom zo zariadení sťažovateľa. Tvrdil, že z tohto dôvodu sú tu závažné procesné chyby, porušenie práva obvineného na obhajobu, a že prokurátor nepredložil úplné spisy.
7. Namietaným uznesením krajského súdu z 30. mája 2025 sťažnostný súd zamietol sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu mestského súdu z 8. apríla 2025. Krajský súd konštatoval, že sťažnosť nie je dôvodná, že mestský súd svoje rozhodnutie dostatočne a primerane odôvodnil. Súd uviedol, že sťažovateľ v sťažnosti hodnotí dôkaznú situáciu, poukazuje na dôkaznú núdzu, teda vecne nenamieta ani jednu z okolností uvedených v ustanovení § 241ods. 1 písm. f) Trestného poriadku, ktoré by mohli odôvodniť odmietnutie obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi. Krajský súd konštatoval, že preštudovaním spisového materiálu nezistil závažné procesné chyby v prípravnom konaní ani že by prokurátor nepredložil súdu úplný spis, a tiež konštatoval, že obžaloba spĺňa všetky náležitosti § 235 Trestného poriadku, čím boli splnené všetky formálne podmienky na rozhodnutie o prijatí obžaloby.
8. Sťažovateľ uvádza, že namietané uznesenie krajského súdu bolo jeho obhajcovi doručené 14. júla 2025.
II.
Argumentácia sťažovateľ a
9. Sťažovateľ tvrdí, krajský súd sa jeho námietkami v sťažnosti proti uzneseniu mestského súdu z 8. apríla 2025 nevysporiadal, rezignoval na svoju povinnosť preskúmať a vysporiadať sa so zásadnými námietkami sťažovateľa. Predovšetkým sa nezaoberal závažnými procesnými pochybeniami zo strany prokurátora, ktoré predstavujú porušenie práva na obhajobu a podľa § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku sú dôvodom na odmietnutie obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi.
10. Krajský súd podľa sťažovateľa zbavil inštitút sťažnosti proti prijatiu obžaloby ako opravného prostriedku, jeho efektívnosti a účelu a stal sa prostriedkom čisto formálnym, čo predstavuje extrémne porušenie práva na obhajobu a na účinný opravný prostriedok.
III.
Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
11. Ústavné súdnictvo a právomoc ústavného súdu sú vybudované predovšetkým na zásade prieskumu vecí právoplatne skončených, v ktorých protiústavnosť nemožno napraviť iným spôsobom, teda predovšetkým procesnými prostriedkami vyplývajúcimi z príslušných právnych noriem. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (III. ÚS 3/02, III. ÚS 18/04, III. ÚS 75/05, IV. ÚS 76/05, I. ÚS 314/09).
12. Trestné konanie je vo vzťahu k obžalovanému od podania obžaloby proces, v ktorom v rámci jeho štádií môžu naprávať jednotlivé pochybenia súdov a orgánov činných v trestnom konaní. Preto spravidla až po skončení trestného konania vo vzťahu k odsúdenému možno ústavnou sťažnosťou namietať pochybenia, ktoré viedli k porušeniu jeho základných práv. Štruktúra trestného procesu je preto určujúcim prvkom prístupu ústavného súdu k druhovo rôznym procesným rozhodnutiam orgánov činných v trestnom konaní a súdov v trestnom konaní tak, aby sa nepoprela podstata a účel súdneho konania v rámci systému jeho opravných prostriedkov.
13. Ústavný súd už k rozhodovaniu súdov o prijatí obžaloby judikoval, že ani pri rozhodovaní spojenom s prijatím obžaloby súdom podľa Trestného poriadku v znení účinnom od 15. marca 2024 [§ 241 ods. 1 písm. l) a § 244 ods. 1 písm. k)] nemožno očakávať vstup ústavného súdu do prebiehajúceho konania, ktorý by nahrádzal orgány tohto konania s právomocou predchádzajúcou právomoci ústavného súdu, preto ústavný súd odmietne proti takému rozhodnutiu podanú ústavnú sťažnosť z dôvodu jej neprípustnosti podľa § 56 ods. 2 písm. d) a § 132 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len,,zákon o ústavnom súde“) (IV. ÚS 452/2024, IV. ÚS 177/2025, III. ÚS 296/2025).
14. Nedostatky trestného konania vedeného proti sťažovateľovi, hodnotenia dôkazov, námietky porušenia práv bude mať sťažovateľ možnosť uplatniť v konaní pred všeobecnými súdmi v rámci vedeného trestného konania, a to jednak pred mestským súdom a prípadne aj na podklade opravných prostriedkov podľa Trestného poriadku.
15. Preto je ústavná sťažnosť pre nevyčerpanie právnych prostriedkov, ktoré sťažovateľovi na ochranu ich ústavných práv priznáva zákon, podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde neprípustná a ako taká bola podľa § 56 ods. 2 písm. d) tohto zákona odmietnutá.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. októbra 2025
Robert Šorl
predseda senátu



