SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
III. ÚS 618/2015-33
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. februára 2016v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, sudkyne Jany Baricovej a sudcu ĽubomíraDobríka prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,, zastúpenej advokátkou JUDr. Mariannou Lechmanovou, Štúrova 20, Košice, vo vecinamietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jehozáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenompod sp. zn. 9 C 210/2007 a takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 210/2007p o r u š e n é b o l o.
2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 210/2007p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (tisíceur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacovod právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovy konaniav sume 296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov) do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet jeho právnej zástupkyne JUDr.Marianny Lechmanovej, Štúrova 20, Košice.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesenímč. k. III. ÚS 618/2015-22 z 8. decembra 2015 prijal na ďalšie konanie sťažnosť(ďalej len „sťažovateľ“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskejrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konanípred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“), ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresnéhosúdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 210/2007.
Predsedníčka okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadrilak sťažnosti podaním sp. zn. Spr. 3794/2015 doručeným ústavnému súdu 3. februára 2016,v ktorom k skutkovej a právnej stránke veci uviedla:
«... K meritu vecí uvádzam, že sa jedná o vec po skutkovej i právnej stránke zložitú. Navrhovateľ v konaní sp. zn. 9C/210/2007 žaluje Slovenskú republiku zastúpenú Ministerstvom spravodlivosti SR, Ministerstvo spravodlivosti SR, Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, Ústav na výkon trestu odňatia slobody a ústav na výkon väzby Leopoldov, za náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Ako som to skonštatovala v upovedomení o spôsobe vybavenia sťažnosti zo dňa 26.01.2015, súd bol nečinný v období od 23.5.2012 do 16.10.2014, v dôsledku čoho som vyzvala zákonnú sudkyňu na bezprieťahové konanie s tým, že vec je zaradená medzi sledované veci každé tri mesiace. K prieťahom v konaní dochádzalo čiastočne aj z dôvodu nadmernej zaťaženosti súdneho oddelenia „9C“. K predĺženiu konania však prispel aj navrhovateľ, ktorý podal neúplný návrh a viac krát ho dopĺňal a upravoval aj okruh účastníkov.
Sťažovateľ podrobne opisuje postup a procesné úkony súdu realizované vo veci. Z chronologického prehľadu jednotlivých úkonov vyplýva, že okrem obdobia od 23.05.2012 do 16.10.2014, keď dochádzalo zo strany súdu k zbytočným prieťahom, súd vo veci priebežne konal.
Sťažovateľ si vo svojej sťažnosti uplatnil v dôsledku zbytočných prieťahov v predmetnej veci na okresnom súde finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,- Eur. Takto vyčíslenú sumu primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodnil stavom právnej neistoty.
V prípade, ak Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje k záveru, že právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo porušené, dovoľujem si požiadať Ústavný súd Slovenskej republiky, aby pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia vzal do úvahy vyššie uvedené objektívne dôvody a aby sťažovateľovi uplatnený nárok na finančné zadosťučinenie nepriznal v plnej výške.
Konečné rozhodnutie ponechávam na zváženie Ústavnému súdu Slovenskej republiky...»
Súčasťou sťažnosti bola aj chronológia procesných úkonov, v ktorej sa uvádza:«... Sťažovateľ podal dňa 28.12.2007 návrh na začatie konania Okresnému súdu Bratislava I.
Dňa 28.12.2007 bola právna vec sťažovateľa pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudkyni tunajšieho súdu JUDr. Viere Hadrbulcovej.
Dňa 11.02.2008 Okresný súd Bratislava I vydal Uznesenie, č.k.: 9C/210/2007, ktorým rozhodol tak, že priznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovil navrhovateľovi zástupcu z radov advokátov ⬛⬛⬛⬛, advokáta so sídlom ⬛⬛⬛⬛. Uvedené súdne rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.04.2008.
Dňa 22.05.2008 Okresný súd Bratislava I vydal Uznesenie, ktorým vyzval sťažovateľa, aby odstránil vady podania, t.j. návrhu, ktorý obsahuje nejasný a nekonkrétny petit. Zároveň súd vyzval sťažovateľa na opísanie na základe akých skutočností a dôkazov sa navrhovateľ domáha nemajetkovej ujmy vo výške 3.100.000,00 Sk a aby odôvodnil aj vyčíslenie majetkovej ujmy vo výške 14.964,- Sk. Súd predmetným Uznesením vyzval sťažovateľa aj na predloženie listinných dôkazov preukazujúcich tvrdenia navrhovateľa, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez vlastnej viny.
Dňa 13.06.2008 podal ustanovený právny zástupca ⬛⬛⬛⬛, advokát, Okresnému súd Bratislava I žiadosť o predĺženie lehoty na opravu vád návrhu na začatie konania a to do 30.06.2008. Ustanovený právny zástupca ako dôvod svojej žiadosti o predĺženie lehoty uviedol, že sťažovateľ bol premiestnený z ÚVTOS Ilava do ÚVTOS Leopoldov a on nemal možnosť kontaktovať sa so sťažovateľom.
Dňa 03.07.2008 podal ustanovený právny zástupca ⬛⬛⬛⬛, advokát, Okresnému súd Bratislava I žiadosť o predĺženie lehoty na opravu vád návrhu na začatie konania a to do 30.09.2008.
Dňa 29.09.2008 žiadala sudkyňa Okresného súdu Bratislava I,
o zapožičanie spisu 9C/210/2007 a to ku konaniu vedenému pod č.k.: 19C/49/2007. Vyžiadaný spis nebol poslaný z dôvodu, že je v štádiu prípravy pojednávania a nie je právoplatne skončený.
Dňa 02.10.2008 bol Okresnému súdu Bratislava I doručený doplnený Návrh na ochranu osobnosti, úhradu nemajetkovej a majetkovej ujmy.
Dňa 15.10.2008 aj sám sťažovateľ predložil Okresnému súdu Bratislava I Doplnenie a úpravu žalobného návrhu na ochranu osobnosti a iné, nakoľko mal za to, že ustanovený právny zástupca neuviedol súdu všetky podstatné skutočnosti.
Dňa 06.11.2008 podal ustanovený právny zástupca ⬛⬛⬛⬛, advokát, Okresnému súdu Bratislava I žiadosť o zrušenie uznesenia 9C/210/2007 zo dňa 11.02.2008 z dôvodu, že sťažovateľ je v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Leopoldove ako aj z dôvodu jeho pracovného zaneprázdnenia a navrhol, aby mu súd ustanovil iného advokáta z obvodu Leopoldova.
Dňa 18.11.2008 Okresný súd Bratislava I vyzval sťažovateľa, aby oznámil, či súhlasí s tým, aby bolo podanie jeho právneho zástupcu ⬛⬛⬛⬛ zo dňa 28.09.2008 doručované odporcovi na vyjadrenie alebo toto podanie nemá byť odporcovi na vyjadrenie zaslané. Zároveň súd požiadal sťažovateľa o stanovisko, či žiada o ustanovenie nového zástupcu z radov advokátov a či žiada, aby súd zrušil rozhodnutie, ktorý mu bol ako právny zástupca ustanovený ⬛⬛⬛⬛.
Dňa 18.11.2008 Okresný súd Bratislava I zaslal výzvu ⬛⬛⬛⬛, advokátke so sídlom v, aby oznámila či súhlasí s ustanovením za zástupcu sťažovateľa v uvedenej právnej veci. Zároveň súd uvedenú advokátku požiadal o oznámenie, či u nej nie sú prekážky pre riadne zastupovanie sťažovateľa predpokladané ustanovením § 21 zákona o advokácii č. 586/2003 Z.z.
Dňa 29.12.2008 bola zo strany sťažovateľa doručená odpoveď na výzvu Okresného súdu Bratislava I.
Na čl. 60 uvedeného súdneho spisu sa nachádza prípis predsedníčky Okresného súdu Bratislava I zo dňa 19.03.2009 (číslo Spr.: 2031/09), v ktorom je uvedené „Vážená kolegyňa, vážený kolega, s poukazom na prípis ⬛⬛⬛⬛ zo dňa 22.02.2009, tunajšiemu súdu doručenej dňa 25.02.2009, si Vás dovoľujem požiadať o bezprieťahové pokračovanie v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.č.: 9C210/2007. Priebeh konania bude zo strany vedenia súdu sledovaný až do jeho právoplatného skončenia.“ Uznesením Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 24.03.2009 bolo zmenené uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 11.02.2008, č.k. 9C/2010/2007 v časti ustanovenia právneho zástupcu, s tým, že bolo zrušené ustanovenie ⬛⬛⬛⬛ za právneho zástupcu a sťažovateľovi bol súdom ustanovený ⬛⬛⬛⬛, advokát so sídlom v. Uvedené Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.04.2009.
Dňa 25.06.2009 bolo Okresnému súdu Bratislava I doručené Doplnenie a oprava žalobného návrhu v právnej veci sťažovateľa, pričom doplnenie uskutočnil právny zástupca sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛.
Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 20.07.2009 bolo rozhodnuté tak, že súd konanie v časti návrhu o uloženie povinnosti odporcovi písomne sa ospravedlniť sťažovateľovi zastavil a pripustil zmenu návrhu na začatie konania.
Dňa 20.07.2009 Okresný súd Bratislava I vydal Uznesenie, ktorým vyzval odporcu, aby sa v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia písomne vyjadril k pripojenému návrhu zo dňa 29.11.2007.
Dňa 26.08.2009 podal právny zástupca sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ Okresnému súdu Bratislava I Doplnenie a opravu žalobného návrhu.
Dňa 24.03.2010 bolo Okresnému súdu Bratislava I doručené podanie právneho zástupcu sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, týkajúce sa žiadosti o vytýčenie termínu pojednávania.
Podaním doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 08.07.2011 z Okresného súdu Nitra, žiadal Okresný súd Nitra o zapožičanie spisu Okresného súdu Bratislava I v predmetnej veci.
Okresný súd Bratislava I vytýčil na deň 15.11.2011 o 10,30 hod. pojednávanie v uvedenej právnej veci.
Dňa 13.07.2011 zaslal Okresný súd Bratislava I dožiadanie v zmysle § 39, § 122 ods. 2 O. s. p. Okresnému súdu Piešťany, ktorým Okresný súd Bratislava I požiadal o vypočutie sťažovateľa a o zodpovedanie otázok, či trvá na podanom návrhu na začatie konania, ktorý podal dňa 28.12.2007 s prihliadnutím na zmeny návrhu z čl. 30, čl. 65 a zároveň vyzval sťažovateľa, aby v zmysle § 120 ods. 1 O. s. p. označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, resp., aby listinné dôkazy predložil súdu.
Dňa 13.07.2011 zaslal Okresný súd Bratislava I odpoveď na dožiadanie Okresnému súdu v Nitre s tým, že spis Okresného súdu Bratislava I, č.k.: 9C/210/2007 nemožno zapožičať, nakoľko sa nachádza na dožiadanom súde v Piešťanoch a vec nie je právoplatne skončená.
Dňa 15.11.2011 sa konalo pojednávanie na Okresnom súde Bratislava I, ktoré bolo odročené bez meritórneho prejednania veci z dôvodu, že Okresnému súdu Bratislava I nebol vrátený spis 9C 2010/2007 s tým, že o ďalšom postupe súdu budú účastníci upovedomení.
Dňa 21.11.2011 bolo Okresnému súdu Bratislava I zaslané vyjadrenie žalovanej k žalobnému návrhu sťažovateľa.
Podaním doručeným Okresnému súd Bratislava I dňa 29.11.2011 právny zástupca sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ rozšíril okruh účastníkov na strane žalovaných a zároveň sa vyjadril k právnej veci sťažovateľa a k podanému Vyjadreniu žalovanej.
Dňa 11.04.2012 Okresný súd Bratislava I vydal Upovedomenie o zmene termínu výsluchu sťažovateľa a rozhodol, že výsluch sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ v ÚVTOS Ilava určený na deň 12.04.2012 o 08.00 hod. sa mení na deň 09.05.2012 o 09,00 hod. v ÚVTOS Ilava z dôvodu nesprávneho upovedomenia o termíne výsluchu právneho zástupcu sťažovateľa.
Prípisom zo dňa 09.05.2012 sťažovateľ Okresnému súdu Bratislava I uviedol, že v súvislosti s jeho návrhom, ktorý sa prejednáva na Okresnom súde Bratislava I, č.k.: 9C/210/2007 uviedol, že nesúhlasí, aby sa úkony vykonávali prostredníctvom dožiadaného súdu. Dňa 09.05.2012 bola z výsluchu sťažovateľa spísaná zápisnica pred Okresným súdom Trenčín v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava, kde sťažovateľ uviedol, že je nevyhnutné zabezpečiť jeho osobnú účasť na pojednávaní pred príslušným Okresným súdom Bratislava I.
Prípisom zo dňa 10.10.2014 oznámil právny zástupca sťažovateľa konajúcemu súdu zmenu sídla jeho Advokátskej kancelárie.
Dňa 28.10.2014 podal právny zástupca sťažovateľa čiastočné späťvzatie a doplnenie návrhu. Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 04.11.2014 súd pripustil vstup ďalších účastníkov do konania na strane odporcu a to ako odporcov v 2. až 4 rade. Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 05.11.2014, súd vyzval ďalších účastníkov, aby sa vyjadrili k návrhu na začatie konania.
Dňa 07.11.2014 zaslal právny zástupca sťažovateľa Okresnému súdu Bratislava I tri vyhotovenia dokumentov požadovaných zo strany súdu.
Dňa 27.11.2014 podal sťažovateľ Okresnému súdu Bratislava I aj Oznámenie k veci vedenej pod spis. zn. č.: 9C/210/2007.
Dňa 28.11.2014 bolo vytýčené pojednávanie na deň 17.02.2015 o 13.00 hod. v právnej veci sťažovateľa.
Podaním právneho zástupcu sťažovateľa, doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 10.12.2014 došlo k úprave petitu v uvedenej veci.
Dňa 10.12.2014 bolo Okresnému súdu Bratislava I doručené z Generálneho riaditeľstva, Zboru väzenskej a justičnej stráže Odvolanie voči uzneseniu Okresného súdu Bratislava zo dňa 05.11.2014 o vstupe Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže do konania na strane odporcu.
Dňa 10.12.2014 bolo Okresnému súdu Bratislava I doručené písomné stanovisko Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby.
Dňa 17.02.2015 sa konalo pojednávanie v právnej veci sťažovateľa, ktoré bolo odročené na neurčito.
Dňa 26.11.2014 podal sťažovateľ sťažnosť, ktorou namietal prieťahy v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. č.: 9C/210/2007, ktorá vec doposiaľ nebola právoplatne skončená.
Okresný súd Bratislava I prípisom zo dňa 26.05.2014 upovedomil sťažovateľa o spôsobe vybavenia jeho sťažnosti. Sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní 9C/210/2007 bola vyhodnotená vo vzťahu k obdobiu od 23.05.2012 do 16.10.2014 ako dôvodná. Vykonaným šerením bolo zistené, že ku vzniku prieťahov v konaní došlo čiastočne aj z dôvodu nadmernej zaťaženosti súdneho oddelenia,,9C“...»
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohtopojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného právapodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejneprerokovala bez zbytočných prieťahov..., ako aj práva na prejednanie svojej záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, abyjeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislýma nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebozáväzkoch...
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojejustálenej judikatúry (IV. ÚS 15/03, I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03), v súlade s ktorou možnoza konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu sťažovateľa v konkrétnomposudzovanom prípade považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnémurozhodnutiu vo veci alebo k odstráneniu jeho právnej neistoty zákonom dovolenýmspôsobom. K vytvoreniu právnej istoty preto dochádza zásadne až právoplatnýmrozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu (III. ÚS 127/03).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konaniapostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľaktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vecbola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02,III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktickázložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postupsamotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.
1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že konaniao ochranu osobnosti tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdova v zásade ich nemožno považovať za právne ani skutkovo zložité. Ústavný súd nezistil, žeby išlo o právne alebo skutkovo zložitú vec.
2. Pri posudzovaní druhého kritéria, t. j. hodnotenia prípadných zbytočnýchprieťahov v konaní, ústavný súd dospel k záveru, že k dĺžke posudzovaného konaniaprispeli aj okolnosti na strane sťažovateľa. Sťažovateľ podal neúplný návrh na začatiekonania a viackrát ho dopĺňal a upravoval aj okruh účastníkov konania.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej vecia poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania v dĺžke 8 rokov a 2 mesiacovna okresnom súde je už samo osebe neprimerané. Ústavný súd zistil obdobie nečinnostiokresného súdu od 23. mája 2012 do 16. októbra 2014 (trvanie takmer 2 roky a 5 mesiacov).
Do dnešného dňa nie je vec právoplatne skončená. Ústavný súd poukazuje na to, žeaj bez toho, aby bližšie určoval ďalšie obdobia nečinnosti okresného súdu, už samotná dĺžkapredmetného konania na okresnom súde je neprimeraná. Uvedený postup okresného súdunesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizoval v súlade s povinnosťou uloženou muv § 100 ods. 1 OSP, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenieefektívneho postupu, ktorý mal smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sasťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelompráva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02) a jeho neefektívnačinnosť mala rozhodne vplyv na doterajšiu dĺžku konania.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto ústavný súd dospel k názoru, že doterajšímpostupom okresného súdu v konaní, ktoré je ním vedené pod sp. zn. 9 C 210/2007, došlok zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právana prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Vyjadrenie okresného súdu, v ktorom poukázal na nedostatočné obsadenie súdu,ústavný súd nemohol akceptovať, pretože v súlade s ustálenou judikatúrou(napr. I. ÚS 35/03, I. ÚS 179/03,III. ÚS 398/09) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štátmusí zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorýoprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôže byť dôvodomna zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnomdôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahyv konaní.
Pretože ústavný súd zistil porušenie označeného základného práva sťažovateľa podľačl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom v konaní vedenom podsp. zn. 9 C 210/2007, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a odstrániltak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súduvo svojej veci.
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súdrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právoalebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacovod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie finančného zadosťučineniav sume 10 000 € z dôvodov v nej uvedených.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušenéhozákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorývyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkazna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy aj priznaniefinančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivostiaplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančnézadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Ústavný súd vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu v konanívedenom pod sp. zn. 9 C 210/2007 berúc do úvahy konkrétne okolnosti danej vecia skutočnosť, že aj samotný sťažovateľ prispel k celkovej dĺžke konania na okresnom súde(sťažovateľ podal neúplný návrh na začatie konania a viackrát ho dopĺňal a upravoval ajokruh účastníkov), považoval priznanie sumy 1 000 € sťažovateľovi za primerané finančnézadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré muvznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právna zástupkyňasťažovateľa trovy konania vyčíslila sumou 899,03 €, a to za tri úkony právnej služby(prevzatie právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom v Ústave na výkon trestuodňatia slobody v Ilave vo výške 139,83 € a 8,39 € režijný paušál a 413,39 € cestovnévýdavky, nahliadnutie do spisu na okresnom súde – cestovné výdavky vrátane náhradyza stratu času vo výške 190 €, vypracovanie písomného podania – ústavná sťažnosťvo výške 139,83 € a 8,39 € režijný paušál).
Ústavný súd podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republikyč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služiebv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) priznal sťažovateľovi náhradu trovkonania. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípadepriemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku2014 v sume 839 €. Odmena za jeden úkon právnej služby je vo výške 139,83 €. Ústavnýsúd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konaniaza dva úkony právnej služby vykonané v roku 2015 (príprava a prevzatie veci a písomnévyhotovenie sťažnosti), ako aj nárok na náhradu režijného paušálu 8,39 € za jeden úkonpodľa vyhlášky. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov konania vo výške296,44 €.
Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účetprávnej zástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Ústavný súd nepriznal odmenu za nahliadnutie do spisu okresného súdu, pretožetento úkon je zahrnutý v prvom úkone (príprava a prevzatie právneho zastúpenia). Ústavnýsúd ďalej nepriznal náhradu cestovných výdavkov a náhradu za stratu času z dôvodu, žetieto neboli podrobne vyčíslené, bola uvedená len ich celková suma (nebolo uvedené, čiprávna zástupkyňa cestovala autom, autobusom alebo vlakom, vzdialenosť, dĺžka časustrávená cestovaním potrebná na určenie náhrady za stratu času atď.).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jehodoručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. februára 2016