znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 615/2015-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. marca 2016 v senátezloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa Tkáčikao sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátkouJUDr. Evou Borovskou, advokátska kancelária, Štefánikova 7, Bratislava, pre namietanéporušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľačl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 310/2009takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jehozáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.18 C 310/2009 p o r u š e n é b o l i.

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn.18 C 310/2009 konal bez zbytočných prieťahov.

3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €(slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovykonania v sume 355,72 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiatdva centov) na účetadvokátky JUDr. Evy Borovskej, advokátska kancelária, Štefánikova 7, Bratislava,do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesenímč. k. III. ÚS 615/2015-9 z 1. decembra 2015 prijal na ďalšie konanie sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušeniesvojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného Bratislava I (ďalej len „okresný súd“)v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 310/2009 (ďalej len „napadnuté konanie“).

Následne ústavný súd 8. januára 2016 vyzval okresný súd na vyjadrenie sa k vecnejstránke prijatej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávaniao prijatej sťažnosti.

Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 15. februára 2016. V jehoprílohe sa nachádzal súdny spis, vyjadrenie predsedníčky okresného súdu a vyjadreniezákonnej sudkyne s chronológiou úkonov okresného súdu i účastníkov v napadnutomkonaní. Ústavný súd pre účely tohto konania spracoval vlastnú chronológiu úkonovokresného súdu i účastníkov konania, z ktorej vyplývajú tieto podstatné skutočnosti:

- 11. novembra 2009 doručená žaloba okresnému súdu,̶

- 10. decembra 2009písomné vyjadrenie odporcu,̶

- 8. marca 2010výzva sťažovateľovi na zaplatenie súdneho poplatku,̶

- 12. apríla 2010 sťažovateľ zaplatil súdny poplatok,̶

- 23. júla 2010výzva odporcovi na predloženie spisu bývalej štátnej bezpečnosti̶týkajúceho sa sťažovateľa,

- 13. augusta 2010predložený požadovaný spis bývalej štátnej bezpečnosti̶odporcom,

- 19. októbra 2010 vykonané pojednávanie vo veci,̶

- 5. novembra 2010 odporca doručil požadované dokumenty súdu,̶

- 2. decembra 2010 vykonané pojednávanie vo veci,̶

9. decembra 2010 uznesenie o̶ ⬛⬛⬛⬛ nariadení znaleckého dokazovania,

2. decembra 2011 úradný záznam o̶ ⬛⬛⬛⬛ telefonáte VSÚ znalkyni, znalkyňa býva na inejadrese, ako je uvedená v zozname znalcov, je pracovne vyťažená, vedela by vyhotoviťposudok do 18 mesiacov,

- 22. decembra 2011uznesením poveril Ústav súdneho inžinierstva vykonaním̶

znaleckého dokazovania,

- 13. februára 2012Ústav súdneho inžinierstva žiadal súd predložiť originály̶sporných písomností, ako aj vzoriek pre účely znaleckého dokazovania,

- 30. októbra 2013urgencia zo strany sťažovateľa na vypracovanie znaleckého̶posudku,

- 5. novembra 2013 urgencia zo strany súdu na vypracovanie znaleckého posudku,̶

- 20. novembra 2013Ústav súdneho inžinierstva opätovne žiadal súd predložiť̶originály sporných písomností, ako aj vzoriek pre účely znaleckého dokazovania,

- 17. januára 2014súd žiadal odporcu o̶ ⬛⬛⬛⬛ predloženie originálu spisu bývalej štátnejbezpečnosti a sťažovateľa o originály vlastnoručných písomností,

- 29. januára 2014odporca oznámil, že neposkytuje originály z̶ ⬛⬛⬛⬛ bezpečnostnýchdôvodov,

- 11. februára 2014 doručené kópie ukážok podpisov zo strany sťažovateľa,̶

- 17. februára 2014súd opätovne žiadal odporcu o̶ ⬛⬛⬛⬛ predloženie originálu spisubývalej štátnej bezpečnosti pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty,

- 28. mája 2014 Ústav súdneho inžinierstva opätovne žiadal súd predložiť originály̶vzoriek písomností sťažovatelia a nie ich kópií pre účely znaleckého dokazovania,

- 4. júna 2014Ústav súdneho inžinierstva oznámil súdu predloženie originálov̶sporných písomností zo strany odporcu 2. júna 2014,

- 10. októbra 2014 súd zaslal listiny vlastnoručne podpísané sťažovateľom,̶

- 10. novembra 2014Ústav súdneho inžinierstva opätovne žiadal súd predložiť̶doplniť originály vzoriek písomností sťažovatelia, keďže medzi predloženými listinami sanachádzali aj kópie listín,

- 21. januára 2015 súd žiadal sťažovateľa o̶ ⬛⬛⬛⬛ predloženie originálov listín,

- 4. februára 2015 súdu doručené originály listín sťažovateľom,̶

- 23. júla 2015 súd zaslal originály listín odporcovi,̶

- 11. novembra 2015 Ústav súdneho inžinierstva doručil znalecký posudok súdu,̶

- 21. januára 2016 súd doručoval znalecký posudok stranám na vyjadrenie.̶

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla, že ide„o vec po skutkovej stránke zložitú“,a k postupu súdu uviedla, že„z chronologického prehľadu jednotlivých úkonov súdu vyplýva, že prieťahy boli zapríčinené nedodržaním lehoty na vypracovanie znaleckého posudku zo strany znaleckej organizácie, pričom súd nekonal dostatočne efektívne za účelom odstránenia týchto prieťahov“.V závere svojho vyjadreniavyjadrila súhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

Právna zástupkyňa sťažovateľa v stanovisku doručenom ústavnému súdu 17. marca2016 súhlasila s upustením od verejného pojednávania vo veci v konaní pred ústavnýmsúdom. Vo svojom stanovisku zároveň zotrvala na opodstatnenosti sťažnosti a poukázalana to, že predsedníčka vo svojom vyjadrení zamlčala niektoré skutočnosti týkajúce sanariadeného znaleckého dokazovania, konkrétne na tú skutočnosť, že okresný súd malvedomosť o tom, že pre potreby znaleckého dokazovania je potrebné predložiť originálypísomností.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnejrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskejrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalejlen „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného právazaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bezzbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovosvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ideo právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahutýchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i právana prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súduodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutiavšeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osobydomáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadneaž právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu(IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdnyporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, abyv súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bolarýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo,postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšieprejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03,IV. ÚS 272/04) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktickázložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postupsamotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanejveci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľ žalobcom„o určenie“ a žalovaným Slovenská republika, ústavný súd konštatuje, že obdobné konaniamožno zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva, preto nesúhlasiac s názoromokresného súdu konštatuje, že dĺžka konania nebola závislá od skutkovej či právnejnáročnosti prerokovávanej veci.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočnýchprieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdnehokonania. Ústavný súd konštatuje, že sám sťažovateľ tiež prispel k predĺženiu napadnutéhokonania, a to tým, že v rozpore s výzvou okresného súdu zo 17. januára 2014 nepredložilsúdu originály požadovaných vlastnoručne písaných písomností a tieto predložil ažpo opakovanej výzve súdu 4. februára 2015, čím predĺžil dobu potrebnú na vypracovanieznaleckého posudku o približne rok. Túto skutočnosť ústavný súd zohľadnil v rámcirozhodovania o sťažovateľom predostretej žiadosti o priznanie finančného zadosťučinenia.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlok porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup samotného okresného súdu.

Ústavný súd z predloženého súdneho spisu zistil, že okresný súd nariadil znaleckédokazovanie uznesením z 9. decembra 2010, pričom Ústav súdneho inžinierstva doručilznalecký posudok súdu až 11. novembra 2015. Vychádzajúc z uvedeného je možnékonštatovať, že znalecké dokazovanie trvalo necelých päť rokov, a to najmä v dôsledkuneorganizovaného postupu okresného súdu, a nie znaleckej organizácie, ako to tvrdilapredsedníčka okresného súdu. Okresnému súdu trvalo vyše roka, pokiaľ zistil, že súdomustanovený znalec už nepôsobí na adrese uvedenej v zozname znalcov a je schopnývypracovať znalecký posudok až o 18 mesiacov z dôvodu nadmernej vyťaženosti. Následneod 13. februára 2012 bolo okresnému súdu z podania znaleckej organizácie zrejmé, že jepotrebné pre účely znaleckého skúmania predložiť originály písomností, a nie fotokópieoriginálov, pričom originály písomností boli súdu predložené zo strany sťažovateľa až4. februára 2015.

V dôsledku takéhoto postupu je možné konštatovať, že okresný súd v napadnutomkonaní nekonal sústredene a efektívne.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorejnielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecnéhosúdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnejneistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, abyo jeho veci rozhodol (napr. I. ÚS 376/06, III. ÚS 90/07).

O nekoordinovanom postupe súdu svedčí aj skutočnosť, že okresný súdv napadnutom konaní, ktoré trvá už viac ako šesť rokov, úspešne vykonal len jednopojednávanie vo veci, a to 19. októbra 2010.

Ústavný súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že okresný súdv napadnutom konaní nepostupoval v súlade so základným právom sťažovateľana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právomna prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,preto konštatuje, že doterajším postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlok porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlok porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľačl. 6 ods. 1 dohovoru, mu prikázal, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 18 C 310/2009 konalbez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola do rozhodovania ústavného súduo sťažnosti sťažovateľa právoplatne skončená (bod 2 výroku nálezu).

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu.

Sťažovateľ v sťažnosti žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume10 000 €, ktoré odôvodnil intenzitou zásahov do jeho práv, ako aj dĺžkou ich trvania.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásadspravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivéfinančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétneokolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na jehonesústredený a neefektívny postup pri nariadenom znaleckom dokazovaní, berúc do úvahypredmet konania na okresnom súde, správanie sťažovateľa a všetky okolnosti danéhoprípadu ústavný súd považoval priznanie sumy 1 000 € za primerané finančnézadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde (bod 3 výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré muvznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právna zástupkyňasťažovateľa si uplatnila trovy konania, ktoré vyčíslila v celkovej sume 537,64 €.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpeniaadvokátkou pozostávajúce z odmeny advokátky, a vychádzal pritom z vyhláškyMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradáchadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len„vyhláška“). Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta(základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6z výpočtového základu.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemernámesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2014v sume 839 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde)náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2015 (prípravaa prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 139,83 €. Ďalej má právnazástupkyňa sťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu 8,39 € za dva úkony podľavyhlášky vykonané v roku 2015. Pokiaľ ide o stanovisko sťažovateľa k vyjadreniuokresného súdu doručené 17. marca 2016, ústavný súd za tento úkon právnej službynáhradu trov sťažovateľovi nepriznal, keďže stanovisko neobsahovalo nové skutočnosti aniargumentáciu, ktorá by ústavnému súdu už nebola známa z predloženého súdneho spisu.Právna zástupkyňa je zároveň platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto sa odmenaa náhrady zvyšujú za jeden úkon právnej služby podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanejhodnoty v sume 29,64 €. Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľovi,spolu takto predstavuje 355,72 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účetprávnej zástupkyni sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP)v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku nálezu).Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jehodoručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. marca 2016