znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 613/2022-14

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Straku a sudcov Roberta Šorla (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej LawService, s. r. o., Stráž 3/223, Zvolen, proti rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky č. k. 8Sžrk/4/2020 z 20. apríla 2022 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 30. augusta 2022 domáha vyslovenia porušenia základných práv vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práv na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom v správnom súdnom konaní, ktorý navrhuje zrušiť a vec vrátiť najvyššiemu správnemu súdu na ďalšie konanie.

II.

2. Katastrálny úrad povolil vklad vlastníckeho práva sťažovateľky k pozemkom na základe kúpnej zmluvy. Proti tomu podal prokurátor protest, v ktorom namietol obídenie predkupného práva štátu podľa zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o príprave investícií“). Protestu prokurátora katastrálny úrad vyhovel a rozhodnutie o povolení vkladu zrušil. Odvolanie sťažovateľky proti tomuto rozhodnutiu bolo odvolacím orgánom zamietnuté.

3. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho orgánu podala sťažovateľka správnu žalobu, ktorú krajský súd zamietol, keď vychádzal z toho, že predkupné právo štátu vzniklo po uzavretí kúpnej zmluvy, no pred vkladom vlastníckeho práva sťažovateľky. Dospel k záveru, že predkupné právo sa uplatní, keďže ide o okolnosť, ktorá bráni vkladu vlastníckeho práva, a nerešpektovanie ponukovej povinnosti podľa predkupného práva spôsobuje neplatnosť kúpnej zmluvy. K námietke sťažovateľky o uplatnení prechodného ustanovenia § 6b ods. 2 zákona o príprave investícií krajský súd uviedol, že toto sa vzťahuje len na konania podľa zákona o príprave investícií, a nie na konania podľa katastrálneho zákona. Poukázal na to, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy boli pozemky vedené ako orná pôda a až potom bol daný súhlas s jej využitím na nepoľnohospodárske účely.

4. Proti rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka kasačnú sťažnosť, v ktorej namietala, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil a nesprávnym procesným postupom jej znemožnil uskutočňovať procesné práva v miere porušenia jej práva na spravodlivý súdny proces. Najvyšší správny súd ústavnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom kasačnú sťažnosť zamietol, keď dospel k záveru, že katastrálny úrad nepochybil, ak protestu prokurátora vyhovel. Neprihliadnutie na predkupné právo štátu v konaní o povolenie vkladu by bolo v rozpore s účelom zákona o príprave investícií a porušením § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, a to aj vtedy, ak predkupné právo štátu vzniklo až po uzavretí kúpnej zmluvy, keďže katastrálny úrad je povinný skúmať, či po uzavretí zmluvy do jeho rozhodnutia nenastali zmeny, ktoré by bránili vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Najvyšší súd odkázal na to, že totožný stav bol zhodne posúdený vo viacerých predchádzajúcich rozhodnutiach najvyššieho súdu.

III.

5. Podľa sťažovateľky je namietaný rozsudok zjavne neodôvodnený a arbitrárny a porušuje princíp právnej istoty. Okresný úrad nemal protestu prokuratúry vyhovieť, keďže v deň uzavretia kúpnej zmluvy neplatil zákon, ktorý by bránil prevodu vlastníckeho práva, a k tomu došlo až pred rozhodnutím o vklade. Podľa sťažovateľky z predkupného práva štátu podľa zákona o príprave investícií možno vyvodiť povinnosť vlastníka ponúknuť vec na predaj a v prípade porušenia tejto povinnosti sa štát mohol voči nej domáhať svojich práv. Rozhodnutiu vytýka nevysporiadanie sa s jej argumentáciou, že zákon o príprave investícií nespája porušenie predkupného práva štátu s absolútnou neplatnosťou zmluvy a s následkami porušenia predkupného práva podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

IV.

6. Ústavná sťažnosť smeruje proti rozhodnutiu všeobecného súdu, ktorého skutkové východiská a právne posúdenie sú obdobné s inými rozhodnutiami, ktoré už boli ústavným súdom preskúmané. Podľa § 56 ods. 4 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak ústavný súd odmietne ústavnú sťažnosť a ten istý sťažovateľ podá ústavnému súdu ďalšiu ústavnú sťažnosť v inej veci v podstatnej časti zhodnej s predchádzajúcou ústavnou sťažnosťou, ktorú možno odmietnuť z rovnakého dôvodu, rozhodnutie o jej odmietnutí môže obsahovať zjednodušené odôvodnenie, v ktorom ústavný súd iba poukáže na skoršie rozhodnutie o predchádzajúcej ústavnej sťažnosti.

7. Niet dôvodu odchýliť sa od skorších uznesení ústavného súdu (IV. ÚS 622/2018, I. ÚS 2/2019, I. ÚS 26/2019, III. ÚS 51/2019, I. ÚS 125/2019, I. ÚS 178/2019, II. ÚS 135/2019, I. ÚS 395/2019, II. ÚS 200/2020, IV. ÚS 223/2020), ktorými boli ako zjavne neopodstatnené odmietnuté obdobné ústavné sťažnosti sťažovateľky. Preto bola ústavná sťažnosť ako zjavne neopodstatnená podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmietnutá, a to podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde s poukazom na skoršie rozhodnutia o predchádzajúcich ústavných sťažnostiach sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. novembra 2022

Peter Straka

predseda senátu