SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
III. ÚS 612/2015-24
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. marca 2016 v senátezloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa Tkáčikao sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátomJUDr. Dušanom Černákom, advokátska kancelária, Námestie osloboditeľov 25,Michalovce, pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právana prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Humenné v konaní vedenompod sp. zn. 15 C 579/2015 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 15 C 19/2008) takto
r o z h o d o l :
Sťažnosti ⬛⬛⬛⬛ n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesenímč. k. III. ÚS 612/2015-9 z 1. decembra 2015 prijal na ďalšie konanie sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušeniesvojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Humenné (ďalej len „okresnýsúd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 579/2015 (pôvodne vedenom pod sp. zn.15 C 19/2008) (ďalej len „napadnuté konanie“).
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že 23. februára 2007 podal na okresnom súde žalobuo náhradu škody za ublíženie na zdraví, ktorou sa domáhal zaviazať žalovanéhona zaplatenie sumy 1 015,07 €, t. j. náhrady straty na zárobku, a zaplatenia sumy34 521,68 € z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia. Okresný súd návrh sťažovateľazaregistroval pod sp. zn. 15 C 19/2008. Po štyroch rokoch okresný súd rozsudkomz 10. júna 2011 vylúčil návrh sťažovateľa v časti o náhradu za stratu zárobku 1 015,07 €na samostatné konanie, pričom návrh sťažovateľa v časti náhrady z titulu sťaženiaspoločenského uplatnenia zamietol. Sťažovateľ podal proti označenému rozsudkuokresného súdu odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajskýsúd“) rozsudkom sp. zn. 11 Co 165/2014 zo 16. júna 2015 tak, že potvrdil rozsudok súduprvého stupňa, ktorým bol návrh sťažovateľa zamietnutý, a druhým výrokom rozhodolo odmietnutí odvolania sťažovateľa proti rozsudku, ktorým súd zmenil uznesenie sp. zn.15 C 19/2008 z 18. júla 2012 v jeho výroku o vylúčení sumy 719 400 Sk na samostatnékonanie tak, že návrh o tomto nároku nevylučuje na samostatné konanie a zostávapredmetom tohto konania. Sťažovateľ namieta, že od podania jeho návrhu 23. februára 2007uplynulo už viac ako 8 rokov a všeobecné súdy dosiaľ právoplatne nerozhodli o časti jehonároku, čo u neho vyvoláva dlhodobý stav právnej neistoty. Od vylúčenia časti nárokurozsudkom z 10. júna 2011 na samostatné konanie uplynuli viac ako štyri roky, pričomsťažovateľ tvrdí, že okresný súd odvtedy nevykonal žiaden procesný úkon. Sťažovateľ pretoani nemá vedomosť o tom, pod akou spisovou značkou prebieha v súčasnosti konanieo vylúčenom nároku, a je toho názoru, že v označenom konaní dochádza k zbytočnýmprieťahom.
Následne ústavný súd 8. januára 2016 vyzval okresný súd na vyjadrenie sa k vecnejstránke prijatej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávaniao prijatej sťažnosti.
Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 12. februára 2016. V jehoprílohe sa nachádzalo vyjadrenie predsedníčky okresného súdu s chronológiou úkonovokresného súdu i účastníkov v napadnutom konaní, z ktorej vyplývajú tieto podstatnéskutočnosti:
„... Teda Okresný súd Humenné dáva do pozornosti ústavného súdu, že o nároku na náhradu za stratu na zárobku za obdobie od 1.11.2004 do 28.2.2005 súd rozhodol rozsudkom z 23.11.2007 sp. zn. 15 C 20/2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.1.2008... Teda právny zástupca žalobcu sa dozvedel o tom, že o nároku, ktorý je predmetom ústavnej sťažnosti bolo rozhodnuté dňa 23.11.2007 a to tým, že predmetný rozsudok mu bol doručený dňa 2.1.2008...
Jedinou chybou, ktorá sa v danom prípade stala bolo to, že nárok žalobcu na náhradu straty na zárobku, o ktorom súd rozhodol rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť, neskôr nedopatrením vsunul do výroku rozsudku tak, že ho vylúčil na samostatné konanie. Je však zrejmé, že išlo len o nedopatrenie zo strany súdu, lebo o danom nároku bolo riadne, včas a právoplatne rozhodnuté...
Teda nepreukázalo sa tvrdenie sťažovateľa o tom, že o niektorom z jeho nárokov by okresný súd Humenné nekonal štyri roky.“
Rovnaké skutočnosti týkajúce sa priebehu napadnutého konania zo súdneho spisu,ktorý mu bol zapožičaný a doručený 12. februára 2016, zistil aj ústavný súd.
Predsedníčka okresného súdu v závere svojho vyjadrenia vyjadrila súhlass upustením od ústneho pojednávania vo veci.
Právny zástupca sťažovateľa v stanovisku doručenom ústavnému súdu 23. marca2016 súhlasil s upustením od verejného pojednávania vo veci v konaní pred ústavnýmsúdom.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnejrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskejrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalejlen „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného právazaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovalabez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovosvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ideo právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahutýchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i právana prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súduodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutiavšeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osobydomáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadneaž právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu(IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdnyporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, abyv súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bolarýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo,postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšieprejednaná a rozhodnutá.
Ústavný súd po preskúmaní dôvodov sťažnosti a návrhu sťažovateľa, ako ajpreskúmaní dotknutého súdneho spisu konštatuje, že sťažovateľ zamlčal skutočnosť, žeo časti jeho nároku, teda o náhrade straty na zárobku uplatnenej v pôvodnej žalobe v sume30 580 Sk s príslušenstvom okresný súd právoplatne rozhodol svojím rozsudkompod sp. zn. 15 C 20/2007 z 23. novembra 2007, ktorý nadobudol právoplatnosť 19. januára2008. Pre úplnosť je potrebné dodať, že súčasne okresný súd označeným rozsudkom časťjeho nároku (o náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia, pozn.) vylúčil na samostatnékonanie, ktorej bola pridelená sp. zn. 15 C 19/2008. Sťažovateľ kópiu tohto označenéhorozsudku k sťažnosti nepripojil, jeho existenciu zamlčal a poukázal na to, že okresný súdv jeho veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 15 C 19/2008 z 10. júna 2011, ktorým okrem inéhonárok v časti o náhradu straty na zárobku vylúčil na samostatné konanie. V tejto súvislostipredsedníčka okresného súdu priznala pochybenie okresného súdu, ktoré spočívalo v tom,že okresný súd v rozsudku sp. zn. 15 C 19/2008 z 10. júna 2011 zahrnul aj výrok o vylúčenínároku o náhradu straty na zárobku, hoci už o tomto nároku sťažovateľa okresný súdprávoplatne rozhodol ešte v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 20/2007 rozsudkomz 23. novembra 2007. Vychádzajúc z uvedeného možno konštatovať, že okresný súdvýrokom rozsudku sp. zn. 15 C 19/2008 z 10. júna 2011vylúčil na samostatné konanietú časť nároku sťažovateľa, o ktorej už právoplatne rozhodol. Keďže sťažovateľ napriekuvedenému trval na tom, aby súd rozhodol o nároku vylúčenom na samostatné konanie, a topodaním z 22. septembra 2015, okresný súd podanie sťažovateľa posúdil ako ďalší nároka veci pridelil novú sp. zn. 15 C 579/2015 a po vypočutí právneho zástupcu sťažovateľana pojednávaní konanom 4. decembra 2015, ktorý trval na tom, aby súd rozhodol o náhradestrate na zárobku, okresný súd rozhodol uznesením sp. zn. 15 C 579/2015 z 28. januára2016 tak, že konanie zastavil z dôvodu, že o tej istej právnej veci právoplatne rozhodolv konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 20/2007 rozsudkom z 23. novembra 2007, ktorýnadobudol v tejto časti právoplatnosť 19. januára 2008.
Vychádzajúc z uvedených zistení ústavný súd konštatuje, že o nároku, v súvislostis ktorým sťažovateľ namietal porušenie svojich označených práv, bola odstránená jehoprávna neistota už označeným rozsudkom okresného súdu sp. zn. 15 C 20/2007z 23. novembra 2007, a teda v čase doručenia jeho sťažnosti už k zbytočným prieťahomv súvislosti s týmto uplatneným nárokom žalobou doručenou okresnému súdu 23. februára2007 zjavne nemohlo dochádzať, preto ústavný súd sťažnosti vyhovieť nemohol. Pokiaľ idechybný výrok rozsudku okresného súdu sp. zn. 15 C 19/2008 z 10. júna 2011„o vylúčení nároku v časti o náhradu straty na zárobku na samostatné konanie“, toto pochybenie súdunemá súvis s právnou neistotou, v ktorej sa sťažovateľ údajne nachádzal v súvislosti s jehonárokom uplatneným žalobou doručenou okresnému súdu 23. februára 2007 tak, ako totvrdil v sťažnosti. Pokiaľ ide o podanie sťažovateľa z 22. septembra 2015, ktorým sasťažovateľ domáhal toho, aby súd rozhodol o náhrade straty na zárobku, okresný súdsprávne vec vyhodnotil ako nový návrh a zaregistroval pod sp. zn. 15 C 579/2015, keďžeo všetkých nárokoch uplatnených pôvodnou žalobou už právoplatne rozhodol.V súvislosti s týmto ďalším nárokom sťažovateľa vedeným na okresnom súde pod sp. zn.15 C 579/2015, taktiež vzhľadom na doterajšiu dĺžku napadnutého konania je vylúčené,že došlo k porušeniu označených práv sťažovateľa.
Ústavný súd vychádzajúc z uvedených zistení sťažnosti sťažovateľa nevyhovel.
Keďže ústavný súd sťažnosti nevyhovel, bolo bez právneho významu zaoberaťsa ďalšími požiadavkami a návrhmi, ktoré v nej sťažovateľ nastolil.
Na základe uvedeného rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku tohtorozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. marca 2016