znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 610/2015-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. apríla 2016 v senátezloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa Tkáčikao sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátkou JUDr. MiriamPodhradskou, advokátska kancelária, A. Pietra 10645/17, Martin, vo veci namietanéhoporušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľačl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní o úpravu práv a povinností k maloletémuvedenom pod sp. zn. 15 P 150/2013 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 15 P 150/2013p o r u š e n é b o l i.

2.OkresnémusúduŽilinap r i k a z u j e,abyvkonanívedenompod sp. zn. 15 P 150/2013 konal bez zbytočných prieťahov.

3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €(slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť mu do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovy konaniav sume 296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov) na účetadvokátky JUDr. Miriam Podhradskej, advokátska kancelária, A. Pietra 10645/17, Martin,do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesenímč. k. III. ÚS 610/2015-15 z 1. decembra 2015 prijal na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojhozákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“)v konaní vedenom pod sp. zn. 15 P 150/2013 (ďalej tiež „napadnuté konanie“).

Následne ústavný súd 11. januára 2016 vyzval okresný súd, aby sa vyjadril k vecnejstránke prijatej sťažnosti a oznámil, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávaniao prijatej sťažnosti.

Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 29. februára 2016. V jehoprílohe sa nachádzalo vyjadrenie podpredsedníčky okresného súdu, ako aj zákonného sudcuspolu s chronológiou úkonov okresného súdu i účastníkov v napadnutom konaní, z ktorejvyplývajú tieto podstatné skutočnosti, ktoré si ústavný súd overil zo zapožičaného súdnehospisu:„- dňa 01.08.2013 bol podaný návrh zo strany otca - ⬛⬛⬛⬛ o zverenie mal. dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti (č.l. 152 A);

- dňa 06.08.2013 súdna tajomníčka zreferovala nový návrh (ustanovenie kolízneho opatrovníka, výzva na vyjadrenie protistrany) (č.l. 155);

- dňa 17.09.2013 matka ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní, z dôvodu PN (č.l. 160);

- pojednávanie vytýčené na deň 17.09.2013 bolo odročené (č.l. 161);

- dňa 18.09.2013 spis referoval zákonný sudca, vyjadrenie matky ohľadne striedavej osobnej starostlivosti bolo poslané na vyjadrenie právnemu zástupcovi otca, ako aj kolíznemu opatrovníkovi (č.l. 163);

- na pojednávaní dňa 10.12.2013 bol návrh matky na zvýšenie výživného zamietnutý (č.l. 180) a pojednávanie vo veci striedavej starostlivosti bolo odročené, z dôvodu doplnenia dokazovania (psychologický posudok, šetrenie pomerov), (č.l. 189);

- dňa 10.01.2014 bolo podané odvolanie zo strany matky voči rozsudku 15P 150/2013-184, o zvýšenie výživného (č.l. 192);

- 06.02.2014 bol spis predložený KS v ŽA na rozhodnutie o odvolaní matky (č.l. 202);

- 01.04.2014 bol spis vrátený OS ŽA s rozhodnutím KS v ŽA, kde KS v ŽA potvrdil rozsudok 15P 150/2013-184 (č.l. 207);

- dňa 01.04.2014 bol spis predložený zákonnému sudcovi, ktorý dňa 16.04.2014 vytýčil termín pojednávania vo veci striedavej osobnej starostlivosti na deň 13.05.2014 (č.l. 212);

- dňa 09.05.2014 matka žiadala o odročenie TP, nakoľko bude viesť dcéru do na letisko (č.l. 214), doložené písomne (č.l. 216);

- dňa 12.05.2014 zákonný sudca zrušil termín pojednávania (č.l. 215);

- pojednávanie dňa 10.06.2014 bolo odročené, z dôvodu ďalšieho dokazovania (č.l. 223);

- 07.08.2014 bol vytýčený nový termín pojednávania na deň 24.10.2014 (č.l. 228);

- opätovne dňa 22.10.2014 sa matka ospravedlnila z neúčasti na pojednávaní (24.10.2014), z dôvodu, ospravedlnenia právnej zástupkyne matky, ktorá prevzala právne zastúpenie v ten deň a teda nemala zachovanú stanovenú lehotu na prípravu pojednávania a matka trvala na jej účasti (č.l. 229);

- dňa 23.10.2014 zákonný sudca zrušil termín pojednávania (č.l. 231);

- dňa 03.11.2014 bol spis referovaný zákonným sudcom, ktorý žiadal o podanie stanoviska právnej zástupkyne matky k psychologickému posudku, ktorý bol OS ŽA doručený dňa 21.10.2014 (č.l. 238);

- dňa 11.12.2014 bol spis predložený zákonnému sudcovi, ktorý dňa 05.01.2015 vytýčil termín pojednávania vo veci striedavej starostlivosti na deň 24.02.2015 (č.l. 247);

- pojednávanie dňa 24.02.2015 bolo odročené, z dôvodu, že sudca sa potreboval oboznámiť s predloženými dokladmi a následne zvážiť ďalší postup vo veci (č.l. 275);

- dňa 21.10.2015 boli podané 2 nové návrhy zo strany otca, o rozšírenie styku otca s mal. dieťaťom (č.l. 280) a o udelenie súhlasu na podanie žiadosti o prijatie mal. do Základne) školy, ⬛⬛⬛⬛ (č.l. 282);

- dňa 02.11.2015 spis zreferovala súdna tajomníčka, ktorá dala pokyn na zaslanie nových návrhov protistrane, ako aj kolíznemu opatrovníkovi (č.l. 284);

- dňa 03.11.2015 bol spis zaslaný Ústavnému súdu SR;

- dňa 27.11.2015 bol podaný návrh zo strany matky, o zvýšenie výživného na mal. (č.l. 292);

- dňa 18.01.2016 súdna tajomníčka zastavila konanie o návrhu otca o rozšírenie styku s mal. dieťaťom, ako aj o udelenie súhlasu, z dôvodu späťvzatia návrhu zo stany otca (č.l. 295 a 297);

- dňa 19.01.2016 bol spis referovaný súdnou tajomníčkou, ktorá urobila úkony ohľadne nového návrhu matky o zvýšenie výživného (č.l. 302);

Medzičasom prišli všetky potrebné správy, preto si zákonný sudca nechal spisový materiál na vytýčenie termínu pojednávania.“

Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení vyjadrila súhlas s upustenímod ústneho pojednávania vo veci. Zákonný sudca k veci uviedol, že v posudzovanej veci jezrejmé, že„tu nejde o vyriešenie veci mal. dieťaťa, ale ide o spor rodičov mal. dieťaťa...“a že„vo veci bude termín pojednávania najskôr 5/2016“.

Právna zástupkyňa sťažovateľa vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu22. marca 2016 zotrvala na svojich tvrdeniach uvedených v sťažnosti a vyjadrila súhlass upustením od verejného pojednávania vo veci v konaní pred ústavným súdom.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnejrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskejrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného právazaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovalabez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovosvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožnov obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i právana prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súduodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutiavšeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistotaosoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádzazásadne až právoplatnýmrozhodnutímsúdualeboinýmzákonompredvídanýmspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutímsúdu (IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdnyporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje,aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bolarýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo,postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšieprejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahomv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľačl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02,III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorýmisú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdnehokonania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považujeaj povahu prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľnavrhovateľom v konaní o úpravu práv a povinností k maloletému, ústavný súd konštatuje,že obdobné konania možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva, pretodĺžka konania nebola závislá od skutkovej či právnej náročnosti prerokovávanej veci.Tá nebola ani tvrdená zo strany okresného súdu. Z hľadiska závažnosti veci ide o takú, ktorási vyžaduje urýchlený postup v konaní vzhľadom na právne a faktické postaveniea budúcnosť maloletého. Občiansky súdny poriadok v § 176 ods. 3 ustanovuje, že o veciachstarostlivosti súdu o maloletých rozhodne súd bez zbytočného odkladu najneskôr do šiestichmesiacov odo dňa začatia konania.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočnýchprieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdnehokonania. Ústavný súd konštatuje, že nezistil závažné okolnosti na strane sťažovateľa, ktoréby relevantne prispeli k doterajšej dĺžke napadnutého konania.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlok porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup samotného okresného súdu.

Ústavný súd v úvode zdôrazňuje už uvedené, že konanie s takýmto predmetom sivyžaduje promptný postup okresného súdu. S ohľadom na túto skutočnosť a fakt, žekonanie v čase doručenia sťažnosti prebiehalo takmer dva roky a dva mesiace na jednomstupni bez meritórneho rozhodnutia, a s prihliadnutím na vyjadrenie zákonného sudcu, ženajbližšie pojednávanie sa uskutoční v máji 2016 bez toho, aby existovala zákonná prekážkapostupu súdu v konaní, je dostatočným dôvodom na vyslovenie porušenia označených právsťažovateľa, pretože už v čase rozhodovania ústavného súdu o tejto sťažnosti je možnékonštatovať, že o návrhu sťažovateľa nebude rozhodnuté na prvom stupni skôr ako podvoch rokov a desiatich mesiacoch. Aj keď súd vykonával priebežne administratívne úkonya pojednávania, vzhľadom na časové odstupy medzi jednotlivými pojednávaniami nemožnobyť toho názoru, že by postupoval s potrebnou razanciou, a teda aj bez zbytočnýchprieťahov. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že postup matky (žiadosti o odročeniepojednávaní) čiastočne sťažil plynulý postup súdu. Ústavný súd v napadnutom konaníidentifikoval zbytočný prieťah spočívajúci v nečinnosti v trvaní ôsmich mesiacov, keďokresný súd odročil pojednávanie konané 24. februára 2015 z dôvodu oboznámenia sasudcu s predloženými dôkazmi pre účely zváženia ďalšieho postupu, pričom k ďalšiemurelevantnému úkonu okresného súdu došlo až v dôsledku podaní sťažovateľa, ktoréobsahovali dva nové návrhy (doručených okresnému súdu 21. októbra 2015), keď okresnýsúd dal pokyn na zaslanie týchto nových návrhov protistrane 2. novembra 2015.

Ústavný súd ďalej pri hodnotení postupu okresného súdu vychádzal aj zo svojejkonštantnej judikatúry, podľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinenénielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou,resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniuprávnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).

Príkladom takéhoto nesústredeného postupu je skutočnosť, že okresný súd zrušilpojednávanie z dôvodu, ktorý nemusel byť zo strany súdu akceptovaný. Ideo ospravedlnenie neúčasti matky na určenom termíne pojednávania 24. októbra 2014z dôvodu ospravedlnenia právnej zástupkyne matky, ktorá prevzala právne zastúpenie dvadni pred pojednávaním, a teda nemala zachovanú lehotu na prípravu pojednávania, pričommatka trvala na účasti právnej zástupkyne na pojednávaní. Za danej situácie podľa názoruústavného súdu neboli splnené podmienky na odročenie pojednávania, pretože matkažiadala odročiť už určený termín pojednávania v súvislosti s voľbou svojho právnehozástupcu po vyše roku konania bez právneho zastúpenia, pričom o nariadenom termínepojednávania bola informovaná s dostatočným predstihom (termín pojednávania určenýna 24. október 2014 bol určený súdom 7. augusta 2014). Podľa názoru ústavného súdumatka ako účastník konania mala dostatočný priestor na voľbu právneho zástupcu, pretoodročenie z tohto dôvodu nemusel byť akceptovaný ako dôležitý dôvod v zmysleObčianskeho súdneho poriadku.

Ústavný súd na základe uvedeného dospel k záveru, že okresný súd v napadnutomkonaní nepostupoval v súlade so základným právom sťažovateľa na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právom na prejednanie jehozáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto konštatuje, že doterajšímpostupom okresného súdu v konaní, ktoré je vedené pod sp. zn. 15 P 150/2013, došlok zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlok porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľačl. 6 ods. 1 dohovoru, mu prikázal, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 15 P 150/2013 konalbez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola do rozhodovania ústavného súduo sťažnosti sťažovateľa právoplatne skončená (bod 2 výroku nálezu).

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu.

Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučineniev sume 5 000 €, ktoré odôvodnil intenzitou zásahov do jeho práv, ako aj dĺžkou ich trvania.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásadspravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivéfinančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétneokolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na jehoneodôvodnenú nečinnosť v trvaní ôsmich mesiacov a neefektívny postup, berúc do úvahypredmet konania na okresnom súde, správanie sťažovateľa a všetky okolnosti danéhoprípadu ústavný súd považoval priznanie sumy 1 000 € za primerané finančnézadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde (bod 3 výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré muvznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právna zástupkyňasťažovateľa si uplatnila trovy konania, ktoré vyčíslila v celkovej sume 448,02 €.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpeniaadvokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstvaspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátovza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemernámesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2014v sume 839 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde)náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2015 (prípravaa prevzatie veci, písomné vyhotovenie sťažnosti, podanie vo veci samej) po 139,83 €. Ďalejmá právna zástupkyňa sťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu 8,39 € za jedenúkon podľa vyhlášky. Pokiaľ ide o stanovisko sťažovateľa k vyjadreniu okresného súdudoručené 22. marca 2016, ústavný súd za tento úkon právnej služby náhradu trovsťažovateľovi nepriznal, keďže stanovisko neobsahovalo nové skutočnosti aniargumentáciu, ktorá by ústavnému súdu už nebola známa z predloženého súdneho spisu.

Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľovi, spolu predstavujeteda sumu 296,44 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účetprávnej zástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP)v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku nálezu).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdunie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňomjeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. apríla 2016