znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 61/03-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. februára 2003 predbežne   prerokoval   sťažnosť   RNDr.   M.   K.,   S.,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   I.   P., Advokátska kancelária, T., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava V v konaniach vedených pod sp. zn. 8 C 262/01, 7 C 199/01, 6 C 263/01, 16 C 260/01 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť RNDr. M. K.   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. novembra 2002 doručená sťažnosť RNDr. M. K., bytom S. (ďalej len „sťažovateľka“), z 18. novembra 2002, ktorou prostredníctvom svojho právneho zástupcu namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 8 C 262/01, 7 C 199/01, 6 C 263/01 a 16 C 260/01.

Podľa sťažovateľky spôsobil okresný súd v uvedených konaniach zbytočné prieťahy už   tým,   že   jej   návrhy   na   začatie   konania   zaevidoval   v registri   „C“,   v dôsledku   čoho nemohlo dôjsť   hneď   k vydaniu   platobných   rozkazov,   ako   to   umožňuje zákonná   úprava procesného postupu v obchodnoprávnych veciach. Sťažovateľka ďalej uviedla: „Aj keď vo veci boli vydané rozhodnutia, prieťahy pokračujú v tom, že i napriek sťažnostiam je náš nárok nevymožiteľný. Napriek podanému návrhu na ich vymáhanie doteraz pohľadávka zostala neuhradená.“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhla, aby ústavný súd jej sťažnosti vyhovel a rozhodnutím vyslovil: „Okresný súd Bratislava v konaní 8 C 262/01, 7 C 199/01, 6 C 263/01, 16 C 260/01 porušil základné právo RNDr. M. K., bytom v S., na prerokovanie veci nestranným súdom bez zbytočných prieťahov upravených v čl. 48 ods. Ústavy Slovenskej republiky.“

Navrhla taktiež, aby jej ústavný súd podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) priznal finančné zadosťučinenie vo výške 100 000 Sk.

II.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších   predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Sťažovateľka v konaní pred ústavným súdom namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom   okresného súdu   v konaniach vedených   pod   sp.   zn.   8   C   262/01,   7   C   199/01, 6 C 263/01 a 16 C 260/01.

V rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti vyzval ústavný súd okresný súd na vyjadrenie k sťažnosti sťažovateľky, vyžiadal si spisový materiál okresného súdu týkajúci   sa   konaní   vedených   pod   sp.   zn.   8   C   262/01,   7   C   199/01   a kópie   rozsudkov okresného súdu č. k. 6 C 263/01-25 z 10. júna 2002 a č. k. 16 C 260/01-20 z 26. júna 2002 opatrených doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti.

Po   preskúmaní vyššie   uvedených   podkladov   mal   ústavný   súd   za   preukázané,   že konanie vedené pod sp. zn. 8 C 262/01 bolo právoplatne skončené (zastavené) 3. júla 2002, a to uznesením okresného súdu č. k. 8 C 262/01-15 z 11. júna 2002. Konanie vedené pod sp. zn. 7 C 199/01 bolo právoplatne skončené 20. marca 2002 rozsudkom okresného súdu č. k. 7 C 199/01-22 z 5. februára 2002. Konanie vedené pod sp. zn. 6 C 263/01 bolo právoplatne   skončené   22.   júla   2002   rozsudkom   okresného   súdu   č.   k.   6   C   263/01-25 z 10. júna 2002 a konanie vedené pod sp. zn. 16 C 260/01 bolo právoplatne skončené 1. augusta 2002 rozsudkom okresného súdu č. k. 16 C 260/01-20 z 26. júna 2002.

K porušovaniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   v   zmysle čl.   48   ods.   2   ústavy   mohlo   postupom   okresného   súdu   v konaniach vedených   pod sp.   zn. 8 C 262/01,   7 C 199/01,   6 C 263/01 a 16 C 260/01 dochádzať najneskôr do ich právoplatného skončenia.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde možno sťažnosť podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu (do základných práv alebo slobôd sťažovateľa). Táto lehota sa pri opatrení alebo inom   zásahu   počíta   odo   dňa,   keď   sa   sťažovateľ   mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu dozvedieť.

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že sťažnosť podľa čl. 127 ústavy (v znení účinnom od 1. januára 2002) nemožno považovať za časovo   neobmedzený   právny   prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo   slobôd   (napr. I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 55/02, III. ÚS 62/02). Jednou zo zákonných podmienok pre jej prijatie na ďalšie konanie je podanie sťažnosti v lehote dvoch mesiacov odo dňa kvalifikovanej   právnej   skutočnosti,   s ktorou   zákon   spája   začiatok   plynutia   uvedenej zákonnej lehoty.

Sťažovateľka sa na ústavný súd obrátila po uplynutí viac ako troch mesiacov od skončenia   posledného   z označených   súdnych   konaní   sťažnosťou   z 18.   novembra   2002 doručenou mu 21. novembra 2002, teda po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty na jej podanie.

Vzhľadom   na   túto   skutočnosť   ústavný   súd   sťažnosť   podľa   § 25   ods.   2   zákona o ústavnom súde odmietol ako podanú oneskorene.

Pokiaľ sťažovateľka vo svojej sťažnosti poukazovala aj na nevymožiteľnosť svojich nárokov v dôsledku zbytočných prieťahov v konaní „po vydaní rozhodnuta“ v uvedených konaniach,   je   potrebné   zdôrazniť,   že   ústavný   súd   sa   sťažnosťou   podľa   čl.   127   ústavy zaoberá (v zmysle § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde) len v rozsahu, v akom sťažovateľ vymedzí predmet konania pred ústavným súdom v petite svojej sťažnosti. V danom prípade preto   prichádzalo   do   úvahy   preskúmanie   namietaného   porušenia   základného   práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy   iba   vo   vzťahu   k označeným   konaniam   vedeným   na   okresnom   súde   pod   sp.   zn. 8 C 262/01, 7 C 199/01, 6 C 263/01 a 16 C 260/01.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 26. februára 2003