SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 608/2025-10
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Ivana Fiačana (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa Spoločenstv o vlastníkov bytov a nebytových priestorov Heyrovského 14, BA, Heyrovského 2052/14, Bratislava, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Margita Lonská, s. r. o., Kalinčiakova 25, Bratislava, proti postupu Mestského súdu Bratislava IV (pôvodne Okresného súdu Bratislava II) v konaní sp. zn. B2-50C/86/2019 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť a argumentácia sťažovateľ a
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 14. júla 2025 opakovane domáha vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom mestského súdu (pôvodne okresného súdu) v označenom konaní. Navrhuje, aby ústavný súd prikázal mestskému súdu konať bez zbytočných prieťahov a sťažovateľovi priznal finančné zadosťučinenie 20 000 eur a náhradu trov konania.
2. Zo strany sťažovateľa ide v poradí o druhú ústavnú sťažnosť, ktorou namieta porušenie rovnakých práv v označenom konaní. Jeho prvá ústavná sťažnosť (podaná ústavnému súdu 4. júna 2025) bola odmietnutá uznesením ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 359/2025 zo 17. júna 2025 pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí z dôvodu, že k ústavnej sťažnosti nepriložil žiaden dôkaz o tvrdenom zásahu. Sťažovateľ podal túto ústavnú sťažnosť opätovne bez toho, aby k ústavnej sťažnosti priložil akýkoľvek dôkaz o tomto inom zásahu do jeho základného práva. V ústavnej sťažnosti polemizuje s uvedeným uznesením sp. zn. III. ÚS 359/2025 a dôvodí, že nečinnosť mestského súdu nie je možné preukázať inak ako poukazom na obsah súdneho spisu. Navrhuje preto ako dôkaz vyžiadať spis o namietanom konaní z mestského súdu.
3. Vo veci samej sťažovateľ tvrdí, že žalobou podanou na okresnom súde v júli 2019 sa domáha proti žalovanému odstránenia vád diela a zaplatenia zmluvnej pokuty. Vyjadrenie žalovaného k žalobe bolo súdu doručené v januári 2020. Okresný súd vo februári 2020 doručil sťažovateľovi výzvu na podanie repliky k vyjadreniu žalovaného k žalobe. Sťažovateľ repliku doručil v súdom určenej lehote v marci 2020. Žalovaný sa k replike vyjadril v apríli 2020. V konaní bol vypracovaný znalecký posudok. Vo veci boli nariadené dve pojednávanie, a to v septembri 2022 a 17. marca 2023.
4. Sťažovateľ uvádza, že v napadnutom konaní dochádza k zbytočným prieťahom. Ani po 6 rokoch od trvania sporu nebolo vo veci rozhodnuté. V postupe súdu prvej inštancie dochádza opakovane k neodôvodnenej nečinnosti. Posledným úkonom súdu bolo doručenie predvolania na pojednávanie nariadené na 18. september 2025.
II.
Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
5. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a zisťoval, či ústavná sťažnosť obsahuje zákonom ustanovené náležitosti a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
6. Podľa § 123 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť musí okrem všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody, b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým podľa sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody, c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí, d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd. Podľa § 123 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažovateľ k ústavnej sťažnosti musí pripojiť aj kópiu právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu, ktorým malo dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd.
7. V súvislosti s nesúhlasom sťažovateľa k odmietnutiu jeho prvej ústavnej sťažnosti treba zopakovať, že pri predbežnom prerokovaní podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde možno prijať na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť, ktorá spĺňa všetky náležitosti ustanovené zákonom o ústavnom súde a zároveň nie je zjavne daný iný dôvod na jej odmietnutie. Uplatnenie právomocí ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania. Všeobecné náležitosti návrhu musí spĺňať každý návrh, a to tak náležitosti týkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu (III. ÚS 349/2015, III. ÚS 299/2025). Poskytnutie ochrany ústavnosti ústavným súdom predpokladá splnenie všetkých ústavných a zákonných predpokladov a podmienok konania pred ústavným súdom vrátane splnenia zákonom predpísaných náležitostí ústavnej sťažnosti (III. ÚS 159/2024, III. ÚS 7/2025). Táto formálna, nie však formalistická požiadavka zákona o ústavnom súde nie je bezúčelná. Je vyjadrením nezávislého postavenia ústavného súdu a konania o ústavnej sťažnosti ako nástroja riešenia verejnoprávneho konfliktu, ktorého podstatou je porušenie ústavných práv zásahom orgánu verejnej moci. Je na sťažovateľovi, aby nielen svojimi tvrdeniami, ale aj predložením listín osvedčil porušenie ústavných práv bez toho, aby sa spoliehal, že činnosť jeho advokáta bude nahradzovaná prvkami materiálneho vedenia konania ústavným súdom. Na to, aby ústavný súd pristúpil k vykonaniu dokazovania obsahom spisu všeobecného súdu, musí považovať za preukázané minimálne to, že také konanie vôbec prebieha a že sťažovateľ je jeho účastníkom/stranou konania. Predloženie relevantných dôkazov umožňuje ústavnému súdu posúdiť nielen to, či v napadnutom konaní dochádza k prieťahom, ale aj to, či sú splnené ostatné podmienky konania. Pripojenie spisu všeobecného súdu, či už na návrh účastníka, alebo aj bez tohto návrhu, slúži predovšetkým na overenie skutkových tvrdení, ktoré však musia byť obsiahnuté a v základnom rozsahu preukázané už v ústavnej sťažnosti. Túto svoju povinnosť si sťažovateľ ani v aktuálnej ústavnej sťažnosti nesplnil.
8. Tieto požiadavky sú aj praktické, pretože ústavnému súdu bez zbytočného dožiadania dotknutých orgánov verejnej moci umožňujú dosiahnuť dostatočnú mieru osvedčenia trvania zásahu do ústavných práv. Na strane druhej to umožňuje zistiť i také skutočnosti, ktoré sťažovateľ výslovne neuviedol, no ktoré majú potenciál ovplyvniť posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti. Sťažovateľovi nič nebráni, aby z pohľadu splnenia formálnych náležitostí ústavnej sťažnosti k ústavnej sťažnosti priložil žalobu podanú na okresnom súde a ostatné dôkazy, ktoré aspoň v minimálnej miere preukazujú, že také konanie vôbec prebieha a je poznačené prieťahmi (napr. rozhodnutia vydané v priebehu konania, uznesenia o nariadení pojednávania a pod.). Ústavný súd od sťažovateľa žiada o zákonom o ústavnom súde predpokladanú spoluprácu v prospech skorého a správneho vybavenia jeho ústavnej sťažnosti.
9. Ústavný súd sa môže zaoberať ústavnou sťažnosťou z hľadiska jej vecnej stránky iba v prípade, ak spĺňa všetky zákonom o ústavnom súde ustanovené formálne a obsahové náležitosti. Sťažovateľ k ústavnej sťažnosti (opätovne) nepriložil žiaden dôkaz o zásahu, ktorým malo dôjsť k porušeniu jeho ústavných práv, tak ako to predpokladá § 123 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Nie je dôvod takýto nedostatok zákonom predpísanej náležitosti odstraňovať postupom podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Na to v konaní pred ústavným súdom slúži povinné zastúpenie advokátom.
10. Ústavný súd z uvedených dôvodov ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom ustanovených náležitostí.
11. Sťažovateľovi odmietnutie aktuálnej ústavnej sťažnosti nebráni, aby sa na ústavný súd obrátil s novou ústavnou sťažnosťou (spĺňajúcou zákonom požadované náležitosti) proti postupu všeobecného súdu konajúceho v jeho veci, keďže zákon o ústavnom súde v § 55 písm. a) takúto možnosť implicitne nevylučuje.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. októbra 2025
Robert Šorl
predseda senátu



