znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 605/2012-7

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   11.   decembra 2012   predbežne prerokoval sťažnosť Ing. S. K., V., zastúpenej advokátom JUDr. S. P., Advokátska   kancelária,   N.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej   základného   práva   nebyť odňatá zákonnému sudcovi zaručeného čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 13 P 245/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   Ing.   S.   K. o d m i e t a   pre   nedostatok   právomoci   Ústavného   súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. novembra 2012   doručená   sťažnosť   Ing.   S.   K.,   V.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namietala porušenie svojho základného práva nebyť odňatá zákonnému sudcovi zaručeného čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústavy“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 P 245/2012.

Sťažovateľka predniesla v sťažnosti v chronologickom slede informatívny prehľad priebehu konania, z ktorého vyplýva, že 9. marca 2009 podala „na OS Partizánske, ako súd, ktorý sa stal miestne príslušným na konanie v nižšie uvedenej veci po zmene bydliska mal. dieťaťa, návrh na začatie konania vo veci úpravy práv a povinností k mal. N. K. (dieťa rodičov   Ing.   S.   K.   a JUDr.   R.   K.)“.   V ďalšom   priebehu   konania   o veci   došlo   k jej viacnásobnému   postupovaniu   medzi Okresným   súdom   Partizánske   a okresným   súdom. Sťažovateľka ďalej uvádza, že „dňa 24.10.2012... obdržala predvolanie na pojednávanie OS   Nitra   v predmetnej   veci   na deň   23.11.2012   o 9.00   hod.   Z uvedeného   predvolania sťažovateľka zistila, že vec je na OS Nitra vedená v oddelení 13 P pod č. k. 13/P/245/2012 a vec prejednávajúcou sudkyňou je Mgr. M. S.

Vyššie uvedená skutočnosť – vedenie veci v oddelení 13 P nasvedčuje na okolnosť, že po napadnutí predmetnej veci na OS Nitra bola v súlade s rozvrhom práce náhodným výberom...   pridelená sťažovateľka do oddelenia 13 P sudkyni Mgr.   Z. B.   Napriek tejto skutočnosti je však vec prejednávajúcou sudkyňou Mgr. M. S., čo sťažovateľka považuje za nezákonnosť a odňatie osoby sťažovateľky zákonnému sudcovi.“.

Sťažovateľka   navrhuje,   aby   ústavný   súd   jej   sťažnosť   prijal   na   ďalšie   konanie a aby vo veci nálezom takto rozhodol:

„Základné   právo   Ing.   S.   K.   podľa   48   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   bolo porušené odňatím veci vedenej na OS Nitra pod č. k. 13/P/245/2012   zákonnej sudkyni Mgr. Z. B.

Ing.   S.   K.   priznáva   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   presne   vyčísleného v rozhodnutí Ústavného súdu na účet advokáta JUDr. S. P.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovení § 20, § 50 a § 53 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,   návrhy, ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný   súd   posudzujúc   sťažnosť   podľa   jej   obsahu   dospel   k záveru,   že   bola vzhľadom na princíp subsidiarity podaná predčasne.

Princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy znamená, že ústavný súd môže konať   o   namietanom   porušení   sťažovateľových   práv   a vecne   sa   zaoberať   iba   tými sťažnosťami,   ak   sa   sťažovateľ   nemôže   v súčasnosti   a nebude   môcť   ani   v budúcnosti domáhať   ochrany   svojich   práv   pred   iným   súdom   prostredníctvom   iných   právnych prostriedkov,   ktoré   mu   zákon   na   to   poskytuje.   Namietané   porušenie   niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých   namieta,   sa   sťažovateľ   môže   domôcť   využitím   jemu   dostupných   a aj   účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonom upraveným spôsobom pred iným súdom   alebo   pred   iným   štátnym   orgánom,   musí   takúto   sťažnosť   odmietnuť   z dôvodu nedostatku   svojej   právomoci   na   jej   prerokovanie   (m.   m.   I. ÚS 6/04,   IV. ÚS 179/05, IV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06, III. ÚS 42/07).

Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov   verejnej   moci   v rámci   im   zverených   kompetencií.   Všeobecné   súdy,   ktoré v občianskom   súdnom   konaní   sú   povinné   vykladať   a aplikovať   príslušné   zákony na konkrétny   prípad   v súlade   s ústavou   alebo   kvalifikovanou   medzinárodnou   zmluvou podľa   čl. 7   ods. 5   ústavy,   sú   primárne   zodpovedné   aj   za   dodržiavanie   tých   práv a základných slobôd, ktoré ústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti   ultima   ratio   inštitucionálny mechanizmus,   ktorý   nasleduje   až   v prípade   nefunkčnosti   všetkých   ostatných   orgánov verejnej   moci,   ktoré   sa   na   ochrane   ústavnosti   podieľajú.   Opačný   záver   by   znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1   zákona   o ústavnom   súde   (III.   ÚS   149/04,   IV. ÚS 135/05).   Zásada   subsidiarity reflektuje okrem   iného aj princíp   minimalizácie zásahov ústavného   súdu   do   právomoci všeobecných   súdov,   ktorých   rozhodnutia   sú   v konaní   o sťažnosti   preskúmavané (IV. ÚS 303/04).

Z obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   okresný   súd   v sťažovateľkou   označenom   konaní dosiaľ meritórne nerozhodol. V konaní, ktoré je v súčasnosti vedené na okresnom súde, má sťažovateľka možnosť uplatniť svoje procesné práva vrátane námietky, že prerokovávaná vec   bola   odňatá   zákonnému   sudcovi,   čo   predstavuje   závažné   procesné   pochybenie. Po skončení prvostupňovej fázy žalovaného konania sa sťažovateľka môže na podklade prednesenej argumentácie domáhať ochrany základného práva zaručeného čl. 48 ods. 1 ústavy v odvolacom konaní a prípadne aj v konaní dovolacom.

V tomto štádiu konania nemôže ústavný súd vstupovať do jurisdikcie všeobecných súdov a riešiť otázku, či v tejto veci rozhodoval zákonný sudca, navyše ak sťažovateľka neuviedla   žiadne   skutočnosti,   či   využila   najprv   námietku   smerujúcu   k   nezákonnému sudcovi na okresnom súde.

Podľa   doterajšej   judikatúry   o   práve   na   zákonného   sudcu   (napr.   IV.   ÚS   26/04, IV. ÚS 161/08, II. ÚS 136/08) ak vo veci rozhodoval nezákonný sudca, účastník sa môže za splnenia   zákonných   predpokladov   brániť   proti   porušeniu   tohto   jeho   práva   podaním odvolania, resp. dovolania. Z uvedeného dôvodu princíp subsidiarity bráni ústavnému súdu preskúmať namietané porušenie základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy.   Preto   bolo   potrebné   sťažnosť   pri   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2012