znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 604/2012-12

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí   senátu 11.   decembra 2012 predbežne prerokoval sťažnosť M. K., trvale bytom B., toho času v Ústave na výkon väzby   I.,   zastúpeného   advokátom   JUDr. P.   P.,   Advokátska   kancelária,   H.,   vo   veci namietaného   porušenia   základného   práva   zaručeného   čl. 46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresnej   prokuratúry   Bánovce   nad   Bebravou   v konaní   vedenom pod sp. zn.   Pv   334/2012 a postupom   Okresného súdu   Bánovce nad Bebravou   v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 87/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. K. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. novembra 2012 doručená sťažnosť M. K., trvale bytom B., toho času v Ústave na výkon väzby I. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   postupom   Okresnej   prokuratúry   Bánovce   nad Bebravou   (ďalej   len   „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom   pod sp.   zn. Pv 334/2012 a postupom   Okresného súdu Bánovce   nad   Bebravou   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 1 T 87/2012.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je trestne stíhaný pre trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1   a 2 písm. a)   zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a iné, pričom vec jeho trestného obvinenia sa nachádza v štádiu súdneho konania.

V sťažnosti formuluje sťažovateľ svoje námietky obsahujúce tvrdenia o nezákonnej manipulácii   orgánov   činných   v trestnom   konaní   (vyšetrovateľa   Policajného   zboru) s obsahom   spisového   materiálu   („nezaradenie   nejakého   výsluchu   z 13.08.2012 do vyšetrovacieho spisu“), ktoré procesné pochybenia podľa vyjadrenia sťažovateľa neboli napravené   ani   orgánom   dozoru   nad   zákonnosťou   prípravného   konania   –   okresnou prokuratúrou.

Sťažovateľ označený výsluch považuje za relevantný, resp. vyvracajúci jeho vinu. Sťažovateľ je toho názoru, že úlohou konajúceho súdu bolo napraviť takéto pochybenie vrátením   veci   do   prípravného   konania,   čo   podľa   vyjadrenia   sťažovateľa   okresný   súd neučinil, ale naopak, nariadil vo veci hlavné pojednávanie určené na 4. december 2012.

Sťažovateľ   ďalej   vo svojej   argumentácii   pokračuje   a uvádza,   že: „Orgány   činné v trestnom   konaní   majú   konať   tak,   aby   obstarávali   dôkazy   svedčiace   nielen   o vine   ale o nevine obvinených osôb. V prípade sťažovateľa orgány činné v trestnom konaní nielenže tak nekonali, ale zjavne konali v úmysle vyšetrovanie manipulovať tak, aby cielene dosiahli vykonanie   dôkazov   preukazujúcich   vinu   sťažovateľa“,   pričom   sa   tieto   tvrdenia   snaží zdôvodniť poukazom na konkrétne okolnosti vykonaného procesu dokazovania.

Všetky označené skutočnosti týkajúce sa postupu okresnej prokuratúry a okresného súdu považuje sťažovateľ za porušenie požiadaviek spravodlivého procesu, a formuluje tak vo svojej sťažnosti námietku porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom   na uvedené   sťažovateľ   v závere   sťažnosti   navrhuje,   aby   ústavný   súd rozhodol o nej nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základného práva zaručeného čl. 46   ods.   1 ústavy a jeho práva zaručeného čl. 6 ods.   1 dohovoru   postupom okresnej prokuratúry   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   Pv   334/2012   a postupom   okresného   súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 87/2012, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 500 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o   konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí bez prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu garantovaného čl. 46 ods.   1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie garantovaného čl. 6 dohovoru postupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod   sp.   zn.   Pv   334/2012   a postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 1 T 87/2012, ktoré sťažovateľ vidí   v pochybeniach orgánov verejnej moci týkajúcich   sa procesu dokazovania.

Z obsahu   citovaného   čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   ústavný   súd   rozhoduje o sťažnostiach   fyzických   alebo   právnických   osôb   namietajúcich   porušenie   svojich základných práv a slobôd len vtedy, ak o ich ochrane nerozhoduje iný súd. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že ochrany označeného základného práva alebo slobody, ktorého porušenie sťažovateľ namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným orgánom verejnej moci, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (napr. I. ÚS 103/02). Z uvedeného vyplýva, že v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy prislúcha ústavnému súdu právomoc zaoberať sa porušením základného práva alebo slobody len za predpokladu, že právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis I. ÚS 78/99).

Ústavný   súd   konštatuje,   že   trestná   vec   sťažovateľa   sa   nachádza   v štádiu prebiehajúceho   prvostupňového   konania,   v rámci   ktorého   okresný   súd   ešte   o meritórnej otázke trestného obvinenia nerozhodol.

V rámci svojej rozhodovacej činnosti ústavný súd v obdobných prípadoch uviedol, že trestné   konanie   od   svojho   začiatku   až   po   jeho   koniec   je   procesom,   v   ktorom   sa pri vykonávaní jednotlivých úkonov a realizácii garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany   orgánov   činných   v   trestnom   konaní   naprávať,   resp.   korigovať   aj   jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenie práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (napr. III. ÚS 75/05, IV. ÚS 76/05, III. ÚS 155/05).

Sťažovateľ   bude   mať   možnosť   v   ďalšom   priebehu   trestného   konania   namietať nedostatok konkrétnych   dôkazov preukazujúcich spáchanie skutku jeho osobou, ako aj poukázať na dôkazy slúžiace v jeho prospech preukazujúce jeho nevinu.  

Konkrétne vo vzťahu k prvostupňovému rozsudku bude mať sťažovateľ k dispozícii riadny   opravný   prostriedok,   ktorý   mu   poskytne   priestor   na   uplatnenie   jeho   prípadných námietok nezákonnosti a neústavnosti priebehu trestného konania. Odvolací súd ako riadna opravná inštancia disponuje právomocou preskúmať opodstatnenosť prípadných námietok nezákonnosti   a neústavnosti   konania   predchádzajúceho   podaniu   odvolania,   a to   najmä so zreteľom na garancie základných práv a slobôd.

Vzhľadom   na   túto   skutočnosť   nie   je   v   právomoci   ústavného   súdu   poskytnúť sťažovateľovi   ochranu   vo   vzťahu   k   namietanému   porušeniu   základného   práva garantovaného čl. 46 ods. 1 ústavy a práva garantovaného čl. 6 ods. 1 dohovoru označenými postupmi okresnej prokuratúry a okresného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde o odmietnutí sťažnosti pre nedostatok svojej právomoci.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2012