znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 603/2015-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. decembra 2015prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice-Šaca, pre namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jehozáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave IIIv konaní vedenom pod sp. zn. ORP-155/1OVK-B3-2008 a postupom Okresnej prokuratúryBratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Pv 344/08 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. októbra2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobodyKošice-Šaca (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehotepodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len„dohovor“) postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave III (ďalej len„okresné riaditeľstvo PZ“) v konaní vedenom pod sp. zn. ORP-155/1OVK-B3-2008a postupom Okresnej prokuratúry Bratislava III (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konanívedenom pod sp. zn. 3 Pv 344/08.

Sťažovateľ v dôvodoch svojej sťažnosti uviedol, že v roku 2009 mu bolo vznesenéobvinenie pre zločin vydierania, pričom„na začiatku konania boli vyšetrovateľkou vykonané prvotné úkony výsluchu svedkov, poškodeného“a sťažovateľa. Následnesa poškodený„úplne prestal dostavovať na úkony a začal úplne ignorovať predvolania vyšetrovateľky“, čo trvalo až„do novembra 2011, keď vyšetrovateľka vyšetrovanie prerušila uznesením a pokračovala v ňom v auguste 2012 (približne)“. V období, ktoréprerušeniu konania predchádzalo,„polícia vôbec vo veci nekonala a bola tiež 2 roky úplne nečinná“.

Sťažovateľovibolo„približne v auguste 2012“umožnené preštudovanievyšetrovacieho spisu„s návrhom na zastavenie trestného stíhania, avšak dozorová prokurátorka vrátila vec na došetrenie“.

Sťažovateľ následne„niekedy na jeseň 2012“podal podnet„na preskúmanie postupu policajta a sťažnosť proti prieťahom“.Prokurátorka vykonávajúca dozorv predmetnej trestnej veci podľa tvrdenia sťažovateľa túto sťažnosť vyhodnotila akodôvodnú.

Opätovne bolo sťažovateľovi umožnené preštudovanie vyšetrovacieho spisu17. apríla 2013„v priestoroch ÚVV Bratislava“, pričom vec bola opätovne vrátenáprokurátorkou vykonávajúcou dozor„policajtovi na doplnenie vyšetrovania“.

V období od 17. apríla 2013„až do približne 09.07.2014, teda približne 15 mesiacov polícia opäť vôbec nekonala a nevykonala žiadne úkony a ako polícia tak i prokuratúra boli vyše roka absolútne nečinné a údajné opatrenia pani dozorujúcej prokurátorky na zabezpečenie hladkého priebehu vyšetrovania sa zjavne minuli účinku. To znamená, že od začiatku roka 2013 až do posledného úkonu vykonaného približne 9.7.2014 prešlo približne 18 mesiacov.“.

Sťažovateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že sa počas celého trestného konaniaaktívne zúčastňuje na vyšetrovacích úkonoch a že prieťahy v konaní žiadnym spôsobomnezavinil.

V závere svojej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd vyslovil porušenie jehozákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupomokresného riaditeľstva PZ a okresnej prokuratúry v súvislosti s namietaným trestnýmkonaním a aby okresnému riaditeľstvu PZ a okresnej prokuratúre prikázal vo veci konaťa priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 8 000 € od každéhoz porušovateľov zvlášť.

Sťažovateľ požiadal o priznanie náhrady trov konania a o ustanovenie zástupcuz radov advokátov.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonompredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavneneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podstata námietok sťažovateľa týkajúcich sa ním namietaného porušenia označenýchpráv je založená na nečinnosti vyšetrovateľky okresného riaditeľstva PZ a okresnejprokuratúry v jeho trestnej veci, v ktorej mu bolo vznesené obvinenie už v roku 2009a do času podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo skončené ani prípravné konanie.

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. svojímobsahom obdobného práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1dohovoru môže podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplývať aj z toho,že porušenie uvedeného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,v ktorom už bolo meritórne rozhodnuté pred podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy(obdobne napr. II. ÚS 184/06, III. ÚS 22/2011, III. ÚS 432/2013).

Ústavný súd v súčinnosti s okresnou prokuratúrou zistil, že trestná vec sťažovateľabola v čase podania sťažnosti ústavnému súdu vedená pod sp. zn. 3 Pv 1/2014, pričomprokurátorka okresnej prokuratúry uznesením sp. zn. 3 Pv 1/14/1103 z 15. októbra 2014rozhodla o zastavení predmetného trestného stíhania sťažovateľa z dôvodu podľa § 215ods. 2 písm. a) Trestného poriadku. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 30. decembra2014.

V súvislosti s uvedeným ústavný súd opakovane judikoval, že jednou zo základnýchpojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je v prípadoch, keď sa ňounamieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, to,že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej mocido základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosťzohráva preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahudo základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto právďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 215/07, III. ÚS 316/2010). Ak v čase doručeniasťažnosti ústavnému súdu už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva,ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnomsúde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie.

Z uvedeného vyplýva, že v čase doručenia sťažnosti (29. októbra 2014) ústavnémusúdu už okresná prokuratúra ani okresné riaditeľstvo PZ nemohli žiadnym ústavnerelevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania. Tento stav veci viedol preto ústavný súdk záveru, že sťažnosť je zjavne neopodstatnená (m. m. II. ÚS 184/06, II. ÚS 387/06).

Sťažovateľ požiadal o ustanovenie advokáta na jeho zastupovanie v konanípred ústavným súdom. Jednou z podmienok pre ustanovenie advokáta v konaní predústavným súdom je, že nejde o zjavne bezúspešné uplatňovanie ochrany základných práv(IV. ÚS 140/07). V danom prípade dospel ústavný súd k záveru, že námietky sťažovateľaneodôvodňujú prijatie jeho sťažnosti na ďalšie konanie, preto zároveň konštatoval, že nie súsplnené podmienky na ustanovenie mu právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, ako aj úhrady trov konania je viazanéna vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy),ústavný súd o tej časti sťažnosti už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. decembra 2015