znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 601/2015-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. januára 2016prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenéhoadvokátkou JUDr. Tatianou Polkovou, Na priekope 174/13, Žilina, ktorou namietalporušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranejlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupomNajvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cdo 151/2012,a takto

r o z h o d o l :

Konanie o sťažnosti ⬛⬛⬛⬛ z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) uznesením č. k. III. ÚS 601/2015-11z 1. decembra 2015 prijal na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehotepodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupomNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenompod sp. zn. 5 Cdo 151/2012.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci listom č. k. KP 4/2012-8, Cpj 48/2015z 8. januára 2016 vyjadrila predsedníčka najvyššieho súdu, v ktorom okrem iného uviedla,že najvyšší súd v predmetnej veci meritórne rozhodol 9. decembra 2015, preto„ponecháva rozhodnutie o sťažnosti žalobcu na úvahe Ústavného súdu Slovenskej republiky a súhlasí s upustením od ústneho pojednávania“.

Dňa 18. januára 2016 bolo ústavnému súdu doručené podanie sťažovateľa, v ktoromuviedol, že vzhľadom na to, že 4. januára 2016 bol jeho právnej zástupkyni doručenýrozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 151/2012 z 9. decembra 2015, sťažnosť, ktorá bolauznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 601/2015-11 z 1. decembra 2015 prijatá na ďalšiekonanie, berie späť.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd aleboľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 54 zákona o ústavnom súde ak sťažovateľ vezme svoju sťažnosť späť,ústavný súd konanie o nej zastaví okrem prípadu, ak ústavný súd rozhodne, že späťvzatie sanepripúšťa, najmä ak sťažnosť smeruje proti takému právoplatnému rozhodnutiu, opatreniualebo inému zásahu, ktoré mimoriadne závažným spôsobom porušujú základné práva aleboslobody sťažovateľa.

Z citovaného § 54 zákona o ústavnom súde vyplýva, že zákon o ústavnom súdeponecháva ústavnému súdu možnosť okrem iného rozhodnúť aj o tom, že záujemna ochrane základných práv a slobôd sťažovateľa je dôležitejší než rozhodnutie sťažovateľavziať svoju sťažnosť späť (porov. II. ÚS 256/2013), a teda rozhodnúť, že späťvzatiesťažnosti sa nepripúšťa. Ústavný súd sa vo svojej judikatúre prihlásil k materiálnemuchápaniu ochrany základných práv a slobôd, a tak ústavný súd musí pri prerokovávaníspäťvzatia sťažnosti a rozhodovaní o zastavení konania skúmať, či zastavením konaniav dôsledku späťvzatia sťažnosti nebudú mimoriadne závažným spôsobom porušenézákladné práva a slobody sťažovateľa.

V danom prípade ústavný súd dospel k záveru, že v dôsledku späťvzatia sťažnostinebudú mimoriadne závažným spôsobom porušené základné práva a slobody sťažovateľaa že nie sú dôvody na to, aby rozhodol, že späťvzatie sa nepripúšťa.

Keďže sťažovateľ podaním zo 14. januára 2016 vzal svoju sťažnosť späťa zo sťažnosti ústavný súd nezistil existenciu skutočností, ktoré by mohli viesť k záveruo neprípustnosti zastavenia konania, rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej častitohto rozhodnutia (obdobne napr. III. ÚS 126/07, III. ÚS 203/2013, III. ÚS 408/2013,III. ÚS 560/2013, III. ÚS 454/2014, I. ÚS 404/2015 a iné).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. januára 2016