znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 601/2012-30

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   11.   decembra 2012 predbežne prerokoval sťažnosť B. B., Š., M. B., Š., I. G., Š., L. D., Š., M. K., Š., E. K., Š., P. M., Š., T. M., Š., D. M., Š., M. O., Š., T. K., Š., J. K., Š., K. K., Š., J. K., Š., Z. P., Š., K. P., Š., C. B., Š., E. B., Š., G. G., Š., R. G., Š., S. K., Š., J. Š., Š., D. L., Š., S. L., Š., D. D., Š., J. D., Š., P. Š., Š., M. L., Š., M. P., Š., K. K., Š., E. K., Š., M. K., Š., K. K., Š., J. Š., Š., E. Š., Š., J. G., Š., M. Š., Š., S. G., Š., M. S., Š., M. S., Š., M. Š., Š., M. Š., Š., E. Š., Š., M. K., Š., Z. Š., Š., J. Š., Š., V. B., Š., M. B., Š., P. G., Š., A. G., Š., Š. K., Š., Š. K., Š., J. B., Š., P. L., Š., I. G., Š., M. G., Š., Z. K., Š., Š. P., Š., A. P., Š., F. P., Š., M. B., Š., M. B., Š., O. K., Š., M. K., Š., A. K., Š., F. K., Š., F. R., Š., A. B., Š., K. G., Š., S. M., Š., S. M., Š., Z. M., Š., S. R., Š., A. R., Š., J. Š., Š., Š. R., Š., Ľ. J., Š., J. G., Š., T. G., Š., M. G., Š., A. G., Š., M. G., Š., E. S., Š., Š. S., Š., H. G., Š., M. G., Š., P. G., Š., M. K., Š., A. K., Š., M. P., Š., J. P., Š., J. P., Š., M. P., Š., A. Š., Š., J. Š., Š., O. V., Š., A. V., Š., M. Š., Š., J. Š., Š., H. Š., Š., M. M., Š., E. M., Š., Š. M., Š., D. M., Š., M. Š., Š., J. Š., Š., J. B., Š., Z. B., Š., J. J., Š., N. M., Š., J. B., Š., M. J., Š., B. J., Š., A. M., Š., M. K., Š., R. Š., Š., Š. V., Š., V. H., Š., Ľ. K., Š., M. L., Š., K. V., Š., M. V., Š., S. L., Š., D. Š., Š., E. Š., Š., J. G., Š., V. K., Š., L. M., Š., A. M., Š., Š. M., Š., V. M., Š., P. M., Š., Ľ. M., Š., J. M., Š., D. M., Š., M. M., Š., G. K., Š., Z. K., Š., D. B., Š., Š. B., Š., K. B., Š., a P. M., Š., zastúpených advokátkou Mgr. K. B., Advokátska kancelária, P., vo veci namietaného porušenia ich petičného práva zaručeného čl. 27 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva zúčastňovať sa na správe verejných   vecí   zaručeného   čl. 30   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom a nečinnosťou   obce   Š.   a starostu   obce   Š.   pri   zabezpečovaní   uskutočnenia   miestneho referenda o odvolaní starostu obce a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť B. B., Š., M. B., Š., I. G., Š., L. D., Š., M. K., Š., E. K., Š., P. M., Š., T. M., Š., D. M., Š., M. O., Š., T. K., Š., J. K., Š., K. K., Š., J. K., Š., Z. P., Š., K. P., Š., C. B., Š., E. B., Š., G. G., Š., R. G., Š., S. K., Š., J. Š., Š., D. L., Š., S. L., Š., D. D., Š., J. D., Š., P. Š., Š., M. L., Š., M. P., Š., K. K., Š., E. K., Š., M. K., Š., K. K., Š., J. Š., Š., E. Š., Š., J. G., Š., M. Š., Š., S. G., Š., M. S., Š., M. S., Š., M. Š., Š., M. Š., Š., E. Š., Š., M. K., Š., Z. Š., Š., J. Š., Š., V. B., Š., M. B., Š., P. G., Š., A. G., Š., Š. K., Š., Š. K., Š., J. B., Š., P. L., Š., I. G., Š., M. G., Š., Z. K., Š., Š. P., Š., A. P., Š., F. P., Š., M. B., Š., M. B., Š., O. K., Š., M. K., Š., A. K., Š., F. K., Š., F. R., Š., A. B., Š., K. G., Š., S. M., Š., S. M., Š., Z. M., Š., S. R., Š., A. R., Š., J. Š., Š., Š. R., Š., Ľ. J., Š., J. G., Š., T. G., Š., M. G., Š., A. G., Š., M. G., Š., E. S., Š., Š. S., Š., H. G., Š., M. G., Š., P. G., Š., M. K., Š., A. K., Š., M. P., Š., J. P., Š., J. P., Š., M. P., Š., A. Š., Š., J. Š., Š., O. V., Š., A. V., Š., M. Š., Š., J. Š., Š., H. Š., Š., M. M., Š., E. M., Š., Š. M., Š., D. M., Š., M. Š., Š., J. Š., Š., J. B., Š., Z. B., Š., J. J., Š., N. M., Š., J. B., Š., M. J., Š., B. J., Š., A. M., Š., M. K., Š., R. Š., Š., Š. V., Š., V. H., Š., Ľ. K., Š., M. L., Š., K. V., Š., M. V., Š., S. L., Š., D. Š., Š., E. Š., Š., J. G., Š., V. K., Š., L. M., Š., A. M., Š., Š. M., Š., V. M., Š., P. M., Š., Ľ. M., Š., J. M., Š., D. M., Š., M. M., Š., G. K., Š., Z. K., Š., D. B., Š., Š. B., Š., K. B., Š., a P. M., Š. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. mája 2012 doručená sťažnosť B. B., Š., M. B., Š., I. G., Š., L. D., Š., M. K., Š., E. K., Š., P. M., Š., T. M., Š., D. M., Š., M. O., Š., T. K., Š., J. K., Š., K. K., Š., J. K., Š., Z. P., Š., K. P., Š., C. B., Š., E. B., Š., G. G., Š., R. G., Š., S. K., Š., J. Š., Š., D. L., Š., S. L., Š., D. D., Š., J. D., Š., P. Š., Š., M. L., Š., M. P., Š., K. K., Š., E. K., Š., M. K., Š., K. K., Š., J. Š., Š., E. Š., Š., J. G., Š., M. Š., Š., S. G., Š., M. S., Š., M. S., Š., M. Š., Š., M. Š., Š., E. Š., Š., M. K., Š., Z. Š., Š., J. Š., Š., V. B., Š., M. B., Š., P. G., Š., A. G., Š., Š. K., Š., Š. K., Š., J. B., Š., P. L., Š., I. G., Š., M. G., Š., Z. K., Š., Š. P., Š., A. P., Š., F. P., Š., M. B., Š., M. B., Š., O. K., Š., M. K., Š., A. K., Š., F. K., Š., F. R., Š., A. B., Š., K. G., Š., S. M., Š., S. M., Š., Z. M., Š., S. R., Š., A. R., Š., J. Š., Š., Š. R., Š., Ľ. J., Š., J. G., Š., T. G., Š., M. G., Š., A. G., Š., M. G., Š., E. S., Š., Š. S., Š., H. G., Š., M. G., Š., P. G., Š., M. K., Š., A. K., Š., M. P., Š., J. P., Š., J. P., Š., M. P., Š., A. Š., Š., J. Š., Š., O. V., Š., A. V., Š., M. Š., Š., J. Š., Š., H. Š., Š., M. M., Š., E. M., Š., Š. M., Š., D. M., Š., M. Š., Š., J. Š., Š., J. B., Š., Z. B., Š., J. J., Š., N. M., Š., J. B., Š., M. J., Š., B. J., Š., A. M., Š., M. K., Š., R. Š., Š., Š. V., Š., V. H., Š., Ľ. K., Š., M. L., Š., K. V., Š., M. V., Š., S. L., Š., D. Š., Š., E. Š., Š., J. G., Š., V. K., Š., L. M., Š., A. M., Š., Š. M., Š., V. M., Š., P. M., Š., Ľ. M., Š., J. M., Š., D. M., Š., M. M., Š., G. K., Š., Z. K., Š., D. B., Š., Š. B., Š., K. B., Š., a P. M., Š. (ďalej len „sťažovatelia“), doplnená písomným podaním doručeným 25. mája 2012, ktorou namietajú porušenie svojho petičného práva zaručeného čl.   27   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a základného   práva zúčastňovať   sa   na   správe   verejných   vecí   zaručeného   čl. 30   ods.   1   ústavy   postupom a nečinnosťou   obce   Š.   a starostu   obce   Š.   pri   zabezpečovaní   uskutočnenia   miestneho referenda o odvolaní starostu obce.

Sťažovatelia   sú   obyvateľmi   obce   Š.   (ďalej   len   „obec“).   Sťažovatelia   a ďalší obyvatelia   obce   petíciou   v decembri   2011   iniciovali   vyhlásenie   miestneho   referenda o odvolaní starostu obce Mgr. M. V. Po preskúmaní petície na to určenou komisiou, ktorá konštatovala   splnenie   podmienok   ustanovených   zákonom   Slovenskej   národnej   rady č. 369/1990   Zb.   o obecnom   uriadení   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o obecnom zriadení“), ako aj zákonom č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o petičnom práve“), obecné zastupiteľstvo na svojom zasadnutí 6. februára 2012 vyhlásilo petíciou požadované miestne referendum „s dátumom konania dňa   10.   marca   2012   od   7:00   do   22:00   hod.   v   Základnej   škole   v Š.  ...   Administratívu referenda mal podľa zápisnice zabezpečiť obecný úrad obce. Táto povinnosť obecnému úradu vyplýva aj z všeobecne záväzného nariadenia obce č. 2/2010 o organizácii miestneho referenda...“.

Sťažovatelia tvrdia, že vo fáze prípravy vyhláseného miestneho referenda „starosta, ako   aj   obecný   úrad   neplnili   svoje   zákonné   povinnosti   súvisiace   s jeho   realizáciou“, preto „o vyhlásení   miestneho   referenda   za   odvolanie   starostu   informovali   oprávnených voličov v obci poslanci obecného zastupiteľstva... Poslanci tak urobili v záujme dodržania“ zákona o obecnom zriadení. Ďalej sa v sťažnosti uvádza, že „deň pre termínom konania miestneho referenda... starosta nechal vyhlásiť v miestnom rozhlase oznam, že referendum o odvolaní   starostu   nebude.   V tento   deň   aj   riaditeľka   Základnej   školy   v Š.,   kde   sa referendum   malo   konať,   oznámila   poslancom   obecného   zastupiteľstva,   že   priestory základnej   školy   nesprístupní,   pretože   jej   to   zakázal   starosta   zastupujúci   obec ako zriaďovateľa   školy...   Určení   členovia   okrskových   komisii   pre   referendum   dňa   10. marca 2012... prišli v určenom čase do priestorov Základnej školy v Š. Obec im však v tento deň   nevydala   zoznamy   obyvateľov   oprávnených   na   hlasovanie,   ani   pečiatku   obce, či hlasovacie lístky... Vzhľadom na tieto zásadné skutočnosti, ktoré obec ako organizátor referenda nezabezpečila, referendum nemohlo prebehnúť... Starosta pred zhromaždenými občanmi vyhlásil, že s poukazom na stanovisko Okresnej prokuratúry v Galante (stanovisko, ktoré bolo odpoveďou na podnet obce) bolo miestne referendum vyhlásené nezákonne.. Dôvodom   nezákonnosti   bol   podľa   starostu   obce „nesprávny   postup   petičného   výboru a poslancov obecného zastupiteľstva“, ktorý mal spočívať v tom, že „obci nebola doručená petícia, ale len sprievodný list k nej, keďže petičné hárky boli následne po doručení obci okamžite prebraté komisiou na overenie petície“, pričom uznesenie o zložení tejto komisie v tom   čase   nebolo   vykonateľné   v dôsledku   jeho   predchádzajúceho   sistovania   starostom obce. Prokuratúra formulovala aj názor, že uznesenia obecného zastupiteľstva zo 6. februára 2012 týkajúce sa zloženia komisie na overenie petície a vyhlásenia miestneho referenda sú nedostatočne určité, a tým aj nevykonateľné.

Sťažovatelia   v sťažnosti   argumentujú   vysvetľovaním   skutkových   okolností doručovania a preberania petície spolu so sprievodným listom na obecnom úrade, tvrdia, že znenia   sporných   uznesení   v zápisnici   zo   zasadnutia   obecného   zastupiteľstva zo 6. februára 2012 nezodpovedajú zneniu, v akom tieto uznesenia v skutočnosti schválené boli.

Na   podklade   všetkých   uvedených   skutočností   sťažovatelia   uvádzajú, že popísané „konanie   obecného   úradu   a starostu   obce   od   doručenia   petície   až   po   jeho   vyhlásenie jednoznačne   prispelo   k zmareniu   referenda   –   teda   k porušeniu   práva   sťažovateľov zúčastňovať sa na správe vecí verejných podľa čl. 30 ods. 1 Ústavy SR a ich petičného práva zaručeného Ústavou Slovenskej republiky v čl. 27 ods. 1“.

Sťažovatelia považujú za porušovateľov svojich označených základných práv obec, keďže podľa § 4 ods. 3 písm. m) zákona o obecnom zriadení obec pri výkone samosprávy organizuje   miestne   referendum...,   ako   aj   starostu   obce,   pretože   podľa   §   13   ods.   1   a 2 všeobecne záväzného nariadenia obce č. 2/2010 o organizácii miestneho referenda starosta obce vydá na vykonanie miestneho referenda podrobné pokyny a miestnosti na hlasovanie a iné potreby na vykonanie miestneho referenda zabezpečí obecný úrad.

Sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí ich sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom, ktorým vysloví:

„1. Postupom   a nečinnosťou   obce   Š.   pri   zabezpečovaní   uskutočnenia   miestneho referenda   o odvolaní   starostu   obce   Š.   vyhláseného   obecným   zastupiteľstvom   obce   Š. uznesením č. 52 zo dňa 6. februára 2012 na deň 10. marca 2012, najmä tým, že nezaslala každému oprávnenému voličovi oznámenie o vyhlásení miestneho referenda, neodovzdala zoznamy   obyvateľov   obce   oprávnených   na   hlasovanie   v referende   okrskovým   komisiám, nezabezpečila   doručenie   hlasovacích   lístkov   okrskovým   komisiám   a nezabezpečila   iné potreby   na   vykonanie   miestneho   referenda   bolo   porušené   ústavné   právo   sťažovateľov zúčastňovať   sa   na   správe   verejných   vecí   upravené   v čl.   30   ods. 1   Ústavy   Slovenskej republiky   a petičné   právo   sťažovateľov   upravené   v čl.   27   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky.

2.   Postupom   a nečinnosťou   starostu   obce   Š.   pri   zabezpečovaní   uskutočnenia miestneho referenda o odvolaní starostu obce Š. vyhláseného obecným zastupiteľstvom obce Š. uznesením č. 52 zo dňa 6. februára 2012 na deň 10. marca 2012, najmä tým, že nevydal na   vykonanie   miestneho   referenda   podrobné   pokyny   bolo   porušené   ústavné   právo sťažovateľov   zúčastňovať   sa   na správe verejných   vecí   upravené   v čl.   30   ods.   1   Ústavy Slovenskej   republiky   a petičné   právo   sťažovateľov   upravené   v čl.   27   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky.

3. Sťažovateľom sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 Euro Sk (slovom 1 euro), ktoré im sú obec Š. a starosta obce Š., spoločne a nerozdielne, povinní vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet ich právnej zástupkyne.

4. Sťažovateľom sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia, ktoré sú obec Š. a starosta   obce   Š.,   spoločne   a nerozdielne,   povinní   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet ich právnej zástupkyne.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Sťažovatelia   namietajú   porušenie   označených   základných   práv   postupom a nečinnosťou obce i starostu obce.

1. Pokiaľ ide o sťažnosť v časti namietajúcej porušenie označených základných práv postupom a nečinnosťou obce, ústavný súd uvádza, že ústava v čl. 69 ods. 1 konštituuje dva orgány obce, a to obecné zastupiteľstvo a starostu obce. Keďže obec je základnou jednotkou územnej   samosprávy,   jej   kreačnou   súčasťou   (čl.   64   ústavy),   niet   pochýb,   že obecné zastupiteľstvo   i starosta   obce   sú   orgánmi   územnej   samosprávy.   Ide   teda   o orgány vykonávajúce správu obce, pričom rozdelenie ich kompetencií pri tejto činnosti ustanovuje zákon o obecnom zriadení.

Podľa § 13 ods. 4 písm. b) a e) zákona o obecnom zriadení starosta obce vykonáva obecnú   správu   a   rozhoduje   vo   všetkých   veciach   správy   obce,   ktoré   nie   sú   zákonom alebo štatútom obce vyhradené obecnému zastupiteľstvu.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že starosta obce realizuje všetky úkony tvoriace obsahovú   náplň   pojmu   „správa   obce“   s výnimkou   tých,   ktoré   zákon   alebo   štatút   obce priznáva obecnému zastupiteľstvu. Definovaný koncept sa uplatňuje aj pri uskutočňovaní miestneho   referenda,   ktoré   tvorí   súčasť   správy   obce,   lebo   je   okrem   iného   aj   jednou z ústavou kreovaných foriem uskutočňovania územnej samosprávy (čl. 67 ods. 1 ústavy).

Podľa § 11a ods. 1 zákona o obecnom zriadení obecné zastupiteľstvo vyhlási miestne referendum, ak ide o

a) zlúčenie obcí, rozdelenie alebo zrušenie obce, ako aj zmenu názvu obce,

b) odvolanie starostu (§ 13a ods. 3),

c) petíciu skupiny obyvateľov obce aspoň 30 % oprávnených voličov,

d) zmenu označenia obce.

Podľa § 11a ods. 6 zákona o obecnom zriadení po vyhlásení miestneho referenda obecné   zastupiteľstvo   bezodkladne   zriadi   na   hlasovanie   a   sčítavanie   hlasov   komisiu pre miestne referendum a určí lehotu na jej prvé zasadnutie.

Podľa § 11a ods. 7 zákona o obecnom zriadení obec najneskôr 15 dní pred dňom konania miestneho referenda zašle každému oprávnenému voličovi oznámenie o vyhlásení miestneho referenda, v ktorom uvedie dátum schválenia uznesenia obecného zastupiteľstva o vyhlásení miestneho referenda   alebo doručenia petície,   otázku   alebo otázky, ktoré   sa obyvateľom   obce   predkladajú   na   rozhodnutie,   miesto,   dátum   a   čas   konania   miestneho referenda   a   spôsob   úpravy   hlasovacieho   lístka;   oznámenie   zverejní   v   rovnakej   lehote na úradnej tabuli v obci, ako aj spôsobom v obci obvyklým.

Podľa § 11a ods. 8 druhej vety zákona o obecnom zriadení obecné zastupiteľstvo vyhlási výsledky miestneho referenda do troch dní od doručenia zápisnice o výsledkoch hlasovania na úradnej tabuli.

Podľa § 11a ods. 9 zákona o obecnom zriadení obec ustanoví nariadením podrobnosti o organizácii miestneho referenda.

Z citovaných ustanovení zákona o obecnom zriadení vyplýva, že okrem vyhlásenia miestneho   referenda,   zriadenia   komisie   pre   miestne   referendum   (vrátane určenia   lehoty na jej   prvé   zasadnutie)   a   vyhlásenia   výsledkov   miestneho   referenda   realizuje administratívne   činnosti   súvisiace   s jeho   uskutočnením   starosta   obce   spolu   s obecným úradom   ako   administratívnym   aparátom   riadeným   starostom   obce   (§   16   ods.   3   zákona o obecnom zriadení, v reláciách posudzovanej sťažnosti nie je potrebné prihliadať na podiel komisie pre miestne referendum na zabezpečovaní priebehu miestneho referenda). Platí to aj napriek   tomu,   že   ustanovenie   §   11a   ods.   7   zákona   o obecnom   zriadení   podľa   jeho doslovného   znenia   ukladá   povinnosti   obci,   nie   starostovi   obce   alebo   obecnému zastupiteľstvu.

Obec ako taká nie je orgánom územnej samosprávy, ale jej nositeľom, subjektom. Potvrdzuje   to   aj   ústava,   ktorá   v čl.   64a   charakterizuje   obec   nie   ako   orgán   územnej samosprávy,   ale   ako   samostatný   územný   samosprávny   a   správny   celok   Slovenskej republiky   združujúci   osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt.   Obec je právnickou osobou verejného práva, a teda umelou právnou konštrukciou. Na účel výkonu samosprávy má svojich vykonávateľov, a to orgány obce, ktorými sú, ako už bolo uvedené, starosta obce a obecné   zastupiteľstvo.   Tieto   orgány   realizujú   správu   obce   a v jej   mene   a na   jej zodpovednosť vykonávajú všetky verejné úlohy, ktoré obci ukladá právny poriadok.

V rovine pasívnej legitimácie v konaní pred ústavným súdom sa načrtnutá koncepcia prejavuje tak, že predmetom prieskumu podľa § 49 zákona o ústavnom súde môže byť právoplatné   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah   orgánu   obce   vykonaný   v jej   mene a na jej zodpovednosť. Ak teda podľa § 50 ods. 1 písm. c) zákona o ústavnom súde musí sťažovateľ   v sťažnosti   uviesť,   proti   komu   sťažnosť   smeruje,   má   sa   tým   na   mysli vykonávateľ verejnej moci, ktorý právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iný zásahom spadajúcim   do   jeho   kompetencie   mal   porušiť   základné   práva   a slobody   sťažovateľa. Takýmto   porušovateľom   je   najčastejšie   všeobecný   súd   ako   vykonávateľ   verejnej   moci v mene štátu a na jeho zodpovednosť, v určitých prípadoch to môže byť aj orgán štátnej správy ako vykonávateľ verejnej moci v mene štátu a na jeho zodpovednosť, no aj orgán územnej samosprávy ako vykonávateľ verejnej moci v mene subjektu územnej samosprávy (obce, vyššieho územného celku) a na jeho zodpovednosť.

Aj stabilná rozhodovacia prax ústavného súdu potvrdzuje, že sťažovatelia štandardne namietajú   porušenie   svojich   základných   práv   a slobôd   v prostredí   územnej   samosprávy orgánmi   vykonávajúcimi   zákonom   zverenú   časť   obecnej   správy,   nie   samotnou   obcou (napr. okrsková   komisia   pre   hlasovanie   obyvateľov   obce   –   IV.   ÚS   219/04,   mestské zastupiteľstvo   –   III.   ÚS   94/03,   okrsková   volebná   komisia   a obecné   zastupiteľstvo   – IV. ÚS 128/04).   Ak   predsa   sťažovateľ   namietne   porušenie   základných   práv   a slobôd samotnou   obcou,   sťažnosť   je   odmietnutá   ako   zjavne   neopodstatnená   pre   nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným základnými právami a slobodami a postavením obce v procese realizácie označených základných práv a slobôd (napr. II. ÚS 201/03, čiastočne aj IV. ÚS 128/04).

V posudzovanom   prípade   sťažovatelia   tvrdia,   že   k namietanému   porušeniu označených základných práv malo dôjsť obcou preto, lebo podľa § 4 ods. 3 písm. m) zákona o obecnom   zriadení   obec   organizuje   miestne   referendum   o dôležitých   otázkach   života a rozvoja obce. V tejto súvislosti však uvádzajú, že „starosta, ako aj obecný úrad neplnili svoje   zákonné   povinnosti   súvisiace   s jeho   realizáciou (miestneho   referenda,   pozn.),   že „deň pred termínom konania miestneho referenda... starosta nechal vyhlásiť v miestnom rozhlase   oznam,   že referendum   o odvolaní   starostu   nebude“,   ako   aj   že „starosta   svoje nezákonné konanie zavŕšil v deň konania miestneho referenda, kedy odmietol okrskovým komisiám   vydať   hlasovacie   lístky,   pečiatku   obce,   zoznamy   oprávnených   voličov   a tiež priestory na výkon miestneho referenda“.

Všetky citované výčitky sú teda v konečnom dôsledku adresované starostovi obce (prípadne obecnému úradu, ktorý je starostom obce riadený), nie obci samotnej, čo logicky korešponduje s už analyzovaným vzťahom obce a starostu obce ako jej orgánu. Samotná argumentácia sťažovateľov a konkretizované zásahy, ktorými malo dôjsť k porušeniu ich základných práv, upriamujú pozornosť na tvrdenú nezákonnosť v postupe starostu obce, nie obce.   Ústavný   súd   preto   dospel   k záveru,   že   niet   relevantnej   príčinnej   súvislosti medzi postavením   obce   a označenými   základnými   právami   sťažovateľov   v perspektíve tvrdených kritizovaných zásahov, ktorými k porušeniu týchto základných práv malo dôjsť. V tejto časti je preto sťažnosť zjavne neopodstatnená.

2. Pokiaľ ide o sťažnosť v časti tvrdeného porušenia označených základných práv sťažovateľov postupom a nečinnosťou starostu obce, ústavný súd už uviedol, že starosta obce je orgánom obce, a teda orgánom územnej samosprávy. Zároveň bolo uvedené, že plní úlohy pri správe obce, a tak aj pri uskutočňovaní miestneho referenda.

Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy vety za bodkočiarkou súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom od 1. septembra 2003 (ďalej len „OSP“) v občianskom súdnom konaní súdy okrem iného preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa   odseku   2   citovaného   ustanovenia   v   správnom   súdnictve   preskúmavajú   súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie   o   právach   a   povinnostiach   fyzických   osôb   a právnických   osôb   v   oblasti verejnej správy.

Preskúmavacia   právomoc   všeobecných   súdov   je   aj   predmetom   úpravy   zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, kde je upravená tak, že pri výkone súdnictva súdy v Slovenskej republike okrem iného konajú a rozhodujú o žalobách alebo o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam, zásahom,   iným   opatreniam   alebo   nečinnosti   v   oblasti   verejnej   správy,   rozhodujú o zákonnosti rozhodnutí a postupu orgánov verejnej moci a o ochrane pred nezákonným zásahom alebo opatrením orgánu verejnej moci... [§ 2 ods. 1 písm. c)].

Z citovaných   ustanovení   jednoznačne   vyplýva,   že   postup,   prípadne   nečinnosť starostu   obce   ako   orgánu   verejnej   správy   (orgánu   územnej   samosprávy   –   obce)   nie   je z preskúmavacej právomoci všeobecných súdov vylúčený. Štvrtá hlava piatej časti OSP upravuje konanie všeobecných súdov proti nečinnosti orgánu verejnej správy a piata hlava piatej časti OSP zas konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Ide tu o zásah, ktorý nie je rozhodnutím (§ 250v ods. 1 OSP).

Zo   skutkového   stavu   uvedeného   sťažovateľmi   a   citovaných   právnych   predpisov vyplýva,   že   sťažovatelia   mohli   a   mali   využiť   právny   prostriedok   ochrany   svojich základných   práv,   ktorý   je   výslovne   určený   na   ochranu   nielen   proti   nezákonným (protiprávnym) rozhodnutiam, opatreniam, ale aj proti iným nezákonným zásahom orgánov verejnej moci. Takým prostriedkom je návrh na začatie konania podľa štvrtej, ale aj piatej hlavy piatej časti OSP. Starosta obce sa mal tvrdených nezákonností dopustiť pri činnosti zverenej   mu   zákonom   o obecnom   zriadení,   ktorá   má   verejnoprávnu   povahu   (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžz 2/2008 z 26. februára 2009) a ktorej obsahom je príprava realizácie miestneho referenda ako formy priamej účasti obyvateľov obce na výkone samosprávy obce.

Ústavný   súd   sa   preto   nestotožňuje   s názorom   sťažovateľov,   že „podľa platného právneho poriadku nemajú sťažovatelia možnosť podať opravný prostriedok ani iný právny prostriedok,   ktorý   by   zabezpečil   účinnú   ochranu   ich   namietaných   práv“.   Je   pravdou, že v čase podania sťažnosti   ústavnému súdu   (14.   mája 2012)   už sťažovateľom zákonná lehota   na   podanie   návrhu   proti   nezákonnému   zásahu   orgánu   verejnej   správy   (30   dní podľa § 250v ods. 3 OSP) uplynula, niet však pochybností, že po 10. marci 2012, keď sa sťažovatelia definitívne dozvedeli o údajnom zmarení sporného miestneho referenda, mali možnosť návrh proti nezákonnému zásahu starostu obce podať.

Sťažovatelia však netvrdia, že by uvedené účinné právne prostriedky ochrany svojho základného práva zúčastňovať sa na správe verejných vecí zaručeného čl. 30 ods. 1 ústavy a petičného práva zaručeného čl. 27 ods. 1 ústavy využili spôsobom, ktorý umožňuje platný právny poriadok Slovenskej republiky v konaniach pred orgánmi súdnej ochrany (§ 7 ods. 2 v spojení s § 244 a nasl. OSP), ale priamo sa obrátili na ústavný súd. Taký postup však ústava ani zákon o ústavnom súde neumožňujú. Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každá osoba, ktorá namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu ten   orgán   verejnej   moci,   ktorý   je   kompetenčne   predsunutý   pred   uplatnenie   právomoci ústavného súdu.

Tento   záver   má   oporu   aj   v   stabilnej   judikatúre   ústavného   súdu   (podobne IV. ÚS 65/02, II. ÚS 147/02, II. ÚS 148/02).

V časti namietajúcej porušenie označených základných práv sťažovateľov postupom a nečinnosťou   starostu   obce   tak   ústavný   súd   musel   sťažnosť   odmietnuť pre   nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2012