znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 60/2015-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. februára 2015predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ zastúpeného Advokátskoukanceláriou VARMUS s. r. o., Palárikova 83, Čadca, v mene ktorej koná advokát a konateľJUDr.   Jozef   Varmus,   PhD.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   právana prerokovanie   veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskejrepubliky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 70/2011a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. októbra2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušeniesvojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalejlen „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 70/2011 (ďalej aj „napadnutékonanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza, že „...   vystupuje   v   konaní   pred   Okresným   súdom   v   Žiline   sp.   zn.   25   C/70/2011 v postavení odporcu v 6/ rade. Dňa 21. 03. 2011 podala navrhovateľka žalobu   proti   odporcovi   v   6/   rade ⬛⬛⬛⬛ o   neplatnosť   zmlúv   o   prevode vlastníctva bytu a neplatnosti dražby. Sťažovateľ v dobrej viere získal byt na dražbe, pričom vlastnícke právo k bytu nadobudol príklepom v dobrovoľnej dražbe, ktorá sa konala dňa 16. 02. 2011 a ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou. Sťažovateľ ako vlastník od nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu vo februári v roku 2011 až doposiaľ nemôže byť užívať, nakoľko ⬛⬛⬛⬛ (navrhovateľka v konaní OS Žilina sp. zn. 25C/70/2011) rôznymi   podaniami   spochybňuje   platnosť   právnych   úkonov   o   nadobudnutí   vlastníckeho práva k bytu, pričom byt užíva dlhé roky bez toho, aby platila za užívanie bytu a za služby spojené   s   užívaním   bytu.   Na   strane   sťažovateľa   vzniká   vážna   ujma,   ktorý   musí   platiť dodávateľom energií a médií za služby spojené s užívaním bytu a byt nemôže užívať. Súd by mal v takomto prípade konať bez prieťahov a pružne tak, aby v čo najkratšom čase rozhodol o tom, či sťažovateľ nadobudol platne do vlastníctva byt na dražbe alebo nie.

Okresný   súd   v Žiline   /ďalej   len   okresný   súd/,   ktorý   vec   prejednáva   pod   sp.   zn. 25 C/70/2011 postupuje v konaní s vážnymi prieťahmi a hoci sa konanie vedie od marca roku 2011, doposiaľ nie je predpoklad, že konanie bude v dohľadnej dobe skončené.“.

Ďalej sťažovateľ v sťažnosti uvádza:„Občianskoprávna žaloba bola podaná v marci v roku 2011, pričom okresný súd vo veci od posledného pojednávania, ktoré sa uskutočnilo dňa 04. 02. 2014 nekoná, vo veci spôsobuje vážne prieťahy, v dôsledku čoho sťažovateľ z takejto nečinnosti vzniká vážna ujma tým, že nemôže byt užívať a ešte musí platiť za ⬛⬛⬛⬛ (v sporovom konaní pred OS Žilina vystupuje ako navrhovateľ) za spotrebované služby spojené s užívaním bytu.“V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd v náleze vyslovil, žepostupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 70/2011 bolo porušené jehozákladné   právo   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   aby   prikázal   okresnému   súdu   konaťv napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Zároveň sa domáha priznania finančnéhozadosťučinenia v sume 5 000 € a úhrady trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje,či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktorénemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekýmzjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Odmietnuť môže aj návrh,ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podstatou sťažnosti a predmetom konania pred ústavným súdom je nárok sťažovateľana ochranu pred postupom okresného súdu, ktorým malo byť porušené jeho základné právona prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami dospel k záveru, žesťažnosť v čase, keď o nej rozhoduje ústavný súd, je zjavne neopodstatnená. Ústavný súd prisťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy odmietasťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konaniapred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočnýchprieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (II. ÚS 109/03),resp.   ak   „argumenty   v sťažnosti   sťažovateľa   nepreukázali   v čase   podania   sťažnosti   takúintenzitu   porušenia   označeného   základného   práva,   aby   bola   sťažnosť   prijatá   na   ďalšiekonanie“ (II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver ozjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti,   nesporne   patrí   aj   ústavnoprávny   rozmer,   resp.ústavnoprávna   intenzita   namietaných   pochybení,   resp.   nedostatkov   v   činnosti   aleborozhodovaní   príslušného   orgánu   verejnej   moci,   posudzovaná   v kontexte   s konkrétnymiokolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08).

Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach tiež vyslovil, že zjavnáneopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenietohto   základného   práva   sa   namieta   v   takom   konaní   pred   všeobecným   súdom,   ktoréz hľadiska   jeho   druhu   a povahy   netrvá   tak   dlho,   aby   sa   dalo   uvažovať   o zbytočnýchprieťahoch (napr. IV. ÚS 343/04, III. ÚS 59/05, I. ÚS 455/2014). Ústavný súd v súvislostis hodnotením   údajnej   neefektívnosti   postupu   okresného   súdu   a   v súlade   so   svojoupredchádzajúcou judikatúrou, podľa ktorej „... nie každý zistený prieťah v súdnom konanímá   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (napr. II. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05), dospelk záveru, že aj v danej veci ide o takýto prípad, pretože konanie okresného súdu nevykazujetaké znaky nečinnosti, ktoré by v čase rozhodovania ústavného súdu boli ústavne významné.

Ústavný súd z predloženého spisu okresného súdu zistil, že vzhľadom na predmetkonania, ktorým je určenie neplatnosti zmlúv o prevode bytu a zároveň aj určenie, že dražbauvedeného bytu je neplatná, možno konštatovať, že ide o vec skutkovo zložitú. O uvedenomsvedčí aj nutnosť pripojenia viacerých súvisiacich spisov, z čoho vyplýva aj potreba dlhšíchlehôt na naštudovanie veci zákonným   sudcom. Ústavný súd ďalej poukazuje na to,   ženemôže súhlasiť s názorom sťažovateľa, že okresný súd po uskutočnení pojednávania 4.februára 2014 je vo veci nečinný. Z predloženého súdneho spisu vyplýva, že okresný súd pouvedenom dátume vo veci konal, zabezpečil pripojenie ďalšieho s vecou súvisiaceho spisu,požiadal   Krajský   súd   v Banskej   Bystrici   o zbavenie   mlčanlivosti   správcu   konkurznejpodstaty odporcu v 9. rade ZVL Kysucké Nové Mesto v likvidácii a uznesením z 13. marca2014 zamietol návrh navrhovateľky na prerušenie konania, pričom po podaní odvolaniaproti tomuto uzneseniu súdny spis predložil na rozhodnutie Krajskému súdu v Žiline.

Sťažovateľ v sťažnosti neargumentujúc ničím konkrétnym iba poukazuje na to, žeokresný súd „postupuje v konaní s vážnymi prieťahmi a hoci sa konanie vedie od marca 2011, doposiaľ nie je predpoklad, že konanie bude v dohľadnej dobe skončené“.

Ústavný súd s uvedeným nesúhlasí a zastáva názor,   že v okolnostiach danej vecidoba doterajšieho priebehu napadnutého konania (necelé 4 roky) nie je neprimerane dlháa ide len o ojedinelé prieťahy, ktoré samy osebe nedosahujú ústavne neprimeranú intenzitu.Keďže postup okresného súdu v napadnutom konaní až dosiaľ je v zásade plynulý, procesnéúkony sú realizované priebežne a smerujú k rozhodnutiu v merite veci, ústavný súd hodnotísťažnosť sťažovateľa v čase rozhodovania o nej ako zjavne neopodstatnenú.

Z doterajšej stabilnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že keď ústavný súd zistil,že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými výraznými prieťahmi, ktoréby   bolo   možné   kvalifikovať   ako   „zbytočné   prieťahy“   v zmysle   čl. 48   ods. 2   ústavy,nevyslovil   porušenie   základného   práva   zaručeného   týmto   článkom   ústavy(napr. II. ÚS 57/01), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietolako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05).

Vzhľadom na uvedené možno teda konštatovať, že ústavný súd nepovažoval doterajšípostup okresného súdu za taký, ktorý by signalizoval možnosť kvalifikovať ho po prijatísťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie ako porušenie základného práva na konanie bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Až pokračujúca nečinnosť okresného súduby eventuálne mohla spôsobiť porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čo však ústavný súd v súčasnom obdobínemôže posúdiť. Vzhľadom na to ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu neprichádzalo už do úvahy, abyústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa uvedených v sťažnosti (čl. 127ods. 2 ústavy).

Ústavný   súd   v závere   pripomína,   že   toto   rozhodnutie   nezakladá   prekážku   vecirozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, abypo splnení všetkých zákonom ustanovených náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade, žepostupom okresného súdu bude aj naďalej dochádzať k zbytočným prieťahom, predložilústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. februára 2015