znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 60/2013-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. januára 2013 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., vedené pod sp. zn. Rvp 13778/2012, sp. zn. Rvp 13779/2012, sp. zn. Rvp 13780/2012, sp. zn. Rvp 13781/2012, sp.   zn.   Rvp   13782/2012   a sp. zn. Rvp 13783/2012,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   B.   F., Advokátska kancelária F., s. r. o., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na   súdnu   ochranu   podľa čl. 46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva na spravodlivé súdne   konanie podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd postupom   Okresného súdu Rimavská   Sobota   v   konaniach vedených pod sp. zn. 1 Er 960/2008,   sp. zn. 1 Er 929/2008,   sp.   zn.   1 Er 2220/2010, sp. zn. 1 Er 2218/2010,   sp. zn. 1 Er 1763/2003   a   sp.   zn.   2 Er 963/2008   a   postupom a uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41 CoE 173/2012 z 8. augusta 2012, sp. zn. 15 CoE 128/2012 z 9. augusta 2012, sp. zn. 15 CoE 124/2012 z 9. augusta 2012, sp. zn. 14 CoE 237/2012 z 13. augusta 2012, sp. zn. 13 CoE 110/2012 z 8. augusta 2012 a sp. zn. 15 CoE 143/2012 z 8. augusta 2012 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 13778/2012, sp.   zn.   Rvp   13779/2012,   sp.   zn.   Rvp   13780/2012,   sp. zn. Rvp 13781/2012, sp. zn. Rvp 13782/2012   a   sp.   zn.   Rvp   13783/2012 s p á j a   na spoločné   konanie,   ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 60/2013.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 5. novembra 2012   doručené   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   P.,   s.   r.   o.   (ďalej   len   „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa   čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Rimavská   Sobota   (ďalej   len   „okresný   súd“) v konaniach   vedených   pod   sp.   zn.   1   Er   960/2008,   sp.   zn.   1   Er   929/2008, sp. zn. 1 Er 2220/2010,   sp.   zn.   1   Er   2218/2010,   sp.   zn.   1   Er   1763/2003 a sp. zn. 2 Er 963/2008 a postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“)   v   konaniach   vedených   pod   sp.   zn.   41   CoE   173/2012,   sp.   zn. 15 CoE   128/2012, sp. zn. 15   CoE   124/2012,   sp.   zn.   14   CoE   237/2012,   sp.   zn.   13   CoE   110/2012 a sp. zn. 15 CoE 143/2012 (ďalej aj „napadnuté konania“).

V odôvodneniach svojich sťažností sťažovateľka výlučne argumentovala vo vzťahu k napadnutému   postupu   a   uzneseniam   krajského   súdu,   ktorého   postupom   malo   dôjsť k porušeniu jej označených práv. V eventuálnom petite svojich sťažností sťažovateľka však žiada, aby ústavný súd vydal rozhodnutie, ktorým vysloví porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu, a pre   prípad,   že   ústavný   súdu   tomuto   návrhu   nevyhovie,   žiada,   aby   vyslovil   porušenie už uvedených   práv   postupom   krajského   súdu   v   označených   konaniach,   zruší   uznesenia krajského súdu   sp. zn. 41 CoE 173/2012 z 8. augusta 2012, sp.   zn. 15 CoE 128/2012 z 9. augusta 2012, sp. zn. 15 CoE 124/2012 z 9. augusta 2012, sp. zn. 14 CoE 237/2012 z 13. augusta 2012, sp. zn. 13 CoE 110/2012 z 8. augusta 2012 a sp. zn. 15 CoE 143/2012 z 8. augusta 2012, ktorými boli potvrdené uznesenia okresného súdu o zastavení exekúcií vedených   v   prospech   sťažovateľky,   veci   vráti   na   ďalšie   konanie a   sťažovateľke   prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

2.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).Podľa   §   112   ods.   1   OSP   môže   súd   v   záujme   hospodárnosti   konania   spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom pod sp. zn. Rvp 13778/2012   až   sp.   zn.   Rvp   13783/2012   a   z   tohto   obsahu   vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu a krajského súdu, proti ktorým sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd o ich spojení na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

2.2 K dôvodu odmietnutia sťažností

Z   obsahu   posudzovaných   sťažností   ústavný   súd   zistil,   že   v   rovnakých   veciach sťažovateľky uznesením sp. zn. III. ÚS 27/2013 z 15. januára 2013 už rozhodol. Predmetom označeného   uznesenia   ústavného   súdu   bolo   aj   namietané   porušenie   základného   práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného   súdu   sp.   zn.   1   Er   960/2008   (Rvp   13721/2012),   sp.   zn.   1   Er   929/2008 (Rvp 13718/2012),   sp.   zn.   1   Er   2220/2010   (Rvp   13719/2012),   sp.   zn.   1   Er   2218/2010 (Rvp 13720/2012),   sp.   zn.   1   Er   1763/2003   (Rvp   13704/2012)   a sp.   zn.   2   Er   963/2008 (Rvp 13723/2012)   a postupom   a   uzneseniami krajského súdu   sp.   zn.   41   CoE   173/2012 z 8. augusta   2012   (Rvp   13721/2012),   sp.   zn.   15   CoE   128/2012   z   9.   augusta   2012 (Rvp 13718/2012),   sp.   zn.   15   CoE   124/2012   z   9.   augusta   2012   (Rvp   13719/2012), sp. zn. 14 CoE 237/2012 z 13. augusta 2012 (Rvp 13720/2012), sp. zn. 13 CoE 110/2012 z 8.   augusta   2012   (Rvp   13704/2012)   a   sp.   zn.   15   CoE   143/2012   z   8.   augusta   2012 (Rvp 13723/2012).

Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o   ktorej   ústavný   súd   rozhodol,   okrem   prípadov,   v   ktorých   sa   rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Ústavný súd porovnaním posudzovaných sťažností a sťažností, o ktorých rozhodol uznesením sp. zn. III. ÚS 27/2013 z 15. januára 2013 (ktoré odmietol z dôvodu nedostatku právomoci   a   zjavnej   neopodstatnenosti),   zistil,   že   sťažovateľka   nimi   namieta   postupy okresného súdu a krajského súdu v totožných súdnych (exekučných) konaniach a žiada v nich vysloviť porušenie tých istých základných práv a zrušiť totožné uznesenia krajského súdu.

Z   uvedeného   teda   nespochybniteľne   vyplýva,   že   ústavný   súd   už   o   sťažnostiach sťažovateľky   s   totožným   petitom,   teda   aj   predmetom   konania,   už   rozhodol   uznesením sp. zn.   III.   ÚS   27/2013   z   15.   januára   2013.   Uvedené   zistenie   odôvodňuje   odmietnutie posudzovaných sťažností vedených pod sp. zn. Rvp 13778/2012 až sp. zn. Rvp 13783/2012 ako neprípustných podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, keďže tým došlo k naplneniu dôvodu neprípustnosti zakotveného v § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde. Na tomto závere   nič   nemení   ani   skutočnosť,   že   posudzované   sťažnosti   obsahujú   podrobnejšiu argumentáciu   vo   vzťahu   k   povinnosti   všeobecného   súdu   prerušiť   napadnuté   konania v súvislosti   s   prejudiciálnou   otázkou.   Pokiaľ   sťažovateľka   chcela   rozšíriť   alebo doplniť argumentáciu   k   už   skôr   doručeným   sťažnostiam,   mohla   tak   urobiť   formou   doplnenia sťažností.   Keďže   sťažovateľka   namiesto   uvedeného   postupu   zvolila   podanie   nových sťažností,   ktorých   predmetom   je   porušenie   identických   práv   postupom   okresného   súdu v totožných konaniach a postupom a totožnými rozhodnutiami krajského súdu, vystavila sa tak riziku, že posudzované sťažnosti budú odmietnuté z dôvodu ich neprípustnosti.

Ústavný súd pre úplnosť dodáva, že v posudzovaných prípadoch nešlo o výnimku z prekážky rozsúdenej veci upravenú v § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, pretože dôvodom   odmietnutia   sťažností   sťažovateľky   uznesením   sp.   zn.   III.   ÚS   27/2013 z 15. januára   2013   vo   vzťahu   k   napadnutému   postupu   okresného   súdu   bol   nedostatok právomoci a vo vzťahu k napadnutému postupu a označeným uzneseniam krajského súdu ústavný   súd   konštatoval   zjavnú   neopodstatnenosť   jej   sťažností,   preto   nemožno   tvrdiť, že by ústavný   súd   v   označenom   uznesení   rozhodoval   len   o   podmienkach   konania, ktoré posudzovanými sťažnosťami boli splnené.

Vzhľadom na zistenie neprípustnosti sťažností a ich celkové odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa ústavný súd argumentáciu obsiahnutou v sťažnostiach bližšie nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. januára 2013