znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 60/07

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. mája 2007 v senáte zloženom   z predsedu   Jána   Auxta   a zo   sudcov   Ľubomíra   Dobríka   a   Rudolfa   Tkáčika prerokoval prijatú sťažnosť Ing. M. P. a Ing. J. P., obaja bytom V., zastúpených advokátom JUDr. M. Ď., N., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Levice v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 137/03 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné   právo   Ing.   M.   P.   a Ing.   J.   P. na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky postupom   Okresného   súdu Levice v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 137/03 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Levice v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 137/03 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing.   M.   P.   p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v   sume   50 000 Sk   (slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Levice   p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Ing.   J.   P.   p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v   sume   50 000 Sk   (slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Levice p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

5. Okresný súd Levice j e   p o v i n n ý   uhradiť Ing. M. P. a Ing. J. P. trovy konania spolu v sume 11 668 Sk (slovom jedenásťtisícšesťstošesťdesiatosem slovenských korún) do dvoch   mesiacov   od   doručenia   tohto   nálezu   na účet   ich   právneho   zástupcu   advokáta JUDr. M. Ď., N.

6. Vo zvyšnej časti sťažnosti Ing. M. P. a Ing. J. P. n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 60/07-15 z 27. marca 2007 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   Ing.   M.   P.   a Ing.   J.   P. (ďalej   len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) postupom Okresného súdu Levice (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 137/03.

Okresný súd podaním sp. zn. Spr 413/07 a Spr 544/07 doručeným ústavnému súdu 15. mája 2007 predložil k sťažnosti vyjadrenie, v ktorom okrem iného uviedol:

„Požadovaný   spis   sp.   zn.   7 C/137/2003   Okresného   súdu   Levice   a   aj   z   toho vyplývajúce vyjadrenia k sťažnosti na položené otázky Vám nemôžem zaslať z nasledovného dôvodu:

Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom Ing. J. K., bytom D. N. Spis bol dňa 7. 3. 2006 pod Zo 82/06 zaslaný znalcovi. Znalec spis prebral osobne dňa 28. 3. 2006. Bol urgovaný tajomníčkou senátu M. V. dňa 17. 7. 2006 o vrátenie spisu 7 C/137/2003 s vypracovaným znaleckým posudkom. Dňa 14. 11. 2006 bol znalec sudkyňou vyzvaný, aby vypracoval znalecký posudok do 30. 11. 2006 a do tohto termínu súdu vrátil i spis sp. zn. 7 C/137/2003.   Prípis   prevzal   znalec   dňa   27. 11. 2006.   Medzitým   bola   na   tunajší   súd doručená sťažnosť, ktorá bola evidovaná pod Spr. 1352/2006. Predseda súdu prípisom zo dňa 15. 11. 2006 vyzval znalca na vrátenie predmetného spisu. Znalec na prípisy súdu nereagoval. Znalec bol opätovne prípisom zo dňa 7. 3. 2007 vyzvaný k tomu, aby spis s vypracovaným   znaleckým posudkom vrátil   do   31.   3.   2007.   Znalec   zásielku   neprebral. Z tohto dôvodu Okresný súd v Leviciach požiadal OO-PZ T. o súčinnosť pri doručovaní zásielky s tým, že znalec bol prípisom zo dňa 2. 4. 2007 vyzvaný k tomu, aby obratom vrátil tunajšiemu súdu   spis   7 C/137/2003   i   bez   vypracovaného   znaleckého   posudku.   Podľa vyjadrenia OO-PZ T. zo dňa 9. 4. 2007 doručenie znalcovi bolo neúspešné. V prípise bolo uvedené, že Ing. J. K. má byť zamestnaný ako obchodný riaditeľ spoločnosti EVPÚ v N. D. Z tohto dôvodu súd do uvedenej spoločnosti dňa 13. 4. 2007 telefonoval, avšak bolo súdu oznámené, že meno Ing. J. K. im nič nehovorí a ani v posledných desiatich rokoch tam nerobil. Dňa 13. 4. 2007 bolo telefónované i s príslušníkom OO-PZ T. ppráp. J. H., ktorý súdu oznámil, že J. K. skutočne na uvedenej adrese býva, v čase ich návštevy bol doma, avšak evidentne sa zatajuje.

Dňa   13. 4. 2007   bolo   telefonicky   zistené   riaditeľom   správy   súdu   Ing.   F.   K.   na Ministerstve spravodlivosti SR - oddelenie znalcov a tlmočníkov, že znalec Ing. J. K., bytom D. N. bol dňa 12. 3. 2006 odvolaný z funkcie a zároveň bol vyčiarknutý zo zoznamu znalcov a tlmočníkov.

Keďže spis nie je možné získať od znalca, Okresný súd Levice začína rekonštrukciu spisu sp. zn. 7 C/137/2003.

Zároveň   Vám   zasielam   fotokópie   prípisom   súdnemu   znalcovi   Ing.   K.,   čím potvrdzujem snahu súdu vo veci konať.

Súdu nebolo známe, že uvedený súdny znalec Ing. K. bol MS SR odvolaný z funkcie znalca a vyčiarknutý zo zoznamu znalcov a tlmočníkov. Takúto informáciu získal súd až dňa 13. 4. 2007.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z obsahu sťažnosti, k nej priložených písomností a z vyjadrení účastníkov konania (najmä   zo   zápisnice   napísanej   18.   apríla   2007   na   okresnom   súde) ústavný   súd bez preskúmania súdneho spisu, ktorý z dôvodu straty nemal k dispozícii, zistil nasledovný priebeh konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 7 C 137/03.

Dňa 14. novembra 2003 sa sťažovatelia žalobou podanou okresnému súdu domáhali zaplatenia peňažnej sumy 222 201 Sk s prísl.

Okresný   súd   vo   veci   pojednával   29.   septembra   2004   a 19.   októbra   2005. Na pojednávaní nariadil znalecké dokazovanie znalcom Ing. K., ktorý spis osobne prevzal 28. marca 2006. Dňa 17. júla 2006 okresný súd vyzval znalca o predloženie znaleckého posudku a vrátenie spisu, 14. novembra 2006 a 7. marca 2007 výzvy zopakoval.

Dňa 13. apríla 2007 bolo okresným súdom zistené, že Ing. K. bol 12. marca 2006 odvolaný z funkcie znalca a zároveň bol vyčiarknutý zo zoznamu znalcov a tlmočníkov.

Dňa   18.   apríla   2007   okresný   súd   začal   rekonštrukciu   spisu,   pretože   sa   mu   spis od znalca nepodarilo získať.

III.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali,   prípadne   vykonali   rôzne   úkony   bez   ohľadu   na   ich   počet   a   právoplatne nerozhodli   (I.   ÚS   24/03,   IV.   ÚS   232/03).   Priznanie   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v   konaní   o   žalobe   sťažovateľov   o   zaplatenie   peňažnej   sumy   s   prísl.   došlo k namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (m. m. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu   pre   ľudské   práva   ústavný   súd   prihliada   aj   na   predmet   sporu   (povahu   veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Ústavný súd zo skutočností uvádzaných sťažovateľmi a okresným súdom nezistil takú okolnosť, ktorá by odôvodňovala záver o právnej a faktickej zložitosti posudzovanej veci, ktorá by mohla negatívne ovplyvniť doterajší priebeh konania, aj keď strata súdneho spisu mohla mať určitý vplyv na doterajšiu dĺžku konania, no bola spôsobená (vyvolaná) predovšetkým okresným súdom a znalcom (napr. I. ÚS 111/05, I. ÚS 135/05).

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľov ako účastníkov konania, ústavný súd nezistil žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že sťažovatelia prispeli k doterajšej dĺžke   konania   pred   okresným   súdom,   a ktoré   by   mali byť osobitne   zohľadnené   na   ich ťarchu   pri   posudzovaní   otázky,   či   a z akých   dôvodov   došlo   v predmetnom   konaní k prieťahom.   Navyše   zo   sťažnosti   ústavný   súd   zistil,   že   sťažovatelia   v septembri   2005 podali okresnému súdu aj sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní. Ani predseda okresného súdu neuviedol vo svojom stanovisku také okolnosti, ktoré by bolo možné pričítať na ťarchu sťažovateľov.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci, aj keď nemal k dispozícii súdny spis, pretože došlo k jeho strate. Pri hodnotení jeho postupu však vychádzal zo skutočností uvádzaných v sťažnosti, z jej príloh a z vyjadrení účastníkov.

Ústavný   súd   zohľadňujúc   vyjadrenie   okresného   súdu,   v ktorom   sú   uvedené   iba procesné   úkony   zistené   z evidenčných   pomôcok   pri   rekonštrukcii   spisu,   neprihliadal pri svojom hodnotení na obdobie od podania žaloby (november 2003) až do októbra 2005, keď na pojednávaní bolo nariadené znalecké dokazovanie z toho dôvodu, že toto obdobie nemá možnosť v súčasnom období presne vyhodnotiť. Aj keď okresný súd v tomto období pojednával   dvakrát   (29.   septembra   2004   a   19.   októbra   2005),   ústavný   súd   sa   nemohol vyjadriť k efektivite jeho úkonov, k vykonaným dôkazným prostriedkom a k tomu, či jeho úkony   smerovali   k rozhodnutiu   vo veci   samej.   Takisto   nemal možnosť   preveriť,   či   boli na týchto pojednávaniach prítomní účastníci konania. Bolo preto bez právneho významu zaoberať   sa   podrobnejšie   a hodnotiť   toto   obdobie,   keďže   k prieťahom   v konaní   došlo v dôsledku nečinnosti a neefektívnej činnosti okresného súdu v inom období.

Ústavný   súd   doterajší   postup   okresného   súdu   pri   nariaďovaní   znaleckého dokazovania považuje za neefektívny a bez možnosti prispieť k rozhodnutiu vo veci samej. Neefektívne úkony, ktoré vo svojom súhrne spôsobili prieťahy v činnosti okresného súdu, boli   zistené   od 19. októbra   2005,   keď   nariadil   znalecké   dokazovanie,   pričom   uznesenie o ustanovení znalca vypracoval až 6. februára 2006. Najväčším pochybením okresného súdu bolo však to, že súdny spis doručil znalcovi až 28. marca 2006, keď ten už v tom čase funkciu znalca nevykonával (12. marca 2006 bol zo zoznamu znalcov vyškrtnutý). Hoci okresný   súd   ho   neskôr   niekoľkokrát   vyzýval   na   vypracovanie   znaleckého   posudku a vrátenie spisu, dosiaľ ho nezískal. Navyše okresný súd skutočnosť, že znalec znaleckú činnosť   nevykonáva,   zistil   až   v   apríli   2007.   Obdobie   znaleckého   dokazovania   je   teda obdobím nečinnosti okresného súdu, pretože v tomto období neurobil nič pre odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľov (obdobne IV. ÚS 239/03).

Ústavný súd konštatoval, že prebiehajúce konanie je stále na začiatku na súde prvého stupňa bez ukončenia znaleckého dokazovania nariadeného v októbri 2005 a rozhodnutia vo veci samej napriek tomu, že od podania návrhu uplynula doba viac ako tri a pol roka.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

V nadväznosti na svoje rozhodnutie o porušení základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v súlade s § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v predmetnej veci konal bez zbytočných prieťahov.

IV.

Pretože ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, zaoberal sa aj ich žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Sťažovatelia   vo   svojej   sťažnosti   žiadali   o   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia spolu v sume 200 000 Sk.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa   čl. 41 Dohovoru   o ochrane ľudských   práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd ich žiadosti nevyhovel v plnom rozsahu, pretože vzhľadom na okolnosti danej veci, doterajšiu dĺžku konania a postup okresného súdu dospel k názoru, že v danom prípade je sťažovateľom odôvodnené priznať finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ale za primerané finančné zadosťučinenie považuje ústavný súd sumu 50 000 Sk každému zo sťažovateľov.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľov,   ktoré   im vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. M. Ď., ktorý   ich   vyčíslil   spolu   s   DPH   sumou   11   668   Sk,   a to   za   dva   úkony   právnej   služby uskutočnené   v roku   2006   po   2   730   Sk   a   dvojnásobok   režijného   paušálu   po   164   Sk vrátane 19 % DPH, pričom predložil osvedčenie platiteľa DPH a dva úkony právnej služby v roku 2007 po 2 970 Sk a dvojnásobok režijného paušálu po 178 Sk vrátane 19 % DPH.

Ústavný   súd   zistil,   že   uplatnená suma   trov   právneho   zastúpenia   bola vypočítaná podľa   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č.   655/2004   Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) a neodporuje tejto vyhláške. Preto ústavný súd priznal právnemu zástupcovi sťažovateľov úhradu trov konania právneho zastúpenia v požadovanej sume.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho   zástupcu   sťažovateľov   (§ 31a   zákona   o   ústavnom   súde   v   spojení   s   § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.