znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 60/05-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. júna 2005 v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Juraja Babjaka a Eduarda Báránya prerokoval sťažnosť Š. B., Z., zastúpeného advokátom JUDr. L. P., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 213/02 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Š. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 213/02   p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   III   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   27   Cb   213/02 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3.   Š.   B.   p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   20 000   Sk (slovom   dvadsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Bratislava   III p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava III j e   p o v i n n ý   uhradiť trovy právneho zastúpenia Š. B. na účet advokáta JUDr. L. P., B., vo výške 6 309 Sk (slovom šesťtisíctristodeväť slovenských korún) do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti Š. B. vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. februára 2005   doručená   sťažnosť   Š.   B.,   Z.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátom JUDr. L. P., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom o návrhu sťažovateľa ako žalobcu proti žalovanému E., a. s., o zaplatenie 173 799 Sk s prísl. na okresnom súde pod sp. zn. 27 Cb 213/02 (Rob 83/02).

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   uviedol,   že   svojím   podaním   z 8.   januára   2002 sa domáhal,   aby   okresný   súd   vydal   platobný   rozkaz,   ktorým   by   zaviazal   odporcu na uhradenie   sumy   vo   výške   173   799   Sk   s prísl.   Na   základe   výzvy   okresného   súdu sťažovateľ uhradil súdny poplatok a 29. januára 2002 okresný súd vydal platobný rozkaz. Proti tomuto platobnému rozkazu podal odporca odpor 22. februára 2002.

Sťažovateľ   viackrát   žiadal   okresný   súd   o vytýčenie   termínu   pojednávania a 18. novembra   2004   podal   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   predsedovi   okresného   súdu. Predseda okresného súdu na sťažnosť reagoval listom z 24. januára 2005, v ktorom mu oznámil, že bol vytýčený termín pojednávania.

Sťažovateľ si uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie vo výške 247 500 Sk. Svoj nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia zdôvodnil sťažovateľ tým, že od podania návrhu do dnešného dňa je v stave právnej neistoty.

Porušenie základných práv a slobôd podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vidí sťažovateľ v tom, že v rámci konania vedeného pod sp. zn. 27 Cb 213/02 okresný súd spôsoboval zbytočné prieťahy v konaní.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd   takto rozhodol:

„(...)

2. Základné právo sťažovateľa Š. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 213/02 porušené bolo.

3.   Okresnému   súdu   Bratislava   III   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   27   Cb   213/02 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

4. Š. B. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 247 500,- Sk (...), ktorú sumu je povinný Okresný súd Bratislava III zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Okresný súd Bratislava III je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 5 302,- Sk + 19 % DPH za dva úkony právnej pomoci podľa § 11 ods. 2 vyhlášky MS SR o odmenách   a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   a režijný   paušál vo výške 300,- Sk advokátovi JUDr. L. P.“

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril predseda okresného súdu, ktorý vo svojom vyjadrení z 29. apríla 2005 uviedol prehľad vykonaných úkonov v danej právnej veci a poukázal na to, že uznesenie o schválení zmieru nadobudlo právoplatnosť 25. apríla 2005. Zákonná sudkyňa k danej veci uviedla, že skutočnosť, že od 9. mája 2002 do   16.   februára   2005   nebolo   vo   veci   pojednávanie,   bola   zapríčinená   tým,   že   v čase pridelenia veci vybavovala zákonná sudkyňa 578 nevybavených vecí.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení z 29. apríla 2005 súhlasil s upustením od   ústneho   pojednávania.   Sťažovateľ   vo   svojom   podaní   z 23.   mája   2005   súhlasil   tiež s upustením od ústneho pojednávania.

Uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 60/05-9 z 23. februára 2005 bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie.

II.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným   prerokovaním   veci   na   štátnom   orgáne   sa   právna   neistota   osoby   v zásade neodstráni.   Až   právoplatným   rozhodnutím   sa   vytvára   právna   istota.   Preto   pre   splnenie ústavného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátny   orgán   vec   prerokoval (II. ÚS 26/95).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť   veci,   správanie   účastníkov   a   postup   súdu (II. ÚS 79/97, I. ÚS 70/98).

Konanie o vydanie veci vedené na okresnom súde pod sp. zn. 27 Cb 213/02, v rámci ktorého   namieta   sťažovateľ   zbytočné   prieťahy,   možno   hodnotiť   ako   konanie,   ktoré nie je zložité na dokazovanie.

V rámci posudzovania veci podľa druhého kritéria „správanie účastníkov konania“ ústavný súd nezistil také správanie účastníkov konania, ktorým by prispeli k celkovej dĺžke konania.

Zo spisu okresného súdu v právnej veci sťažovateľa ako žalobcu proti žalovanému E., a. s., o zaplatenie 173 799 Sk s prísl. vedenej pod sp. zn. 27 Cb 213/02 (Rob 83/02) ústavný súd zistil, že boli vykonané tieto úkony:

Dňa 14. januára 2002 bol podaný okresnému súdu   návrh na vydanie platobného rozkazu.

Dňa 15. januára 2002 bol žalobca vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku.Dňa 28. januára 2002 bol súdny poplatok zaplatený.Dňa 29. januára 2002 bol vydaný platobný rozkaz.Dňa   25.   februára   2002   bol   okresnému   súdu   doručený   odpor   proti   platobnému rozkazu.

Dňa   4.   marca   2002   okresný   súd   žiadal   poštu   o zistenie,   či   zásielku   s platobným rozkazom   preberala   osoba   na   to   splnomocnená,   pretože   na   doručenke   sa   nachádzal nečitateľný podpis.

Dňa   11.   marca   2002   bol   odpor   zaslaný   na   vyjadrenie   žalobcovi   a žalovaný   bol vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za podaný odpor.

Dňa 15. marca 2002 došla okresnému súdu odpoveď pošty.

Dňa   21.   marca   2002   požiadal   právny   zástupca   žalobcu   o vytýčenie   termínu pojednávania.

Dňa 9. mája 2002 bol spis sp. zn. Rob 83/02 prevedený do oddelenia Cb.Dňa 21. mája 2002 došlo okresnému súdu vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu k podanému odporu.

Dňa   23.   januára   2003   požiadal   právny   zástupca   žalobcu   o vytýčenie   termínu pojednávania.

Dňa   22.   októbra   2003   požiadal   právny   zástupca   žalobcu   o vytýčenie   termínu pojednávania.

Dňa   19.   novembra   2004   bola   predsedovi   okresného   súdu   podaná   sťažnosť   na prieťahy v konaní.

Dňa 24. januára 2005 bol vytýčený termín pojednávania na 16. február 2005.Dňa 24. januára 2005 predseda okresného súdu odpovedal na podanú sťažnosť.Dňa   14.   februára   2005   došlo   okresnému   súdu   ospravedlnenie   neúčasti   právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní 16. februára 2005.

Dňa 16.   februára 2005 sa   uskutočnilo pojednávanie (žalobca   prítomný, žalovaný neprítomný). Pojednávanie bolo odročené na 9. marec 2005.

Dňa 9. marca 2005 sa uskutočnilo pojednávanie (účastníci prítomní). Pojednávanie bolo odročené za účelom schválenia súdneho zmieru na 6. apríl 2005.

Dňa 22. marca 2005 došiel okresnému súdu návrh na schválenie súdneho zmieru podpísaný účastníkmi.

Dňa 29. marca 2005 predseda okresného súdu požiadal zákonného sudcu, aby sa vyjadril k sťažnosti zaslanej ústavným súdom.

Dňa   6.   apríla   2005   sa   uskutočnilo   pojednávanie   (žalobca   neprítomný,   prítomná zástupkyňa žalovaného). Pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom upresnenia znenia návrhu zmieru a odstránenia rozporu ohľadom náhrady trov konania.

Dňa   6.   apríla   2005   bol   právny   zástupca   žalobcu   vyzvaný   na   upresnenie   návrhu zmieru.

Dňa 18. apríla 2005 bol okresnému súdu doručený návrh na schválenie súdneho zmieru.

Dňa   19.   apríla   2005   bol   okresným   súdom   schválený   zmier,   pričom   uznesenie o schválení zmieru nadobudlo právoplatnosť 16. mája 2005.

Ústavný súd zistil, že v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 27 Cb 213/02 došlo   k zbytočným   prieťahom   od 9.   mája   2002 (spis   sp.   zn.   Rob   83/02   prevedený   do oddelenia Cb) do 24. januára 2005 (vytýčený termín pojednávania na 16. február 2005) v trvaní 31 mesiacov.

Podľa   čl.   127   ods.   2   druhej   vety   ústavy   ak   porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Keďže k porušeniu základného práva došlo nekonaním okresného súdu, ústavný súd mu prikázal konať vo veci vedenej pod sp. zn. 27 Cb 213/02.

Sťažovateľ si uplatnil primerané finančné zadosťučinenie vo výške 247 500 Sk. Svoj návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnil tak, že nekonaním okresného súdu je sťažovateľ v stave právnej neistoty.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Ústavný súd vyhovel návrhu sťažovateľa a vyslovil porušenie jeho základného práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 27 Cb 213/02 a prikázal okresnému súdu, ktorý jeho právo porušil, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov. Dovŕšením opatrení smerujúcich zo strany ústavného súdu k odstráneniu stavu právnej neistoty bolo i priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 20 000 Sk. Ústavný súd vzal do úvahy predmet sporu a jeho zložitosť a dĺžku jeho trvania. Výšku zadosťučinenia stanovil ústavný súd najmä s ohľadom   na   zistené   obdobie   nečinnosti   okresného   súdu   a na   vyššie   uvedené   kritériá riešenia zisteného porušenia základného práva, pričom vychádzal zo spisu okresného súdu.

Vo zvyšnej časti ústavný súd sťažnosti nevyhovel.

Sťažovateľ bol vo veci sčasti úspešný, a preto bolo potrebné rozhodnúť o náhrade trov konania okresným súdom.

Podľa   ustanovenia   §   11   ods.   2   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania pred ústavným súdom, ak predmet sporu nie je možné oceniť peniazmi.

Predmet   konania   –   ochrana   základných   ľudských   práv   a slobôd   –   je   v zásade nevyjadriteľný v peniazoch a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením.Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky   je   priemerná   mesačná   mzda   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Podľa oznámenia Štatistického úradu Slovenskej republiky za prvý polrok 2004 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 15 008 Sk.

Ústavný súd priznal právnej zástupkyni sťažovateľa odmenu za dva úkony právnej služby, a to prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady, napísanie sťažnosti. Podľa takto určených kritérií sú trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby vo výške 5 302 Sk (odmena za jeden úkon je 2 501 Sk plus režijný paušál 150 Sk za každý úkon), ktoré ústavný súd zaviazal okresný súd uhradiť právnemu zástupcovi sťažovateľa. Keďže sťažovateľ je platcom DPH, trovy právneho zastúpenia vrátanie 19 % DPH sú vo výške 6 309 Sk.

Z uvedených dôvodov ústavný rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júna 2005