znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 60/03-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. februára 2003 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. S. A., bytom Ž., zastúpeného komerčným právnikom   JUDr.   J.   S.,   Ž.,   ktorou   namietal   porušenie   základných   práv a slobôd   garantovaných   Listinou   základných   práv   a slobôd   v čl.   1,   čl.   3   a čl.   26 rozhodnutiami Daňového úradu II v Žiline č. 894/2100/45315/2001/Kotr z 2. júla 2001 za   rok   1997,   č.   894/2100/45426/2001/Kotr   z   2.   júla   2001   za   rok   1998 a č. 894/2100/48742/2001/Kotr z 18. júla 2001 za rok 1999, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. S. A.   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“) bola   10.   februára   2003   doručená   sťažnosť   Ing.   S.   A.,   bytom   Ž.   (ďalej   len „sťažovateľ“),   zastúpeného   komerčným   právnikom   JUDr.   J.   S.,   Ž.,   ktorou namietal   porušenie   základných   práv   a slobôd   garantovaných   Listinou   základných práv   a slobôd   v čl.   1,   čl.   3   a   čl.   26   rozhodnutiami   Daňového   úradu   II   v   Žiline (ďalej   len   „daňový   úrad“)   č.   894/2100/45315/2001/Kotr   z   2.   júla   2001 za   rok   1997,   č.   894/2100/45426/2001/Kotr   z   2.   júla   2001   za   rok   1998 a č. 894/2100/48742/2001/Kotr z 18. júla 2001 za rok 1999.

Hlavnou   časťou   uvedených   rozhodnutí   daňového   úradu   je   skutočnosť, že   daňový   úrad   nepreskúmal   skutočnosti   podľa   ustanovenia   §   29   ods.   4   zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, kde ako dôkaz možno   použiť   všetky   prostriedky,   ktorými   možno   zistiť   a objasniť   skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecnými právnymi predpismi.

Proti uvedeným rozhodnutiam podal sťažovateľ odvolanie, v ktorom poukázal na skutočnosť, že nesúhlasí s postupom daňového úradu pri daňovej kontrole a ani s výškou   rozdielu   na   dani   po   kontrole,   pretože   sú   v rozpore   s platnými   právnymi predpismi.

Sťažovateľ podľa vlastného tvrdenia využil všetky právne možnosti odvolania na daňový úrad, Daňové riaditeľstvo, Najvyšší súd Slovenskej republiky, kde mu bolo odvolanie zamietnuté ako oneskorené, a Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky, ktorá mu 20. decembra 2002 predložila stanovisko sp. zn. Gd 3209/02-9.

V závere   svojej   sťažnosti   žiada,   aby   ústavný   súd   rozhodol, že rozhodnutia o odvolaní sťažovateľa č. 894/2100/45315/2001/Kotr z 2. júla 2001, č. 894/2100/45426/2001/Kotr z 2. júla 2001 a č. 894/2100/48742/2001/Kotr z 18. júla 2001   „sú   v rozpore   s Ústavou   SR,   listinou   základných   ľudských   práv   a slobôd a Občianskym   zákonníkom   a vec   vracia   žalovanému   na   ďalšie   konanie   a nové rozhodnutie“.

II.

Podľa čl. 124 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   namieta   porušenie   svojich   základných práv a slobôd rozhodnutiami daňového úradu č. 894/2100/45315/2001/Kotr z 2. júla 2001   za   rok   1997,   č.   894/2100/45426/2001/Kotr   z   2.   júla   2001   za   rok   1998 a č. 894/2100/48742/2001/Kotr z 18. júla 2001 za rok 1999.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu.

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv a slobôd (napr. I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 55/02, III. ÚS 62/02).

Jednou zo základných podmienok pre prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v zákonnej lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia   alebo   upovedomenia   o inom   zásahu   do   základných   práv   alebo   slobôd sťažovateľa.

V čase, keď sa sťažovateľ domáhal ochrany svojich práv na ústavnom súde podľa   čl.   127   ústavy,   uplynula   už   lehota   stanovená   pre   tento   typ   konania   pred ústavným   súdom.   Vzhľadom   na   túto   skutočnosť   dospel   ústavný   súd   k názoru, že sťažnosť bola podaná oneskorene a rozhodol o jej odmietnutí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. februára 2003