znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 60/02-58

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   v senáte   zloženom   z predsedu   Eduarda Báránya a zo sudcov Juraja Babjaka a Ľubomíra Dobríka vo veci sťažnosti P. S., t. č. v Ústave   na   výkon   väzby   Banská   Bystrica,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   T.   Š., Advokátska kancelária, K., pre namietané porušenie základného práva podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne sp. zn. 4 T 454/96 zo 4. apríla 1997 na neverejnom zasadnutí 4. februára 2004 takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd v Trenčíne rozsudkom sp. zn. 4 T 454/96 zo 4. apríla 1997 základné   právo   P.   S.   zaručené   čl.   17   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky n e p o r u š i l.

2. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky   u k l a d á   zaplatiť trovy právneho   zastúpenia   P.   S.   v sume   8   796   Sk   (slovom   osemtisícsedemsto-deväťdesiatšesť slovenských korún) advokátovi JUDr. T. Š., Advokátska kancelária, K.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. III. ÚS 60/02-28 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť P. S., t. č. v Ústave na výkon väzby Banská   Bystrica   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátom   JUDr.   T.   Š., Advokátska kancelária, K., pre namietané porušenie základného práva podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne sp. zn. 4 T 454/96 zo 4. apríla 1997.

Sťažovateľ   uviedol,   že   rozsudkom   Okresného   súdu   v   Trenčíne   sp.   zn. 4 T 454/96 zo 4. apríla 1997 bol odsúdený na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 28   mesiacov   nepodmienečne.   Na   výkon   trestu   bol   zaradený   do   druhej nápravnovýchovnej skupiny. Vina bola uznaná za skutky spáchané od 16. júla 1992 do 2.   júna   1993.   Okresný   súd   v Trenčíne   zároveň   zrušil   výroky   o treste   z rozsudkov Okresného   súdu   v Považskej   Bystrici   sp.   zn.   1   T   491/92   zo   4.   decembra   1992, Vojenského obvodového súdu v Banskej Bystrici   sp. zn. 3 T 57/95 z 24. februára 1995,   Okresného   súdu   v Považskej   Bystrici   sp.   zn.   1   T   137/95   z 25.   apríla   1995 a Vojenského obvodového súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1 T 214/95 zo 6. mája 1995. Sťažovateľ   bol   tiež   odsúdený   trestným   rozkazom   Okresného   súdu   v Považskej Bystrici sp. zn. 1 T 392/96 z 20. augusta 1996 za skutok spáchaný 18. mája 1996 na trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov so zaradením na výkon trestu do druhej nápravnovýchovnej skupiny.

Okresný   súd   v Trenčíne   opomenul   posledné   odsúdenie   a ponechal   dva samostatné rozsudky, pričom úhrn týchto trestov bol 40 mesiacov.

Sadzba   stanovená   Trestným   zákonom   za   trestný   čin   sprenevery   podľa ustanovenia § 248 ods. 1 a 2 bola od 6 mesiacov do 3 rokov odňatia slobody.

Sťažovateľ namietol, že Okresný súd v Trenčíne pri ukladaní trestu pochybil, pričom porušil jeho základné práva zaručené čl. 17 ods. 2 ústavy. V prílohe podania doručil   ústavnému   súdu   list   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky   sp.   zn. IV Pz 371/01 z 2. augusta 2001, ktorým boli uznané jeho námietky, ale sťažovateľovi bolo oznámené, že sťažnosť pre porušenie zákona v jeho prospech nebude podaná z dôvodu, že takto vymeraný nezákonný trest nevykonal.

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vyniesol tento nález:„1. Okresný súd v Trenčíne postupom v rozpore s ust. § 35 ods. 2 Tr. zák. pri ukladaní trestu rozsudkom sp. zn. 4 T 454/1996 zo dňa 04. 04. 1997 porušil základné právo sťažovateľa, zaručené čl. 17 ods. 2 Ústavy SR.

2. Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi právo na náhradu trov právneho zastúpenia“.

Podľa   ustanovenia   §   29   ods.   6   zákona   o ústavnom   súde   bolo   vyžiadané vyjadrenie   Okresného   súdu   v Trenčíne.   Predsedníčka   tohto   súdu   v liste č. Spr 623/2002 z 24. mája 2002 uviedla:

„Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 4. 4. 1997 č. k. 4 T 454/96-145 bol P. S. uznaný za vinného zo spáchania:

- pokračovacieho trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 1 písm. b), ods. 2 Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. Jednalo sa o dva dielčie skutky spáchané dňa 16. 7. 1992 a 10. 9. 1992,

-   pokračovacieho trestného činu sprenevery   podľa   § 248 ods.   1, 2 Tr.   zák. Jednalo sa o dva dielčie skutky spáchané od 10. 8. 1992 do 22. 8. 1992,

- trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1 Tr. zák. spáchaného dňa 4. 6. 1993.

Bol mu uložený podľa   § 247 ods. 2 (trestná sadzba 6 mesiacov až 3 roky odňatia slobody alebo peňažný trest) a § 35 ods. 1, 2 Tr. zák. súhrnný a úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 28 mesiacov so zaradením do II. NVS.

Súčasne boli zrušené výroky o trestoch uložených P. S.:

1. rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 4. 12. 1992 sp. zn. 1 T 491/92 v spojení s uznesením o premene podmienečného trestu zo dňa 25. 4. 1995 (pre trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1, 2 Tr. zák. - trestná sadzba   6   mesiacov   až   3   roky   odňatia   slobody)   -   trest   odňatia   slobody   v trvaní 6 mesiacov so zaradením do I. NVS,

2.   rozsudkom   Obvodového   vojenského   súdu   (správne   má   byť   trestným rozkazom Vojenského obvodového súdu) Banská Bystrica zo dňa 24. 2. 1995 sp. zn. 3 T 57/95 doručeným obvinenému dňa 3. 3. 1995 (pre trestné činy dezercie podľa § 284 ods. 3 Tr. zák. - trestná sadzba 6 mesiacov až 3 roky odňatia slobody a dezercie podľa § 282 ods. 1 Tr. zák. - trestná sadzba 6 mesiacov až 5 rokov odňatia slobody) - trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 18 mesiacov (skúšobná doba uplynula dňa 14. 9. 1996 a v čase rozhodovania Okresného súdu Trenčín vo veci 4 T 454/96 nebolo rozhodnuté o osvedčení, resp. neosvedčení),

3. rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 25. 4. 1995 sp. zn. 1 T 137/95 (pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1 písm. b), ods. 2 Tr. zák. spáchaný dňa 10. 2. 1995 - trestná sadzba 6 mesiacov až 3 roky odňatia slobody alebo peňažný trest) - trest odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov so zaradením do I. NVS,

4. rozsudkom Vojenského obvodového súdu Banská Bystrica zo dňa 6. 6. 1995 sp. zn. 1 T 214/95 (pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1 Tr. zák. spáchaný dňa 18. 9. 1994 - trestná sadzba až 2 roky odňatia slobody, zákaz činnosti, peňažný trest alebo prepadnutie veci) - súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov so zaradením do I. NVS, ukladaný podľa § 247 ods. 2 Tr. zák. pri súčasnom zrušení výroku   o treste   odňatia   slobody   14   mesiacov   rozsudku   Okresného   súdu   Považská Bystrica 1 T 137/95.

V čase   vyhlásenia   rozsudku   Okresného   súdu   Trenčín   vo   veci   4   T   454/96 existovalo ďalšie odsúdenie P. S. na trest odňatia slobody v trvaní 1 roka so zaradením do II. NVS, a to trestným rozkazom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 20. 8. 1996 sp. zn. 1 T 392/96 pre pokračovací trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, 2 Tr. zák. čiastočne dokonaný a čiastočne v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zák. (trestná   sadzba   6   mesiacov   až 3   roky   odňatia   slobody   alebo zákaz činnosti   alebo peňažný trest) spáchaný 18. 5. 1996. Toto odsúdenie však Okresnému súdu Trenčín nebolo známe, pretože v odpise registra trestov ho P. S. uvedené nemal a obžalovaný ani jeho obhajca ho súdu neuviedli.

Podľa § 35 ods. 2 Tr. zák. súd uloží súhrnný trest podľa zásad pre ukladanie úhrnného trestu (podľa tohto zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin najprísnejšie trestný), keď odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. (Pri trestnom   rozkaze   sa   za   vyhlásenie   rozsudku   považuje   deň   jeho   doručenia obvinenému). Spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi   skorším   rozsudkom,   ako   aj   všetky   ďalšie   rozhodnutia   na   tento   výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. Ustanovenie o súhrnnom treste sa nepoužije, ak skoršie odsúdenie je takej povahy, že sa na páchateľa hľadí, ako by nebol odsúdený.

Na   základe   skutočností   zistených   z pripojených   trestných   spisov   je   zrejmé, že P. S. mal byť vo veci Okresného súdu Považská Bystrica 1 T 137/95 správne uložený   súhrnný   trest   ku   trestu   uloženému   trestným   rozkazom   Vojenského obvodového súdu Banská Bystrica 3 T 57/95, pretože Okresný súd Považská Bystrica rozhodoval dňa 25. 4. 1995 o trestnom čine spáchanom dňa 10. 2. 1995, teda pred doručením   trestného   rozkazu   Vojenského   obvodového   súdu   Banská   Bystrica obvinenému (3. 3. 1995).

Vo   veci   Vojenského   obvodového   súdu   Banská   Bystrica   1   T   214/95,   ktorý rozhodoval rozsudkom dňa 6. 6. 1995 mal byť tiež ukladaný trest súhrnný nielen vo vzťahu k trestu uloženému rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica 1 T 137/95, ale aj vo vzťahu k trestu uloženému trestným rozkazom Vyššieho obvodového súdu Banská   Bystrica   3   T   57/95,   pretože   sa   jednalo   o ukladanie   trestu   za   trestný   čin spáchaný dňa 18. 9. 1994, teda pred vyhlásením rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica 1 T 137/95 dňa 25. 4. 1995, i pred doručením trestného rozkazu Vojenského obvodového súdu Banská Bystrica 3 T 57/95 dňa 3. 3. 1995, pričom ani v jednom z uvedených   prípadov   sa   nejednalo   o odsúdenie,   pri   ktorom   by   sa   na   páchateľa hľadelo, ako by nebol odsúdený.

Avšak vzhľadom na skutočnosť, že sa jednalo o právoplatné rozhodnutia, ktoré Okresný súd Trenčín musel rešpektovať a pri rozhodovaní vo veci 4 T 454/96 nemal vedomosť o odsúdení na trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov uložený trestným rozkazom   Okresného   súdu   Považská   Bystrica   1   T   392/96,   musel   ukladať trest   na základe jemu známych skutočností.

Pri rozhodovaní o ukladaní trestu tunajším súdom vo veci 4 T 454/96 došlo k pochybeniam spočívajúcim v tom, že:

- nemal byť ukladaný i úhrnný trest,

-   bol   zrušený   i výrok   o treste   uloženom   rozsudkom   Okresného   súdu v Považskej Bystrici 1 T 137/95, hoci tento v tom čase už bol právoplatne zrušený rozsudkom Vojenského obvodového súdu Banská Bystrica 1 T 214/95,

-   uložený   súhrnný   trest   odňatia   slobody   v trvaní   28   mesiacov   je   v rozpore s ustanovením § 35 ods. 2 tretia veta Tr. zák. miernejším trestom než tresty zrušené (spolu 48 mesiacov),

-   súhrnný trest   mal byť ukladaný podľa   ustanovenia   § 282   ods.   1   Tr.   zák. s trestnou sadzbou 6 mesiacov až 5 rokov odňatia slobody, nie podľa ust. § 248 ods. 2 Tr. zák.

Pri správnom použití zákona mal byť P. S. vo veci tunajšieho súdu 4 T 454/96 zložený za trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1 písm. b), ods. 2 Tr. zák. v bodoch 1. a 2. rozsudku a za trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, 2 Tr. zák. v bodoch 3. a 4. rozsudku súhrnný trest v rámci trestnej sadzby ustanovenia § 282 ods. 1 Tr. zák. (6 mesiacov až 5 rokov), ktorý mal byť prísnejší ako súhrn trestov, ktoré bolo potrebné zrušiť, t. j. 46 mesiacov (vrátane opomenutého trestu v trvaní 12 mesiacov), teda vo výmere 46 až 60 mesiacov. Za trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1 Tr. zák. v bode 5. rozsudku mu mal byť uložený ďalší samostatný trest v rámci trestnej sadzby až 2 roky odňatia slobody, alebo zákaz činnosti alebo peňažný trest alebo prepadnutie veci.

Z uvedeného   vyplýva,   že   pri   rozhodovaní   o ukladaní   trestu   P.   S.   vo   veci Okresného súdu v Trenčíne sp. zn. 4 T 454/96 došlo síce k porušeniu zákona, ale v prospech sťažovateľa. Preto jeho základné právo podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy SR spočívajúce   v tom,   že   nikoho   nemožno   stíhať   alebo   pozbaviť   slobody   inak,   ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, porušené nebolo.“

Vzhľadom na uvedené skutočnosti predsedníčka Okresného súdu v Trenčíne navrhla sťažnosti nevyhovieť.

K vyjadreniu   Okresného   súdu   v Trenčíne   zaujal   stanovisko   sťažovateľ a uviedol, že «vzal   na   vedomie   argumenty,   uvedené   vo   vyjadrení   Okresného   súdu Trenčín   k sťažnosti,   ako   aj   odpoveď   Generálnej   prokuratúry   SR,   zaslanú sťažovateľovi P. S. V súvislosti s vyjadrením Okresného súdu Trenčín som sa zaoberal chronológiou odsúdení, týkajúcich sa sťažovateľa ako aj reakciami Okresného súdu na túto skutočnosť, vyslovenými napokon v závere uvedeného vyjadrenia.

Rozhodujúce   pre   posúdenie   veci   je   podľa   môjho   názoru   to,   že   i tento   súd na   str.   4   vyjadrenia   uznal,   že   pri   poslednom   právoplatnom   rozhodnutí   vo   veci 4 T 454/96 musel Okresný súd Trenčín rešpektovať právnu situáciu ohľadne ostatných odsúdení sťažovateľa a najmä, že nemal vedomosť o jeho odsúdení na trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, uložený trestným rozkazom Okresného súdu Považská Bystrica č. 1 T 392/96 a teda ukladal trest len na základe jemu známych skutočností. Pojem   „jemu   známe   skutočnosti“   je   potrebné   vykladať   objektívne,   to   znamená, že súdená osoba nie je povinná pod žiadnou sankciou oboznamovať súd so svojimi odsúdeniami. Možno to prirodzene považovať za vhodné. Keďže ide o nezmeniteľný právny   stav,   ktorý   je potrebné konštatovať ku   dňu   rozhodovania Ústavného   súdu, je právne irelevantné, ako mali v roku 1997 rozhodovať všeobecné súdy, ak chceli a mali rešpektovať ust. § 35 ods. 2 Tr. zák. V tomto ohľade je preto bez právneho významu   záver   vyjadrenia   Okresného   súdu   Trenčín   o porušení   zákona   v prospech sťažovateľa;

-   pri   rozhodovaní   o veciach   podobného   charakteru,   keď   sa   porušil   zákon v prospech   i neprospech   obvineného,   je   pre   potreby   rozhodovania   Ústavného   súdu podstatné, že žiadnu „kompenzačnú“ zásadu nemožno použiť. Generálny prokurátor uznal pochybenie, pričom aj on ju čiastočne pripísal sťažovateľovi a jeho obhajcovi. Generálny prokurátor však vzhľadom na skutočnosť, že s poukazom na § 266 ods. 1 Tr. por. môže a nemusí podať mimoriadny opravný prostriedok, má právo spravovať sa pri svojich úvahách princípom účelnosti svojho postupu. Z rovnakého dôvodu teda ho nezaťažuje povinnosť aj pri zistení flagrantného porušenia zákona v neprospech sťažovateľa postarať sa o nápravu postupom podľa citovaného ustanovenia;

- ust. § 2 ods. 5 Tr. por. ukladá orgánom činným v trestnom konaní a teda aj súdom vziať na seba úplnú zodpovednosť za celé trestné konanie, ktorého je trest a jeho výmera podstatnou súčasťou. V tomto smere Trestný poriadok, ako už bolo skôr uvedené, obvinenému a odsúdenému neukladá žiadne povinnosti;

- keďže teda aj s ohľadom na ust. § 60 ods. 3 Tr. zák. ku dnešnému dňu platí fikcia o osvedčení sa aj dotyčne odsúdenia sťažovateľa Vojenským obvodovým súdom v Banskej Bystrici sp. zn. 3 T 57/95 zo dňa 24. 02. 1995, evidentne uložil Okresný súd v Trenčíne trest vo výmere, ktorá spolu so skôr uloženým trestom presahovala hornú hranicu trestnej sadzby, určenej pre trestný čin najprísnejšie trestný. Takto by totiž nemohol postupovať, ak by bol rozsudkom 4 T 454/96 zrušil výrok o treste, uložený rozhodnutím Okresného súdu v Považskej Bystrici sp. zn. 1 T 392/1996-28.

Záver zo sumarizácie faktov je nasledovný:

1. Lehota na nápravu pochybenia (ku ktorému došlo v prospech sťažovateľa), vzniknuvšieho neuložením trestu v sadzbe 6 mesiacov až 5 rokov za trestný čin podľa § 282 ods. 1 Tr. zák. - ako uznal vinu rozsudok VOS Banská Bystrica č. 3 T 57/1995 - rozsudkom 4 T 454/1996 Okresného súdu Trenčín a ktorá mala byť použitá v uvedenej veci podľa § 35 ods. 2 Tr. zák. uplynula. Dňa 14. 09. 1996 totiž uplynula skúšobná doba   určená   uvedeným   rozsudkom   a 14.   09.   1997   aj   lehota   na   rozhodnutie o prípadnom neosvedčení sa.

2. Ak Okresný súd v Trenčíne rozsudkom 4 T 454/1996 uložil trest vo výmere 28   mesiacov   nepodmienečne   a nezrušil   rozsudok   Okresného   súdu   v Považskej Bystrici,   č.   1   T   392/1996,   ktorým   bol   uložený   sťažovateľovi   trest   12   mesiacov nepodmienečne, pri prostom spočítaní oboch trestov došlo jednoznačne k prekročeniu maximálnej možnej výmery trestu v rozsahu 36 mesiacov za trestné činy podľa § 247 ods. 1 a 2 a § 248 ods. 1 a 2 Tr. zák.»

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, ako aj z obsahu na vec sa vzťahujúcich súdnych spisov ústavný súd zistil nasledovný stav:

Rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne sp. zn. 4 T 454/96 zo 4. apríla 1997 bol sťažovateľ uznaný za vinného za skutky spáchané v dobe od 16. júla 1992 do 2. júna 1993, čím spáchal pokračovací trestný čin krádeže podľa § 9 ods. 2 k § 247 ods. 1 písm. b) a § 247 ods. 2 Trestného zákona a aj pokračovací trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1 Trestného zákona a trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1 Trestného   zákona.   Za   to   bol   odsúdený   podľa   §   247   ods.   2   Trestného   zákona s poukazom na § 35 ods. 1 a 2 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 28 mesiacov nepodmienečne. Podľa § 39a ods. 2 písm. b) Trestného zákona na výkon trestu   bol zaradený do   druhej nápravnovýchovnej skupiny. Okresný súd v Trenčíne zároveň podľa § 35 ods. 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 1 T 491/92 zo 4. decembra 1992, výrok o treste rozsudku Obvodového vojenského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3 T 57/95 z 24. februára 1995, výrok o treste rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 1 T 137/95 z 25. apríla 1995, výrok o treste rozsudku Vojenského obvodového súdu Banská Bystrica sp. zn. 1 T 214/95 zo 6. mája 1995 v celom rozsahu. Podľa § 228 ods.   1   Trestného   poriadku   bol   sťažovateľ   zaviazaný   uhradiť   škodu   poškodeným. Rozsudok vo vzťahu k sťažovateľovi nadobudol právoplatnosť 22. apríla 1997.

Rozsudkom   Okresného   súdu   v   Považskej   Bystrici   sp.   zn.   1   T   491/92 zo 4. decembra 1992 bol sťažovateľ uznaný za vinného za skutok spáchaný v druhej polovici júla 1992, ktorého sa mal dopustiť tak, že sa mal vlámať do bytu svojej sestry v P. Jeho konanie bolo kvalifikované ako trestný čin porušovania domovej slobody podľa   § 238 ods.   1 a 2 Trestného zákona a bol mu uložený trest   odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, ktorého výkon mu bol odložený podľa § 58 ods. 1 písm. a) a § 59 ods.   1   Trestného   zákona   podmienečne   na   dobu   2   rokov.   Rozsudok   nadobudol právoplatnosť   4.   decembra   1992.   Výrok   o treste   z tohto   rozhodnutia   bol   zrušený rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne sp. zn. 4 T 454/96.

Trestným   rozkazom   Vojenského   obvodového   súdu   Banská   Bystrica   sp.   zn. 3 T 57/95 z 24. februára 1995 bol sťažovateľ uznaný za vinného z trestného činu dezercie podľa § 284 ods. 3 Trestného zákona, ktorého sa dopustil tak, že 7. augusta 1994 okolo 24.00 h bez súhlasu nadriadených opustil ubytovací priestor vojenského útvaru R. S. a nedovolene sa vzďaľoval až do 3. septembra 1994. Tiež bol uznaný za vinného z trestného činu dezercie podľa § 282 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa dopustil tak, že 4. septembra 1994 v čase okolo 22.00 h bez súhlasu nadriadených opustil ubytovací priestor vojenského útvaru R. S., odcestoval až do 6. októbra 1994, keď   bol   o 10.00   h   hospitalizovaný   na   psychiatrickom   oddelení   Nemocnice s poliklinikou Dubnica nad Váhom. Za to mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody podľa § 282 ods. 1 Trestného zákona za použitia § 35 ods. 1 Trestného zákona 10 mesiacov. Podľa § 58 ods. 1 písm. a) a § 59 ods. 1 Trestného zákona sa mu výkon uloženého trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 18 mesiacov. Trestný rozkaz nadobudol   právoplatnosť   12.   marca   1995.   Výrok   o treste   z trestného   rozkazu Vojenského   obvodového   súdu   Banská   Bystrica   sp.   zn.   3   T   57/95   bol   zrušený rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne sp. zn. 4 T 454/96.

Rozsudkom   Okresného   súdu   v Považskej   Bystrici   sp.   zn.   1   T   137/95   z 25. apríla 1995 bol sťažovateľ uznaný za vinného na tom   skutkovom   základe, že 10. februára 1995 asi o 00.30 h vnikol do kancelárie riaditeľa Strednej priemyselnej školy chemickej v Púchove tak, že rozbil sklenenú výplň okna, cez vzniknutý otvor okno otvoril   a odtiaľ   do   skorých   ranných   hodín   toho   istého   dňa   postupne   na   dvakrát odcudzil počítač zn. PC AT 286 s monitorom a klávesnicou v hodnote 19 500 Sk, myš k počítaču   zn.   Q   TRONOIC   v hodnote   367,80   Sk,   polarizačný   filter   zn.   Polaroid v hodnote 267,50 Sk, kopírovací prístroj zn. CANON MP 1020 v hodnote 39 900 Sk, tlačiareň zn. STAR LC-2420 v hodnote 5 100 Sk, kalkulačku zn. ELKA 55 v hodnote 72 000 Sk, čím Školskej správe II Banská Bystrica spôsobil škodu v celkovej výške 66 855 Sk. Jeho konanie bolo kvalifikované ako trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1 písm. b) a § 247 ods. 2 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody podľa   §   247   ods.   2   Trestného   zákona   v trvaní   14   mesiacov.   Podľa   §   39a ods.   2 písm.   a)   Trestného   zákona   bol   na   výkon   tohto   trestu   zaradený   do   prvej nápravnovýchovnej skupiny a podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku bol zaviazaný na náhradu   škody   Školskej   správe   II   Banská   Bystrica.   Rozsudok   nadobudol právoplatnosť   25.   apríla   1995.   Výrok   o treste   rozsudku   Okresného   súdu   Považská Bystrica sp. zn. 1 T 137/95 z 25. apríla 1995 bol zrušený rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne sp. zn. 4 T 454/96.

Rozsudkom Vojenského obvodového súdu Banská Bystrica sp. zn. 1 T 214/95 bol sťažovateľ uznaný za vinného, že si 18. septembra 1994 v čase okolo 18.30 h v Púchove   pred   Disco   barom   zapožičal   od   majiteľa   horský   bicykel   zn.   Kollhoff modrozelenej   farby   nezisteného   výrobného   čísla   za   účelom   krátkeho   povozenia. S bicyklom odišiel smerom do Trenčína, kde ho v presne nezistenej obci odpredal neznámym osobám, čím majiteľovi spôsobil škodu vo výške 8 800 Sk. Za to bol podľa § 247 ods. 2 Trestného zákona za použitia § 35 ods. 2 Trestného zákona odsúdený na súhrnný trest odňatia slobody na 18 mesiacov nepodmienečne, pričom podľa § 39a ods.   2   písm.   a)   Trestného   zákona   ho   súd   na   výkon   trestu   zaradil   do   prvej nápravnovýchovnej skupiny. Spolu s uložením súhrnného trestu súd zároveň zrušil výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 1 T 137/95 z 25. apríla 1995. Zároveň bol podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku zaviazaný na náhradu škody. Rozsudok Vojenského obvodového súdu Banská Bystrica sp. zn. 1 T 214/95 zo 6.   júna 1995   nadobudol   právoplatnosť 6.   júna 1995.   Rozsudkom   Okresného   súdu v Trenčíne sp. zn. 4 T 454/96 zo 4. apríla 1997 bol zrušený výrok o treste z rozsudku Vojenského obvodového súdu Banská Bystrica sp. zn. 1 T 214/95 zo 6. júna 1995.

Trestným   rozkazom   Okresného   súdu   Považská   Bystrica   sp.   zn.   1   T   392/96 z 20. augusta 1996 bol sťažovateľ odsúdený za pokračujúci trestný čin sprenevery podľa   §   248   ods.   1   a 2   Trestného   zákona   čiastočne   dokonaný,   v bode   2   v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že sťažovateľ zamestnaný u súkromného podnikateľa I. Š. ako účtujúci čašník v staničnej reštaurácii v P. 18. mája 1996 v nočných hodinách kľúčmi, ktoré mu boli pridelené vedúcim staničnej reštaurácie A. K., odomkol dvere výčapu v mimopracovnej dobe, vošiel do objektu   staničnej   reštaurácie   a následne   do   kuchyne   reštaurácie,   ďalším   kľúčom otvoril   v stene zabudovaný trezor,   odkiaľ zobral tržbu zo 17. mája 1996, ktorú   si prisvojil, čím majiteľovi I. Š. spôsobil škodu vo výške 24 105,20 Sk. Následne po tom, ako odcudzil tržbu, v ten istý deň do dvoch vriec naložil kartóny cigariet z výčapu staničnej reštaurácie v úmysle tieto cigarety odniesť a odpredať za sumu 11 000 Sk, avšak   tieto   cigarety   neodniesol   a zostali   vo   výčape,   pričom   hodnota   cigariet pripravených na odcudzenie bola 25 378 Sk. Sťažovateľ bol uznaný v bodoch 1 a 2 za   vinného   z pokračujúceho   trestného   činu   sprenevery   podľa   §   248   ods.   1   a 2 Trestného zákona čiastočne dokonaného, v bode 2 v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Trestného zákona. Za to mu bol uložený trest odňatia slobody podľa § 248 ods. 2 Trestného   zákona   s prihliadnutím   na   §   314e   ods.   2   Trestného   poriadku   v trvaní 1 roka. Podľa § 39a ods.   2 písm. b) Trestného zákona na výkon tohto trestu bol zaradený   do   druhej   nápravnovýchovnej   skupiny.   Podľa   §   228   ods.   1   Trestného poriadku bol zaviazaný uhradiť I. Š. škodu   24 105 Sk. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť   5.   októbra   1996.   Dňa 11.   októbra   1996   bol   nariadený   výkon   trestu Okresným   súdom   v Považskej   Bystrici   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   1   T   392/96. Sťažovateľ trest nastúpil 7. novembra 1996 o 13.30 h v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Žiline.

III.

Podľa   čl.   124   ústavy   ústavný   súd   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa ustanovenia § 35 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva   alebo   viac   trestných   činov,   uloží   mu   úhrnný   trest   podľa   tohto   zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestaný; popri treste prípustnom   podľa   takého   zákonného   ustanovenia   možno   v rámci   úhrnného   trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo súdených trestných   činov.   Ak   sú   dolné   hranice   trestných   sadzieb   odňatia   slobody   rôzne,   je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia sadzba z nich. Ak ustanovuje tento zákon na niektorý z takých trestných činov len trest odňatia slobody, nemôže byť úhrnným trestom iný z trestov uvedených v § 27 ako trest samostatný.

Podľa ustanovenia § 35 ods. 2 Trestného zákona súd uloží trest podľa zásad uvedených v odseku 1, keď odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. Spolu   s uložením   súhrnného   trestu   súd   zruší   výrok   o treste   uloženom   páchateľovi skorším   rozsudkom,   ako   aj   všetky   ďalšie   rozhodnutia   na   tento   výrok   obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu musí súd vysloviť trest straty čestných titulov a vyznamenaní, straty vojenskej   hodnosti,   prepadnutia   majetku   alebo prepadnutia   veci,   ak   taký   trest   bol vyslovený   už   skorším   rozsudkom.   Ustanovenie   o súhrnnom   treste   sa   nepoužije, ak skoršie odsúdenie je takej povahy, že sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený. Sťažovateľ   bol   vo   veci   Okresného   súdu   v Trenčíne   sp.   zn.   4   T   454/96   zo 4.   apríla   1997   odsúdený   na súhrnný   trest   v trvaní   28   mesiacov   nepodmienečne   za pokračovací trestný čin krádeže podľa § 9 ods. 2 k § 247 ods. 1 písm. b) a § 247 ods. 2 Trestného   zákona   a za   pokračovací   trestný   čin   sprenevery   podľa   §   248   ods.   1 Trestného zákona a trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1 Trestného zákona. Trest bol uložený ako súhrnný trest podľa § 247 ods. 2 Trestného zákona.

Podľa ustanovenia § 247 ods. 1 písm. b) Trestného zákona kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní, a spôsobí tak škodu nie nepatrnú, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo peňažným trestom, alebo prepadnutím veci.

Podľa ustanovenia § 247 ods. 2 Trestného zákona rovnako ako v odseku 1 sa páchateľ potresce, ak si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, a

a) taký čin spácha vlámaním, alebo

b) bezprostredne po takom čine sa pokúsi uchovať si vec násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia, alebo

c) taký čin spácha na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe,

d)   taký   čin   spácha   na   veci,   ktorá   sa   nachádza   na   pozemku,   ktorý   patrí   do poľnohospodárskeho   pôdneho   fondu   alebo do   lesného   pôdneho   fondu,   označenom vlastníkom primeraným spôsobom.

V tejto   časti   bola   citovaná   súčasne   platná   skutková   podstata   trestného   činu krádeže v čase rozhodovania   Okresného súdu   v Trenčíne,   t. j. 4. apríla 1997,   keď skutková podstata trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 1 písm. b) a § 247 ods. 2 Trestného zákona znela:

1. Kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní, a

a) spôsobí tak škodu nie nepatrnú,

b) čin spácha vlámaním,

c)   bezprostredne   po   čine   sa   pokúsi   uchovať   si   vec   násilím   alebo   hrozbou bezprostredného násilia,

d) čin spácha na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe, alebo

e) bol za taký čin v posledných dvoch rokoch potrestaný,potresce   sa   odňatím   slobody   až   na   dva   roky   alebo   peňažným   trestom   alebo prepadnutím veci.

2. Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky alebo peňažným trestom sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 škodu nie malú.

Pokiaľ ide o podmienky ukladania trestov za viac trestných činov podľa § 35 Trestného zákona, tieto sa od času rozhodovania v napadnutej veci nezmenili.

Z textu čl. 17 ods. 2 ústavy možno odvodiť jeden zo základných princípov trestného   práva,   a to   princíp   zákonnosti   trestných   činov   a trestov   (nullum   crimen, nullum poena sine lege).

Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestných veciach...

Princíp zákonnosti trestných činov a trestov je vyjadrený aj v ustanovení § 2 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený ináč než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon.

Štvrtá   hlava   Trestného   zákona   pojednáva   o trestoch,   a teda   určuje   zákonný rámec pre všeobecné súdy, ktoré rozhodujú v trestných veciach a ukladajú tresty za podmienok tam stanovených. Princíp zákonnosti trestných činov a trestov je jedným z princípov právneho štátu.

Podľa   čl.   1   ods.   1   prvej   vety   ústavy   Slovenská   republika   je   zvrchovaný, demokratický a právny štát.

Princíp   zákonnosti   trestných   činov   a trestov   má   priamy   vplyv   na   právo   na slobodu, ktorá je základom každej demokratickej spoločnosti. Z princípu zákonnosti trestných činov a trestov vyplýva, že len zákon môže stanoviť, aké konania alebo opomenutia   sú   trestným činom   a aký   trest   možno za ne uložiť.   Trest   ako   sankcia ukladaná   ako   následok   odsúdenia   za   trestný   čin   je   stanovený   zákonom.   Zákon upravuje aj problém ukladania trestov za viac trestných činov.

Všeobecný   súd   musí   vo   svojom   konaní v plnom   rozsahu   realizovať princíp zákonnosti   trestných   činov   a trestov.   Postup   v rozpore   so   zákonom   ustanovenými pravidlami je nezlučiteľný s princípom zákonnosti trestných činov a trestov, a teda aj čl. 17 ods. 2 ústavy, ktorý   je výrazom tohto princípu. Zákonom stanovený rámec vytvorený v štvrtej hlave Trestného zákona pre ukladanie trestov vytvára teda rámec, ktorý uvádza ústava v čl. 17 ods. 2 slovami... ktoré ustanoví zákon.

Zo základnej zásady trestania, že trest musí byť zákonný (nullum poena sine lege), vyplýva, že trest je ukladaný len na základe zákona a nemožno uložiť trest prísnejší,   než   aký   bolo   možné   uložiť   podľa   zákona   účinného   v dobe   spáchania trestného činu.

Podľa doterajšej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecných súdov, ktoré ich pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiam, ani preskúmavať, či v konaniach pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu je vymedzená na kontrolu   zlučiteľnosti   účinkov   takejto   interpretácie   a aplikácie   s ústavou,   prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách.

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného   hľadiska   neospravedlniteľné   a neudržateľné   a zároveň   by   mali   za následok porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02).

Napadnutý rozsudok Okresného súdu v Trenčíne sp. zn. 4 T 454/96 zo 4. apríla 1997 nebol teda predmetom prieskumu, pokiaľ ide o skutkové zistenia ani pokiaľ ide o výšku trestu za spáchané trestné činy, ale len v časti, pokiaľ ide o ukladanie trestu za viac trestných činov podľa § 35 Trestného zákona.

Sťažovateľ   bol   uznaný   za   vinného   za   skutky   spáchané   od   16.   júla   1992 do 2. júna 1993 a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody za trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 2 Trestného zákona v trvaní 28 mesiacov podľa v tom čase platnej právnej úpravy, ktorá umožňovala uložiť trest až 3 roky odňatia slobody. Pri tom bolo rozhodnuté o zrušení výrokov o treste z rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica sp.   zn.   1   T   491/92   zo   4.   decembra   1992,   Vojenského   obvodového   súdu   Banská Bystrica sp. zn. 3 T 57/95 z 24. februára 1995, Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 1 T 214/95 zo 6. mája 1995.

Skutky spáchané sťažovateľom vo veci vedenej na Okresnom súde v Trenčíne pod sp. zn. 4 T 454/96 v júli až septembri 1992 boli kvalifikované ako trestné činy podľa § 247 ods. 1 Trestného zákona, resp. § 248 ods. 1 a 2 a sú v súbehu so skutkom z júla   1992   (kvalifikovaným   podľa   §   238   ods.   1   a 2   a iné)   vo   veci   vedenej   na Okresnom   súde   v Považskej   Bystrici   pod   sp.   zn.   1   T   491/92,   pretože   všetky predchádzajú   vyhláseniu   odsudzujúceho   rozsudku   posledne   označenej   veci,   to   je 4. decembra 1992 (rozsudok Okresného súdu v Považskej Bystrici sp. zn. 1 T 491/92). Ohľadne týchto skutkov v označenej veci vedenej na Okresnom súde v Trenčíne preto bolo možné ukladať súhrnný trest vo vzťahu k označenej veci vedenej na Okresnom súde v Považskej Bystrici.

Skutok spáchaný vo veci vedenej na Okresnom súde v Trenčíne pod sp. zn. 4   T   454/96   dňa   4.   júna 1993,   kvalifikovaný   ako   krádež   je v súbehu   so   skutkami spáchanými v auguste až septembri 1994, kvalifikovanými ako trestný čin podľa § 284 ods. 3 a v septembri až októbri 1994 kvalifikovanými ako trestný čin podľa § 282 ods. 1 vo veci vedenej na Vojenskom obvodovom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 3   T   57/95,   lebo všetky   predchádzajú doručeniu   trestného rozkazu   vo   veci   sp.   zn. 3 T 57/95 dňa 3. marca 1995 (právoplatnosť nadobudol 12. marca 1995), ktoré má účinky vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku. Ohľadne skutku v označenej veci vedenej na Okresnom súde v Trenčíne preto bolo možné uložiť súhrnný trest podľa § 35 ods. 3 Trestného zákona vo vzťahu k označenej veci vedenej na Vojenskom obvodovom súde v Banskej Bystrici.

Ani   jeden   z vyššie   uvedených   skutkov   vo   veci   vedenej   na   Okresnom   súde v Trenčíne pod sp. zn. 4 T 454/96 nie je v súbehu so skutkom spáchaným v máji 1996 vo veci vedenej na Okresnom súde v Považskej Bystrici pod sp. zn. 1 T 392/96, lebo medzi skutkami vo veci vedenej na Okresnom súde v Trenčíne pod sp. zn. 4 T 454/96 a týmto skutkom existuje vyhlásený odsudzujúci rozsudok zo 4. decembra 1992 vo veci vedenej na Okresnom súde v Považskej Bystrici pod sp. zn. 1 T 491/92, resp. doručený odsudzujúci trestný rozkaz Vojenského obvodového súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3 T 57/95 dňa 3. marca 1995.

Skutok spáchaný v máji 1996, ktorý bol kvalifikovaný ako trestný čin krádeže podľa § 248 ods. 1 a 2 Trestného zákona, nie je k citovaným skutkom vo vzťahu súbehu, ale pri tomto skutku ide vo vzťahu k označeným skutkom o vzťah recidívy, lebo bol spáchaný nie pred, ale po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku, resp. doručení trestného rozkazu, ktoré nadobudli aj právoplatnosť.

Pri   rozhodovaní vo veci vedenej na Okresnom súde v Trenčíne pod sp. zn. 4 T 454/96 nebolo možné rozhodovať o súhrnnom treste vo vzťahu k výroku o treste v trestnom   rozkaze   Okresného   súdu   v Považskej   Bystrici   sp.   zn.   1   T   392/96 z 20. augusta 1996.

Predmetom konania pred ústavným súdom je námietka sťažovateľa, že Okresný súd v Trenčíne opomenul trestný rozkaz Okresného súdu v Považskej Bystrici sp. zn. 1 T 392/96 z 20. augusta 1996 a neuložením trestu podľa § 35 ods. 2 Trestného zákona porušil základné právo sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 2 ústavy.

Ústavný súd teda po preskúmaní vzťahu rozhodnutí Okresného súdu v Trenčíne sp. zn. 4 T 454/96 a Okresného súdu v Považskej Bystrici sp. zn. 1 T 392/96 zistil, že medzi skutkami, ktoré boli predmetom označených vecí, neexistuje navzájom súbeh (ako   podmienka   pre   uloženie   súhrnného   trestu),   ale   vo   veci   Okresného   súdu v Považskej Bystrici sp. zn. 1 T 392/96 ide o recidívu.

Okresný súd v Trenčíne preto rozhodol správne, keď v rozsudku vo veci sp. zn. 4   T   454/96   nevykladal   súhrnný   trest   vo   vzťahu   k trestnému   rozkazu   vo   veci Okresného súdu v Považskej Bystrici sp. zn. 1 T 392/96, a teda nezasahoval do výroku o treste v tomto trestnom rozkaze.

Ústavný   súd   už   vo   viacerých   svojich   rozhodnutiach   uviedol,   že   podľa ustanovenia   §   20   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   je   viazaný   návrhom   na   začatie konania.

Sťažovateľ   žiadal   preskúmať   namietané   porušenie   základného   práva zaručeného čl. 17 ods. 2 ústavy vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu v Trenčíne sp. zn. 4 T 454/96 a trestného rozkazu Okresného súdu v Považskej Bystrici sp. zn. 1 T 392/96, a to vo výrokoch o treste.

Ústavný   súd   v preskúmavaných   rozhodnutiach   takéto   porušenie,   ktoré   by zakladalo   porušenie   ústavného   práva   podľa   čl.   17   ods.   2   ústavy,   nezistil,   a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto nálezu.

Ústavný   súd   sa   taktiež   osobitne   nezaoberal   námietkou   Okresného   súdu v Trenčíne, že už Vojenský obvodový súd Banská Bystrica vo veci sp. zn. 1 T 214/95 zo 6. júna 1995 pochybil pri ukladaní trestov.

Ústavný   súd   nemá   právomoc   rozhodovať   o vine   obvinených   a o ukladaní trestov za trestné činy, jeho úloha spočíva v kontrole zlučiteľnosti takýchto rozhodnutí s článkami   ústavy,   ktoré   upravujú   základné   práva   a slobody,   a   s medzinárodnými zmluvami,   ktoré   upravujú   túto   oblasť   a stali   sa   súčasťou   právneho   poriadku Slovenskej republiky.

Úlohou   ústavného   súdu   je   skúmať,   či   takéto   rozhodovanie   je   zlučiteľné   so základným princípom ukladania trestu len na základe zákona.

Ústavný   súd   ustanovil   sťažovateľovi   vzhľadom   na   jeho   pomery   právneho zástupcu.

Právny   zástupca   sťažovateľa   vyčíslil   trovy   konania   za   dva   úkony   podľa ustanovenia § 13 ods. 8 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.   163/2002   Z.   z.   o odmenách   a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych služieb v sume 8 796 Sk.

Podľa   ustanovenia   § 13   ods.   8   citovanej   vyhlášky   ak predmet sporu   nie je oceniteľný peniazmi, odmena za jeden úkon je jedna tretina výpočtového základu.

Predmet konania - ochrana základných ľudských práv a slobôd - je v zásade nevyjadriteľný   v peniazoch   a   je   nezameniteľný   s primeraným   finančným zadosťučinením, ktoré predstavuje náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch (III. ÚS 29/03, III. ÚS 34/03).

Podľa   §   1   ods.   3   citovanej   vyhlášky   je   výpočtovým   základom   priemerná mesačná   mzda   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   za   prvý   polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Podľa oznámenia Štatistického úradu Slovenskej republiky za prvý polrok 2001 dosahovala priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 12 811 Sk.

Ústavný súd priznal náhradu trov konania spolu vo výške 8 796 Sk vyčíslenú ako jednu tretinu výpočtového základu za dva úkony právnej služby 2 x 4 270 Sk a paušálnu náhradu hotových výdavkov 2 x 128 Sk v zmysle citovanej vyhlášky.

Z uvedených dôvodov ústavný rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2004