SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 6/2016-24
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. januára 2016predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o.,Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. BranislavFridrich, PhD., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd, práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva podľa čl. 47 Charty základných právEurópskej únie, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republikya čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súduZvolen a jeho uzneseniami sp. zn. 11 Er/5103/2007 z 11. mája 2012 (Rvp 234/2015),sp. zn. 11 Er/3252/2003 z 27. februára 2012 (Rvp 235/2015), sp. zn. 11 Er/3505/2007z 19. decembra 2011 (Rvp 236/2015), sp. zn. 11 Er/704/2006 z 9. mája 2011(Rvp 685/2015), sp. zn. 11 Er/4753/2006 z 27. novembra 2012 (Rvp 686/2015),sp. zn. 11 Er/2991/2004 z 29. októbra 2012 (Rvp 687/2015), sp. zn. 11 Er/2745/2004z 29. októbra 2012 (Rvp 991/2015), sp. zn. 11 Er/2512/2004 z 2. septembra 2013(Rvp 992/2015),sp. zn.11Er/4794/2006z 28.januára2014(Rvp 993/2015),sp. zn. 11 Er/5358/2007 z 13. februára 2013 (Rvp 994/2015), sp. zn. 11 Er/5104/2007z 11. mája 2012 (Rvp 995/2015), sp. zn. 11 Er/2555/2005 z 23. mája 2011 (Rvp 996/2015),sp. zn. 22 Er/158/2009 z 3. júna 2014 (Rvp 1629/2015), sp. zn. 11 Er/1056/2004z 29. októbra 2012 (Rvp 1630/2015), sp. zn. 11 Er/2423/2005 zo 4. decembra 2012(Rvp 1631/2015), sp. zn. 11 Er/3182/2003 z 29. októbra 2012 (Rvp 1632/2015),sp. zn. 11 Er/688/2007 z 8. februára 2011 (Rvp 3214/2015), sp. zn. 11 Er/4275/2006z 30. apríla 2012 (Rvp 3215/2015), sp. zn. 11 Er/987/2007 zo 14. novembra 2012(Rvp 3216/2015), sp. zn. 11 Er/3931/2007 z 9. septembra 2013 (Rvp 3217/2015),sp. zn. 11 Er/492/2004 z 10. mája 2011 (Rvp 3218/2015), sp. zn. 11 Er/1672/2004zo 6. novembra 2012 (Rvp 3219/2015), sp. zn. 11 Er/425/2004 z 24. novembra 2011(Rvp 3220/2015), sp. zn. 11 Er/1687/2004 z 29. októbra 2012 (Rvp 3221/2015),sp. zn. 11 Er/3158/2005 z 15. februára 2011 (Rvp 3907/2015), sp. zn. 23 Er/393/2009z 26. apríla 2012 (Rvp 3908/2015), sp. zn. 11 Er/3477/2007 z 9. septembra 2013(Rvp 4033/2015), sp. zn. 11 Er/3180/2003 z 22. októbra 2010 (Rvp 4034/2015),sp. zn. 11 Er/2429/2005 z 15. februára 2011 (Rvp 4035/2015), sp. zn. 11 Er/4747/2006zo 4. júna 2014 (Rvp 4036/2015), sp. zn. 21 Er/659/2009 z 23. júla 2012 (Rvp 4037/2015),sp. zn. 11 Er/452/2004 z 25. apríla 2012 (Rvp 4038/2015), sp. zn. 11 Er/2747/2004z 20. septembra 2010 (Rvp 4039/2015) a sp. zn. 11 Er/742/2006 zo 4. mája 2012(Rvp 4040/2015) a postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici a jeho uzneseniamisp. zn. 3 CoE/112/2014 z 22. októbra 2014 (Rvp 234/2015), sp. zn. 3 CoE/104/2014z 15. októbra 2014 (Rvp 235/2015), sp. zn. 2 CoE/175/2014 z 30. septembra 2014(Rvp 236/2015), sp. zn. 43 CoE/332/2014 z 30. septembra 2014 (Rvp 685/2015),sp. zn. 43 CoE/402/2014 z 22. októbra 2014 (Rvp 686/2015), sp. zn. 41 CoE/318/2014z 29. októbra 2014 (Rvp 687/2015), sp. zn. 41 CoE/352/2014 z 12. novembra 2014(Rvp 991/2015),sp. zn.1CoE/177/2014z 28.októbra2014(Rvp 992/2015),sp. zn. 5 CoE/51/2014 z 18. novembra 2014 (Rvp 993/2015), sp. zn. 43 CoE/390/2014z 22. októbra 2014 (Rvp 994/2015), sp. zn. 3 CoE/113/2014 z 5. novembra 2014(Rvp 995/2015),sp. zn.1CoE/200/2014z 28.októbra2014(Rvp 996/2015),sp. zn. 43 CoE/369/2014 z 26. novembra 2014 (Rvp 1629/2015), sp. zn. 2 CoE/225/2014z 12. novembra 2014 (Rvp 1630/2015), sp. zn. 41 CoE/353/2014 z 26. novembra 2014(Rvp 1631/2015), sp. zn. 41 CoE/351/2014 z 26. novembra 2014 (Rvp 1632/2015),sp. zn. 1 CoE/210/2014 z 25. novembra 2014 (Rvp 3214/2015), sp. zn. 4 CoE/45/2014z 10. decembra 2014 (Rvp 3215/2015), sp. zn. 1 CoE/408/2013 z 29. apríla 2014(Rvp 3216/2015), sp. zn. 1 CoE/231/2014 z 2. decembra 2014 (Rvp 3217/2015),sp. zn. 43 CoE/435/2014 z 20. novembra 2014 (Rvp 3218/2015), sp. zn. 1 CoE/214/2014z 25. novembra 2014 (Rvp 3219/2015), sp. zn. 43 CoE/481/2014 z 20. novembra 2014(Rvp 3220/2015), sp. zn. 1 CoE/338/2014 z 2. decembra 2014 (Rvp 3221/2015),sp. zn. 6 CoE/149/2014 z 11. decembra 2014 (Rvp 3907/2015), sp. zn. 3 CoE/32/2014z 2. apríla 2014 (Rvp 3908/2015), sp. zn. 43 CoE/489/2014 z 18. decembra 2014(Rvp 4033/2015), sp. zn. 1 CoE/199/2014 z 25. novembra 2014 (Rvp 4034/2015),sp. zn. 43 CoE/484/2014 z 18. decembra 2014 (Rvp 4035/2015), sp. zn. 43 CoE/412/2014z 20. novembra 2014 (Rvp 4036/2015), sp. zn. 43 CoE/454/2014 z 20. novembra 2014(Rvp 4037/2015), sp. zn. 4 CoE/88/2014 z 21. januára 2015 (Rvp 4038/2015),sp. zn. 2 CoE/287/2014 z 15. januára 2015 (Rvp 4039/2015) a sp. zn. 13 CoE/44/2014zo 16. decembra 2014 (Rvp 4040/2015) a takto
r o z h o d o l :
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.Rvp 234/2015, Rvp 235/2015, Rvp 236/2015, Rvp 685/2015, Rvp 686/2015, Rvp 687/2015,Rvp 991/2015, Rvp 992/2015, Rvp 993/2015, Rvp 994/2015, Rvp 995/2015, Rvp 996/2015,Rvp 1629/2015,Rvp 1630/2015,Rvp 1631/2015,Rvp 1632/2015,Rvp 3214/2015,Rvp 3215/2015,Rvp 3216/2015,Rvp 3217/2015,Rvp 3218/2015,Rvp 3219/2015,Rvp 3220/2015,Rvp 3221/2015,Rvp 3907/2015,Rvp 3908/2015,Rvp 4033/2015,Rvp 4034/2015,Rvp 4035/2015,Rvp 4036/2015,Rvp 4037/2015,Rvp 4038/2015,Rvp 4039/2015 a sp. zn. Rvp 4040/2015 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalejvedené pod sp. zn. III. ÚS 6/2016.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 13. januára2015, 20. januára 2015, 26. januára 2015, 12. februára 2015, 4. marca 2015, 19. marca 2015a 27. marca 2015 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,Pribinova 25, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jejzákladných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd(ďalej len „dohovor“), práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), práva podľa čl. 47Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), ako aj namietaného porušeniačl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru označeným postupom a uzneseniami Okresného súduZvolen (ďalej len „postup a uznesenia okresného súdu“) a označeným postupoma uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „postup a uznesenia krajskéhosúdu“).
Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnostizaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov a že v rámci tejto činnostiposkytla na základe zmlúv o úvere uzavretých s fyzickými osobami – dlžníkmi úvery, ktoréboli títo povinní vrátiť podľa podmienok dojednaných v úverových zmluvách. Vzhľadomna skutočnosť, že dlžníci dobrovoľne nepristúpili k úhrade svojich záväzkov, stalisa pohľadávky sťažovateľky splatnými. Na základe exekučných titulov (rozhodcovskýchrozsudkov, resp. notárskych zápisníc) boli v prospech sťažovateľky začaté exekučnékonania, v priebehu ktorých okresné súdy uzneseniami rozhodli o vyhlásení exekúciíza neprípustné a o ich zastavení. Po podaní odvolaní sťažovateľkou krajský súd svojimiuzneseniami potvrdil uznesenia okresných súdov ako vecne správne.
Sťažovateľka v predostretej argumentácii atakuje právne závery vyplývajúcez rozhodovacej činnosti okresných súdov a krajského súdu, ktorým vytýka ich nesprávnosťz hľadiska právneho posúdenia relevantných hmotnoprávnych ustanovení príslušnýchprávnych predpisov na predmetnú právnu vec sa vzťahujúcich a zároveň poskytujeústavnému súdu ich vlastnú interpretáciu.
V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal rozhodnutie,ktorým vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy,práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, práva podľačl. 47 charty, ako aj čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom a uzneseniamiokresného súdu a postupom a uzneseniami krajského súdu, zruší uznesenia okresného súdua uznesenia krajského súdu, veci vráti okresnému súdu na ďalšie konanie a sťažovateľkeprizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 20 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd jeviazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje naneverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohtoustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súdna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súdmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľana také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
1. K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inaka povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primeraneustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiťna spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú týchistých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlades citovaným § 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127ods. 1 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn. a z tohoobsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúcna totožnosť v osobe sťažovateľky a všeobecných súdov rozhodol ústavný súd uplatniaccitované právne normy tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.
2.1 K namietanému porušeniu označených práv postupom a uzneseniami okresného súdu
V čl. 127 ods. 1 ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný súdmôže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťamiiba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automatickynezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súdpri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí,že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľmôže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy,prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnymorgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jejprerokovanie (napr. m. m. I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04, II. ÚS 122/05, IV. ÚS 179/05,IV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratioinštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatnýchorgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenalpopieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).
Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahovústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konanío sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).
Pokiaľ ide o napadnutý postup okresného súdu a ním vydané uznesenia o zastaveníexekúcií, ústavný súd vzhľadom na už uvedené poukazuje na skutočnosť, že proti týmtouzneseniam bolo možné podať odvolania ako riadny opravný prostriedok, čo sťažovateľkaaj využila. Označené uznesenia okresného súdu, ako aj sťažovateľkou namietaný postup,ktorý vydaniu rozhodnutí predchádzal, bol teda predmetom súdneho prieskumu krajskýmsúdom. S prihliadnutím na to bolo preto potrebné túto časť sťažností odmietnuťpre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
2.2 K namietanému porušeniu označených práv postupom a uzneseniami krajského súdu
Ústavnýsúdkonštatuje,žeužvoviacerýchsvojichrozhodnutiach(napr. sp. zn. III. ÚS 242/2011 z 31. mája 2011, sp. zn. II. ÚS 473/2011 z 20. októbra 2011,sp. zn. II. ÚS 303/2011 z 24. augusta 2012, sp. zn. III. ÚS 397/2011 z 27. septembra 2011,sp. zn. I. ÚS 227/2012 zo 16. mája 2012, sp. zn. I. ÚS 382/2012 z 22. augusta 2012,sp. zn. I. ÚS 409/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn. III. ÚS 7/2013 z 15. januára 2013,sp. zn. II. ÚS 377/2013 z 26. júna 2013, sp. zn. III. ÚS 453/2013 z 26. septembra 2013,sp. zn. III. ÚS 462/2014 z 24. júla 2014 a iných) podrobne analyzoval dôvody zjavnejneopodstatnenosti sťažností sťažovateľky, ktorými napádala rozhodnutia všeobecnýchsúdov o vyhlásení exekúcií za neprípustné a o ich zastavení, pretože rozhodcovské rozsudkyalebo notárske zápisnice, na podklade ktorých boli exekúcie vedené (resp. navrhnuté),neboli z rôznych dôvodov spôsobilými exekučnými titulmi na vedenie exekúcií.
S týmito dôvodmi odmietnutia sťažností sťažovateľky sa ústavný súd naďalej plnestotožňuje, a preto ani napadnutý postup a uznesenia krajského súdu nepovažuje za zjavneneodôvodnené alebo arbitrárne, resp. za také, ktoré by boli spôsobilé reálne zasiahnuťdo sťažovateľkou označených práv, porušenie ktorých v predložených sťažnostiachnamietala.
Vzhľadom na to, že sťažovateľke sú známe aj iné dôvody odmietnutia jej sťažnostívyplývajúce z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ústavný súd prihliadajúc na zásaduprocesnej hospodárnosti konania predložené sťažnosti v tejto časti odmietol z dôvodu ichzjavnej neopodstatnenosti bez bližšieho odôvodnenia podľa poslednej vety § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. januára 2016