znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 6/2012-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. januára 2012 predbežne   prerokoval   sťažnosť   V.   P.,   B.,   prechodne   B.,   zastúpeného   advokátom JUDr. T. K.,   Advokátska   kancelária, B.,   vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-1516/OVK-B2-2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. P. o d m i e t a   pre jej neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. septembra 2011 doručená sťažnosť V. P. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II   (ďalej   len   „okresné   riaditeľstvo   PZ“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   ČVS:   ORP-1516/OVK-B2-2007.

Sťažovateľovi bolo uznesením okresného riaditeľstva PZ sp. zn. ČVS: ORP-1619/1-OVK-B2-2006 z 12. novembra 2006 vznesené obvinenie pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 a 2 písm. c) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, v spolupáchateľstve s ďalšími osobami. Uznesením okresného riaditeľstva PZ sp. zn. ČVS: ORP-1619/1-OVK-B2-2006 z 8. novembra 2007 bola trestná vec sťažovateľa vylúčená na samostatné konanie. Konanie je v súčasnosti vedené pod sp. zn. ČVS: ORP-1516/OVK-B2-2007.

K ďalšiemu   priebehu   trestného   konania   sťažovateľ   uviedol,   že   v konaní   bola 25. marca   2010 „na   základe   previerky   prokurátora   zistená   a   konštatovaná   trojročná nečinnosť   vyšetrovateľa.   Dňa   03.06.2010   bola   vykonaná   ďalšia   previerka   prokurátora pričom zistené rovnaké nedostatky a prijaté opatrenia zostali bez účinku. Dňa 12.01.2011 prokuratúra   konštatuje,   že   po   ďalšom   preverení   bolo   zistené,   že   opatrenia   sa   minuli účinkom nakoľko vyšetrovateľ od roku 2006 vykonal dňa 07.09.2010 a dňa 20.07.2010 len dva úkony a to výsluch obvineného P. a výsluch   poškodeného   Š.,   ktoré   však   vzhľadom na   nedodržanie   ustanovení o povinnej obhajobe mladistvého boli procesné nespôsobilé. Následne   v   roku   2011   boli   vykonané   výsluchy   ako   poškodených   tak   aj   obvinených. Sťažovateľ   bol   počas   toho   času   súčinný   a   nakoľko   prieťahy   boli   zásahom   prokurátora odstránené,   nepovažoval   v   tom   čase   za   potrebné   podávať   v   zmysle   §210   TP   sťažnosť na preskúmanie   postupu   policajta   a   odstránenie   prieťahov   v   konaní.   Pri nasledujúcich jednotlivých procesných úkonoch však vyšlo najavo, že vzhľadom na značný odstup času spôsobený   už   konštatovanými   prieťahmi   si   svedkovia   ako   aj   obvinený   nespomínajú   na priebeh   skutku   a   detaily,   ktoré   by   preukázali   jeho   nevinu,   na   čo   sťažovateľ   reagoval návrhom   na   zastavenie   trestného   stíhania   v   zmysle   §215   TP   zo   dňa   06.04.2011   a tiež žiadosťou   o   zmenu   právnej   kvalifikácie   z   pôvodného   zločinu   lúpeže   na   trestný   čin výtržníctva. Na uvedené reagoval prokurátor zmenou právnej kvalifikácie na pokračovací prečin lúpeže v zmysle §188 ods. 1 TZ a oznámil sťažovateľovi, že na zastavenie trestného stíhania či inú zmenu kvalifikácie nie sú podľa jeho názoru splnené zákonné podmienky.... Sťažovateľ má za to, že nečinnosťou vyšetrovateľa po dobu dlhšiu ako 3 roky bol poškodený tak, že v súčasnosti nie je vzhľadom na odstup času možné dokázať jeho nevinu. Sťažovateľ má za to, že v prípade, že by nedošlo k pochybeniu OČTK a neboli by spôsobené neúmerné   bezdôvodné   prieťahy,   tak   svedkovia   by   lepšie   pamätali   okolnosti   páchania skutku, ktorý sa im kladie za vinu a zároveň konfrontácie so sťažovateľom by priniesli viacero odstránených rozporov vo výpovediach. Okrem iného má sťažovateľ za to, že takto dlhá dĺžka konania je neúmerná jeho obtiažnosti a sťažovateľ bol tak vystavený pocitu právnej neistoty, ktorý je umocňovaný nekonzistentnými výsledkami vyšetrovania.“.

Sťažovateľ   poukazuje   na   skutočnosť,   že   prípravné   konanie   trestného   stíhania vedeného proti jeho osobe „sa po takmer šiestich rokoch od začatia trestného stíhania a vznesenia   obvinenia   sťažovateľovi   len   nedávno   podarilo   ukončiť   a   to   z   vágnym výsledkom. Je zároveň ťažké predpokladať, či bude predmetná trestná vec v dohľadnej dobe ukončená či už podaním obžaloby resp. iným prípustným rozhodnutím v prípravnom konaní, napríklad zastavením trestného stíhania.“.

Z hľadiska   právnej   a faktickej   zložitosti   konanie   podľa   názoru   sťažovateľa nepredstavuje „trestnú vec, ktorú je možné považovať za právne a fakticky zložitú. Nejedná sa   o   obzvlášť   závažné   zločiny   vyžadujúce   niekoľkoročné   zdĺhavé   dokazovanie.   Všetky potrebné   dôkazy   bolo   možné   zabezpečiť   výsluchom   svedkov   a   vykonaním   procesných úkonov, čo však vyšetrovateľ bez akéhokoľvek dôvodu opomenul. Správanie sťažovateľa ako účastníka   konania   možno,   počas   celej   doby   konania,   hodnotiť   ako   aktívne   a   súčinné. V dôsledku toho nemohlo správanie sťažovateľa prispieť k zdĺhavosti konania a nevykazuje znaky, ktoré by mali byť v neprospech sťažovateľa pri posudzovaní zbytočných prieťahov v tomto konaní.“.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd   vo   veci rozhodol týmto nálezom:

„Základné   práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené   čl.   48   ods.   2   Ústavy   SR   a   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd, bolo porušené postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave   II,   v   prípravnom   trestnom   konaní,   ktoré   je   dnes   vedené   pod   ČVS:   ORP- 1516/OVK-B2-2007.

Ústavný súd prikazuje Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Bratislave II aby v prípravnom trestnom konaní, ktoré je dnes vedené pod ČVS: ORP-1516/OVK-B2-2007 konali bez zbytočných prieťahov v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku.

Ústavný súd priznáva sťažovateľovi V. P. primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000,-€ (slovom: desať tisíc EUR), ktoré mu je Okresné Riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave II povinné zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi V. P. primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000 -€ (slovom desaťtisíc eur), ktoré mu je Okresná prokuratúra Bratislava II povinná zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Ústavný súd priznáva sťažovateľovi V. P. náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 314,18 EUR, ktorá je splatná do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľa JUDr. T. K. vedený v Č., a.s., pobočka B.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov konania.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti namietajúcej porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd vždy skúma, či sťažovateľ využil v súlade s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde všetky právne prostriedky na ochranu týchto práv.

Podstatou sťažnosti sú namietané zbytočné prieťahy v postupe okresného riaditeľstva PZ v trestnej veci sťažovateľa.

Podľa § 210 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej   len   „Trestný   poriadok“)   obvinený,   poškodený   a   zúčastnená   osoba   majú   právo kedykoľvek v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania žiadať prokurátora, aby bol preskúmaný postup policajta, najmä aby boli odstránené prieťahy alebo iné nedostatky vo   vyšetrovaní   alebo   skrátenom   vyšetrovaní.   Policajt   musí   žiadosť   prokurátorovi   bez meškania   predložiť.   Prokurátor   je   povinný   žiadosť   preskúmať   a   o   výsledku   žiadateľa upovedomiť.

Podľa   §   31   ods.   1   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o prokuratúre   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o prokuratúre“)   prokurátor   preskúmava   zákonnosť   postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj na základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa   odseku   2   tohto   ustanovenia   podnetom   sa   rozumie   písomná   alebo   ústna žiadosť,   návrh   alebo   iné   podanie   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby   (ďalej   len „podávateľ podnetu“), ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia   zákonov   a   ostatných   všeobecne   záväzných   právnych   predpisov,   na   ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa   §   35   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   pri   vybavovaní   podnetu   je   prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť   do   už   začatého   konania   pred   súdom   alebo   vykonať   iné   opatrenia,   na   ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu, pričom prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo.

Ak podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákona   a   ostatných   všeobecne   záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre).

Podľa   §   6   ods.   1   písm.   a)   a   b)   zákona   o   prokuratúre   je   nadriadený   prokurátor oprávnený vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh, prípadne vykonať úkony podriadeného prokurátora alebo rozhodnúť, že ich vykoná iný podriadený prokurátor.

Z   citovaných   ustanovení   Trestného   poriadku   a zákona   o prokuratúre   vyplýva,   že sťažovateľ   mal   v doterajšom   konaní   v jeho   trestnej   veci   k dispozícii   účinné   právne prostriedky nápravy – žiadosť o preskúmanie postupu vyšetrovateľa (podľa § 210 Trestného poriadku),   ako   aj   podnet   a   tiež   opakovaný   podnet   (podľa   §   31   až   §   36   zákona o prokuratúre),   ktorými   sa   mohol   domáhať   preskúmania   zákonnosti   postupu   okresného riaditeľstva PZ. Z obsahu sťažnosti a pripojených príloh je zrejmé, že sťažovateľ počas celého doterajšieho konania žiadosť ani podnet, resp. opakovaný podnet nepodal. Prieťahy v konaní boli zistené až individuálnou previerkou vykonanou dozorujúcou prokurátorkou 25. marca 2010.

V zmysle   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   je   sťažovateľ,   ktorý   namietal porušenie   svojich   základných   práv   zbytočnými   prieťahmi   zo   strany   orgánov   činných v trestnom konaní v prípravnom konaní, povinný pred podaním sťažnosti ústavnému súdu využiť všetky dostupné a účinné prostriedky nápravy, teda žiadosť o preskúmanie postupu policajta a o odstránenie prieťahov vo vyšetrovaní podľa § 210 Trestného poriadku, ako aj prostriedky podľa § 31 až § 36 zákona o prokuratúre (m. m. III. ÚS 365/04).

Sťažovateľ, zastúpený advokátom, v sťažnosti nepreukázal a ani netvrdil, že by podal žiadosť podľa § 210 Trestného poriadku alebo podnet či opakovaný podnet v zmysle § 31 až § 36 zákona o prokuratúre (resp. výslovne v sťažnosti uvádza, že žiadosť podľa § 210 Trestného poriadku nepodal), ale obrátil sa priamo na ústavný súd, v dôsledku čoho bola jeho sťažnosť pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde odmietnutá aj pre jej neprípustnosť (§ 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Ústavný súd nad rámec uvedeného poukazuje tiež na svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to,   že   musí   smerovať   proti   aktuálnemu   a   trvajúcemu   zásahu   orgánov   verejnej   moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05). Zároveň zo stabilizovanej judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že ochranu základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravenému v čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný súd poskytuje len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu podaná v čase, keď k namietanému porušovaniu práva   ešte   dochádza   a   nečinnosť   orgánu   verejnej   moci   v   tom   čase   ešte   trvá   (m.   m. II. ÚS 387/06).

Z obsahu   sťažnosti   a jej   príloh   ústavný   súd   zistil,   že   dozorujúca   prokurátorka na základe vykonaných individuálnych previerok a zistenia nečinnosti vyšetrovateľa prijala adekvátne   opatrenia   vedúce   k odstráneniu   prieťahov   v konaní   (uznesenie   o odňatí   veci vyšetrovateľovi č. k. 1 Pv 1761/07-37 z 12. januára 2011). O účinnosti prijatých opatrení svedčí   v neposlednom   rade   aj   tvrdenie   sťažovateľa   obsiahnuté   v jeho   sťažnosti,   podľa ktorého „v   roku   2011   boli   vykonané   výsluchy   ako   poškodených   tak   aj   obvinených. Sťažovateľ   bol   počas   toho   času   súčinný   a   nakoľko   prieťahy   boli   zásahom   prokurátora odstránené,   nepovažoval   v   tom   čase   za   potrebné   podávať   v   zmysle   §210   TP   sťažnosť na preskúmanie postupu policajta a odstránenie prieťahov v konaní.“.

Z uvedených dôvodov ústavný súd mohol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť odmietnuť aj ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. januára 2012