znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 6/2011-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. marca 2011 o návrhu   MUDr.   P.   M.,   B.,   zastúpeného   advokátom   JUDr. R.   U.,   B.,   na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/35/10-K zo 14. septembra 2010 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/35/10-K zo 14. septembra 2010 p o t v r d z u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 19. novembra 2010 doručený návrh MUDr. P. M., B. (ďalej len „navrhovateľ), zastúpeného advokátom JUDr. R. U., B., na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“) sp. zn. VP/35/10-K zo 14. septembra 2010.

Namietaným rozhodnutím výbor konštatoval, že navrhovateľ ako verejný funkcionár – predseda predstavenstva S., a. s., B. (ďalej len „S.“), tým, že vykonával funkciu člena dozornej rady v spoločnostiach B., s. r. o., B. (ďalej len „B., s. r. o.“), a M., a. s., B. (ďalej len „M., a. s.“), za čo poberal aj odmenu, porušil ustanovenie čl. 5 ods. 5 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej len „ústavný zákon“). Za predmetné porušenie   ústavného   zákona   bola   navrhovateľovi   uložená   pokuta   v sume   8   676,36   € zodpovedajúcej šesťnásobku mesačného platu verejného funkcionára.

Ústavný   súd   návrh   navrhovateľa   predbežne   prerokoval   a   uznesením   č. k. III. ÚS 6/2011-14   z   18.   januára   2011   ho   prijal   na   ďalšie   konanie.   Pred   predbežným prerokovaním   návrhu   si   k   nemu   vyžiadal   aj   vyjadrenie   výboru.   Vo   vyjadrení   sp. zn. VP/35/10-K zo 14. decembra 2010 sa okrem iného uvádza:

«1.   Tvrdenia   navrhovateľa   a   jeho   výklad   ustanovení   čl.   5   ústavného   zákona   je účelový   a   zavádzajúci   v   snahe   vyhnúť   sa   zodpovednosti   za   ich   porušovanie.   Je   totiž nesporné,   že   popri   absolútnom   zákaze   účasti   v   orgánoch   podnikateľských   subjektov (čl. 5 ods. 2 ústavného zákona) povoľuje ústavný zákon výnimky v čl. 5 ods. 3 a 4 ústavného zákona, z ktorých je pre daný prípad relevantné ustanovenie odseku 4. Podľa neho sa skutočne umožňuje výnimočne členstvo verejného funkcionára v orgánoch podnikateľského subjektu a to aj pri zastupovaní obce, ktorá má v ňom majetkovú účasť. Avšak predmetné ustanovenie sa výslovne viaže na podmienku uvedenú v čl. 5 ods. 5 ústavného zákona, keď sa za členstvo v týchto orgánoch neposkytuje odmena. Z predmetných ustanovení je teda nesporné, že pokiaľ verejný funkcionár je členom orgánu právnickej osoby vykonávajúcej podnikateľskú činnosť, môže tak konať len v prípade kumulatívnych podmienok uvedených v čl. 5 ods. 4 a 5. Keďže verejný funkcionár nepopiera výkon funkcií uvedených v bode C/5 na stranách 10 a 11 jeho „Oznámenia funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov verejných funkcionárov“ za rok 2009, podaného k 31. 3. 2010 zo dňa 15. marca 2010 (príloha   1)   a   súčasne   poberal   v   roku   2009   finančnú   odmenu,   porušil   tým   uvedené obmedzenia podľa čl. 5 ods. 2 a 5 ústavného zákona a právny záver, ktorý prijal výbor vo svojom rozhodnutí č. VP/35/10-K zo dňa 14. septembra 2010 je plne v súlade s ústavným zákonom.

2. Pokiaľ sa týka námietky na údajne nezákonný postup výboru uvádzame, že výbor vo   veci   rozhodol   na   svojej   4.   schôdzi,   ktorá   sa   konala   14.   septembra   2010.   Žiadosť o zaslanie podkladov vyhotovená dňa 13. septembra 2010 (oznámenie výšky mesačného platu verejného funkcionára, ktorý bol potrebný na určenie výšky pokuty), bola zaslaná 16. septembra   2010.   Rozhodnutie   výboru   bolo   vyhotovené   v   čase,   keď   listom č. 4607/2010/UOPaĽZ   zo   dňa   23.   9.   2010   bol   oznámený   mesačný   plat   verejného funkcionára. Dátum na uvedenom rozhodnutí je 14. september 2010, teda deň, kedy výbor rozhodol o uložení pokuty. Vyjadrenie k oznámeniu zo dňa 24. septembra 2010 nebral výbor do úvahy, keďže o porušení ústavného zákona bolo rozhodnuté 14. septembra 2010, ako je uvedené vyššie. Išlo teda o interné úkony výboru, ktoré majú za cieľ ustáliť výšku pokuty a ktoré nemajú žiaden vplyv na zákonnosť uloženej sankcie...

Vzhľadom   na   vyššie   uvedené   navrhujeme,   aby   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky napadnuté   rozhodnutie   Výboru   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   pre   nezlučiteľnosť funkcií č. VP/35/10-K zo 14. septembra 2010 potvrdil a nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania.»

II.

Podľa   § 73b   ods. 2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) o návrhu koná a rozhoduje senát ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že konanie verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu pri výkone   funkcií   verejných   funkcionárov,   rozhodnutie   orgánu   svojím   uznesením   potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

Podľa § 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu je konečné.

Podľa čl. 2 ods. 1 písm. p) ústavného zákona tento ústavný zákon sa vzťahuje na funkcie poslancov mestských zastupiteľstiev a poslancov zastupiteľstiev mestských častí v Bratislave a v Košiciach.

Podľa čl. 2 ods. 1 písm. zb) ústavného zákona tento ústavný zákon sa vzťahuje na funkcie   štatutárneho   orgánu   alebo   členov   štatutárneho   orgánu   obchodných   spoločností so stopercentnou majetkovou účasťou štátu.

Podľa čl. 3 ods. 1 ústavného zákona verejný funkcionár je na účely tohto ústavného zákona každý, kto vykonáva funkciu uvedenú v čl. 2 ods. 1. Na účely čl. 7 a 8 a na účely konania, ak sa   porušili povinnosti   podľa   čl. 7   a   8,   sa   osoba, ktorá   vykonávala verejnú funkciu, považuje za verejného funkcionára aj v období jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie.

Podľa čl. 5 ods. 1 ústavného zákona verejný funkcionár nesmie vykonávať funkcie, zamestnania   a   činnosti,   ktoré   sú   nezlučiteľné   s   funkciou   verejného   funkcionára   podľa Ústavy Slovenskej republiky a zákonov.

Podľa   čl. 5   ods. 2   ústavného   zákona   verejný   funkcionár   nesmie   byť   štatutárnym orgánom   alebo   členom   štatutárneho   orgánu,   členom   riadiaceho,   kontrolného   alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá bola zriadená na výkon podnikateľskej činnosti, okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze. Verejný funkcionár nesmie podnikať; to sa nevzťahuje na výkon povolania, ktoré môže vykonávať len fyzická osoba za zákonom ustanovených podmienok.

Podľa čl. 5 ods. 3 ústavného zákona zákaz podľa odseku 2 prvej vety sa nevzťahuje na členstvo verejného funkcionára v orgáne právnickej osoby, ktoré vyplýva zo zákona alebo z výkonu funkcie verejného funkcionára.

Podľa čl. 5 ods. 4 ústavného zákona zákaz podľa odseku 2 prvej vety sa nevzťahuje ani na zastupovanie

a) štátu v orgánoch právnických osôb s majetkovou účasťou štátu, b) Fondu národného majetku Slovenskej republiky v orgánoch právnických osôb s majetkovou účasťou Fondu národného majetku Slovenskej republiky alebo

c) obce, alebo vyššieho územného celku v orgánoch právnických osôb s majetkovou účasťou obce alebo vyššieho územného celku.

Podľa čl. 5 ods. 5 ústavného zákona zákaz podľa odseku 2 prvej vety sa nevzťahuje na činnosť podľa odseku 4, ak tam uvedené právne subjekty vykonávajú podnikateľskú činnosť a ak sa za členstvo v nich neposkytuje finančná odmena.

Podľa   čl.   5   ods.   6   ústavného   zákona   ustanovenie   odseku   2   sa   nevzťahuje   na verejného funkcionára podľa čl. 2 ods. 1 písm. p) a r) [poslancov mestských zastupiteľstiev a   poslancov   zastupiteľstiev   mestských   častí   v   Bratislave   a   v Košiciach   a   poslancov zastupiteľstiev vyšších územných celkov]. Zákaz podľa odseku 2 druhej vety sa nevzťahuje na starostov obcí.

Podľa   čl. 5   ods. 7   ústavného   zákona   ak   verejný   funkcionár   vykonáva   funkciu, zamestnanie alebo činnosť podľa odsekov 1 a 2 v čase ustanovenia do verejnej funkcie, je povinný do 30 dní odo dňa ustanovenia do verejnej funkcie takú funkciu, zamestnanie alebo činnosť   skončiť   alebo   vykonať   zákonom   ustanovený   právny   úkon   smerujúci   k   jej skončeniu.

Podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona začne výbor konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov z vlastnej iniciatívy, ak jeho zistenia nasvedčujú tomu, že verejný funkcionár v oznámení podľa čl. 7... uviedol neúplné alebo nepravdivé   údaje   alebo   že   verejný   funkcionár   nesplnil   alebo   porušil   povinnosť   alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom...

Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona ak sa v konaní preukázalo, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7... uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie   obsahuje   výrok,   v   ktorom   sa   uvedie,   v čom   je   konanie   alebo   opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10.

Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona dotknutý verejný funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote 30 dní odo   dňa doručenia rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10, ktorým bolo rozhodnuté o pokute voči   verejnému   funkcionárovi.   Podanie   návrhu   na preskúmanie   rozhodnutia   výboru   má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia pred ústavným súdom upravujú ustanovenia zákona. Rozhodnutie ústavného súdu je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.

Vychádzajúc   z návrhu   navrhovateľa   bolo   úlohou   ústavného   súdu   preskúmať napadnuté   rozhodnutie   výboru   sp. zn.   VP/35/10-K   zo   14.   septembra   2010   a zistiť,   či z hľadiska skutkových zistení a prijatých právnych záverov je dôkazom toho, že konanie navrhovateľa ako verejného funkcionára bolo v rozpore s ústavným zákonom.

V relevantnej časti odôvodnenia rozhodnutia sp. zn. VP/35/10-K zo 14. septembra 2010 výbor konštatoval:«Pri   kontrole oznámení funkcií, zamestnaní,   činností a majetkových pomerov verejných funkcionárov za rok 2009 sekretariát výboru zistil, že MUDr. P. M. vo svojom oznámení uviedol, že vykonáva funkciu člena dozornej rady B. s. r. o. B. a M.   a. s. B., pričom za ich výkon poberá finančnú odmenu. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií... uznesením č. 12 z 5. augusta 2010 začal voči menovanému konanie podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona, keďže výbor pokladal uvedený stav za rozpor s čl. 5 ods. 5 ústavného zákona. Súčasne   podľa   čl.   9   ods.   4   tohto   ústavného   zákona   požiadal   menovaného   verejného funkcionára o stanovisko pre účely konania vo veci ochrany verejného záujmu. K uzneseniu o začatí konania sa verejný funkcionár vyjadril listom zo dňa 17. augusta 2010 v ktorom uviedol že členom dozornej rady B. s. r. o. B. sa stal 1. 2. 2007 a členom dozornej rady M. a. s. B. sa stal 5. 3. 2007, pričom ho do týchto funkcií navrhlo Mesto B. Výkon funkcií mu vyplýva z výkonu funkcie poslanca mestského zastupiteľstva. Uviedol, že každý rok podáva oznámenia príslušným orgánom, v ktorých uvádza všetky ním zastavané funkcie, ako aj iné funkcie, zamestnania alebo činnosti.

Vykonávaním funkcie člena dozorných rád v predmetných spoločnostiach nedošlo podľa jeho názoru z jeho strany k porušeniu čl. 5 ods. 2 ústavného zákona, nakoľko v jeho prípade ide o výnimku, ktorá je uvedená priamo v čl. 5 podľa ktorého sa ods. 2 ústavného zákona nevzťahuje na verejného funkcionára podľa čl. 2 ods. 1 písm. p) a r) ústavného zákona   na   poslancov   mestských   zastupiteľstiev   a   poslancov   zastupiteľstiev   vyšších územných celkov...

Výbor   si   bol   už   pri   začatí   konania   vedomý,   že verejný funkcionár   môže   takéto činnosti (členstvo v dozornej rade mestského zastupiteľstva a vyššieho územného celku) vykonávať podľa čl. 5 ods. 3 a 4 ústavného zákona, ale len za podmienky, že takúto činnosť vykonáva bezodplatne v kontexte s čl. 5 ods. 5 ústavného zákona. Keďže verejný funkcionár vo svojom oznámení za rok 2009 uviedol že poberá za túto činnosť odmenu, výbor začal predmetné konanie z tohto   dôvodu.   Verejný funkcionár   sa   vo svojom   vyjadrení zo dňa 17. 8. 2010 vyslovene vyhol reakcii na túto skutočnosť, avšak súčasne z tohto oznámenia je zrejmé a nesporné, že odmenu za výkon funkcie člena dozornej rady poberal... Z tohto dôvodu prijal uznesenie, ktorým sa menovanému MUDr. P. M., predsedovi predstavenstva S., a. s. B. ukladá pokuta za porušenie čl. 5 ods. 5 ústavného zákona vo výške šesťnásobku mesačného platu verejného funkcionára podľa čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona... Výška mesačného platu verejného funkcionára bola stanovená podľa listu MUDr. P. M., generálneho riaditeľa S., a. s. B. č. 4607/2010/ÚOPaĽZ zo dňa 23. septembra 2010, ktorý Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií oznámil, že mesačný plat MUDr. P. M. v roku 2009 poberal mesačný plat 1 446,06 €.»

Ústavný   súd   konštatuje,   že   pri   kontrole   oznámení   funkcií,   zamestnaní,   činností a majetkových pomerov verejných funkcionárov za rok 2009 (ďalej len „oznámenie“) výbor zistil, že navrhovateľ ako verejný funkcionár podľa čl. 2 ods. 1 písm. zb) ústavného zákona –   predseda   predstavenstva   (štatutárny   orgán)   spoločnosti   so   stopercentnou   majetkovou účasťou   štátu   (S.),   tým,   že   vykonával   funkciu   člena   dozornej   rady   v spoločnostiach, v ktorých jediným akcionárom a spoločníkom je Mesto B. (B., s. r. o., a M., a. s.), za čo poberal aj odmenu, porušil čl. 5 ods. 5 ústavného zákona.

V súvislosti so vzniknutou situáciou považuje ústavný súd za prvoradé poukázať na to, že pri podaní oznámenia bol navrhovateľ v pozícii verejného funkcionára podľa čl. 2 ods.   1   písm.   zb)   ústavného   zákona   ako   štatutárny   orgán   obchodnej   spoločnosti so stopercentnou   majetkovou   účasťou   štátu.   Podľa   čl.   7   ods.   1   ústavného   zákona   bol navrhovateľ povinný podať takéto oznámenie, v ktorom okrem iného bol povinný uviesť aj to,   aké má funkcie   v   štátnych   orgánoch,   v orgánoch   územnej samosprávy, v orgánoch právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť a v orgánoch iných právnických osôb; taktiež aj to, z ktorých uvádzaných funkcií má príjem, funkčné alebo iné pôžitky. Toto oznámenie bol v zmysle čl. 7 ods. 5 písm. e) ústavného zákona povinný podať výboru.  

V nadväznosti   na   uvedené   ústavný   súd   konštatuje,   že   29.   decembra   2006   sa navrhovateľ   stal   poslancom   Mestského   zastupiteľstva   mesta   B.,   a teda   verejným funkcionárom   podľa   čl.   2   ods.   1   písm.   p)   ústavného   zákona.   Členom   dozorných   rád spoločností, v ktorých jediným spoločníkom a akcionárom je Mesto B., sa navrhovateľ stal 1. februára 2007 (v prípade B., s. r. o.) a 5. marca 2007 (v prípade M., a. s.). Do týchto funkcií ho navrhlo Mesto B. Za danej situácie bol navrhovateľ povinný podať oznámenie, avšak nie výboru, ako to bolo v prípade, keď zastával funkciu predsedu predstavenstva obchodnej spoločnosti so stopercentnou majetkovou účasťou štátu, ale v zmysle čl. 7 ods. 5 písm.   b)   ústavného   zákona   bol   povinný   takéto   oznámenie   podať   komisii   mestského zastupiteľstva.

Ústavný súd je toho názoru, že práve odlišnosť charakteru týchto verejných funkcií vo   vzťahu k výkladu   čl.   5   ústavného zákona   v okolnostiach   daného prípadu   svedčí   pre záver, že navrhovateľ, tak ako vyslovil výbor v napadnutom rozhodnutí sp. zn. VP/35/10-K zo 14. septembra 2010, porušil povinnosť podľa čl. 5 ods. 5 ústavného zákona.

Navrhovateľ v návrhu argumentoval tým, že neporušil povinnosť podľa čl. 5 ods. 5 ústavného zákona, pretože na neho ako na verejného funkcionára sa vzťahujú výnimky zo zákazu podľa prvej vety čl. 5 ods. 2 ústavného zákona.

Vo vzťahu k tvrdeniam navrhovateľa je potrebné poukázať na to, že navrhovateľ v inkriminovanom období zastával jednak verejnú funkciu ako predseda predstavenstva S. [čl. 2 ods.   1 písm. zb) ústavného zákona], ako   aj verejnú   funkciu   poslanca   mestského zastupiteľstva, ktorý bol členom dozorných rád právnických osôb s majetkovou účasťou obce (B., s. r. o., a M., a. s.,) [čl. 2 ods. 1 písm. p) ústavného zákona].  

Zmyslom a účelom ústavného zákona je zabezpečiť právny mechanizmus ochrany verejného záujmu pri výkone verejných funkcií spočívajúci v zamedzení vzniku rozporu osobných   záujmov   verejných   funkcionárov   s uvedeným   verejným   záujmom   v súvislosti s výkonom svojej funkcie a predchádzať zneužívaniu verejnej funkcie, prípadne postavenia s ňou spojeného na osobný prospech. V záujme tohto cieľa ukladá uvedený ústavný zákon verejným funkcionárom (najmä v čl. 4, 5, 6 a čl. 8) rôzne povinnosti a obmedzenia týkajúce sa   vlastného   výkonu   verejnej   funkcie   alebo   výkonu   činností,   funkcií   a   zamestnaní nezlučiteľných so zastávanou verejnou funkciou (III. ÚS 24/07, III. ÚS 12/09).

Navrhovateľ   ako   verejný   funkcionár   svojím   pôsobením   v orgánoch   označených právnických osôb reprezentoval na jednej strane záujmy štátu (S.) a na strane druhej záujmy územnej samosprávy – Mesta B. (B., s. r. o., a M., a. s.).

Navrhovateľ   ako verejný   funkcionár   – predseda   predstavenstva   S. –   nemohol zo zákazu podľa prvej vety čl. 5 ods. 2 ústavného zákona vo vzťahu k výkonu funkcie člena dozorných   rád   obchodných   spoločností   s majetkovou   účasťou   obce   uplatniť   voči   sebe výnimku podľa čl. 5 ods. 3 ústavného zákona, pretože táto mu nevyplýva zo zákona ani z titulu tejto verejnej funkcie. Výnimku podľa čl. 5 ods. 4 ústavného zákona bolo možné vo vzťahu   k navrhovateľovi   uplatniť,   ale   len   pri   splnení   predpokladu   podľa   čl.   5   ods.   5 ústavného zákona. To znamená, že zákaz podľa prvej vety čl. 5 ods. 2 ústavného zákona by sa nevzťahoval na navrhovateľa ako verejného funkcionára, ak by súčasne ako predseda predstavenstva S. zastával aj funkciu člena dozorných rád v obchodných spoločnostiach s majetkovou účasťou obce, ale len pri splnení predpokladu, že za výkon funkcie člena dozornej rady by nepoberal odmenu. Podľa zistení výboru však navrhovateľ práve túto podmienku nesplnil, pretože za výkon   týchto funkcií   poberal odmenu. Túto skutočnosť navrhovateľ nespochybnil.

Navrhovateľ argumentoval, že naňho sa zo zákazu podľa prvej vety čl. 5 ods. 2 ústavného zákona vzťahuje aj výnimka podľa čl. 5 ods. 6 ústavného zákona. Ústavný súd však   nezdieľa   totožný   názor.   Táto   výnimka   by   sa   na   navrhovateľa   ako   verejného funkcionára vzťahovala, ale nie z pohľadu verejnej funkcie podľa čl. 2 ods. 1 písm. zb) ústavného zákona, ale len z pohľadu výkonu verejnej funkcie podľa čl. 2 ods. 1 písm. p) ústavného   zákona.   Vychádzajúc   zo   zmyslu   a účelu   ústavného   zákona   ústavný   súd konštatuje, že navrhovateľ ako verejný funkcionár podľa čl. 2 ods. 1 písm. zb) ústavného zákona nemohol profitovať z výnimky, ktorú v okolnostiach tohto prípadu ústavný zákon priznáva len verejnému funkcionárovi – poslancovi mestského zastupiteľstva [čl. 2 ods. 1 písm. p)].

Z komplexného výkladu čl. 5 ústavného zákona teda vyplýva, že navrhovateľ ako predseda predstavenstva obchodnej spoločnosti so stopercentnou majetkovou účasťou štátu môže ako poslanec mestského zastupiteľstva paralelne vykonávať aj funkciu člena dozornej rady   v obchodných   spoločnostiach   s majetkovou   účasťou   obce   (mesta),   ale   len   za predpokladu, že za výkon týchto funkcií v dozorných radách nepoberá odmenu.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   navrhovateľ   nerešpektoval   zákaz   podľa   čl.   5   ods.   2 ústavného   zákona,   a preto   výbor   správne   v napadnutom   rozhodnutí   sp. zn.   VP/35/10-K zo 14. septembra 2010 vyslovil, že navrhovateľ porušil ustanovenie čl. 5 ods. 5 ústavného zákona.

Na základe tohto záveru ústavný súd navrhovateľom napádané rozhodnutie výboru sp. zn. VP/35/10-K zo   14. septembra   2010   v súlade   s ustanovením   § 73b   ods. 3   zákona o ústavnom súde potvrdil.

Okrem toho navrhovateľ namietal, že 13. septembra 2010 ho výbor ako predsedu predstavenstva S. žiadal o zaslanie podkladov pre konanie a bez toho, aby vyčkal na ich zaslanie, o deň na to – 14. septembra 2010 prijal rozhodnutie. Tým navrhovateľ spochybnil objektivitu   rozhodovania   výboru   v tom   zmysle,   či   požadované   podklady,   ktoré   S.   zaslal výboru 23. septembra 2009, ako aj jeho vyjadrenie z 24. septembra 2010 boli vzaté do úvahy.

Ústavný súd konštatuje, že uvedená námietka sťažovateľa sa javí ako irelevantná.

Ústavný   súd   zistil,   že   uznesením   výboru   č.   12   z 5.   augusta   2010   bolo   proti navrhovateľovi začaté konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona za porušenie čl. 5 ods. 2 ústavného zákona.   Výbor   listom   sp.   zn.   VP/35/10-K   zo   6.   augusta   2010   požiadal   navrhovateľa o vyjadrenie, na čo navrhovateľ reagoval podaním zo 17. augusta 2010. Následne výbor listom sp. zn. VP/35/10-K z 13. septembra 2010 požiadal S. o oznámenie mesačného platu navrhovateľa, ktorý poberal v roku 2009 za výkon verejnej funkcie.

Výbor na svojej 4. schôdzi uznesením č. 36 zo 14. septembra 2010 vo veci sp. zn. VP/35/10-K   vyslovil,   že   navrhovateľ   porušil   povinnosť   podľa   čl.   5   ods.   5   ústavného zákona, za čo mu v súlade s čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona uložil pokutu v sume zodpovedajúcej   šesťnásobku   mesačného   platu   verejného   funkcionára,   ktorú   bližšie nešpecifikoval.   Okrem   toho   výbor   v tomto   rozhodnutí   poučil   navrhovateľa   o možnosti podania   návrhu   na   preskúmanie   tohto   rozhodnutia   ústavným   súdom   a súčasne   poveril predsedníčku výboru prípravou, vyhotovením a doručením rozhodnutia navrhovateľovi. Až potom, keď výbor dostal od S. oznámenie o výške mesačného platu navrhovateľa (výboru doručené   24.   septembra   2010),   písomne   vyhotovil   a odôvodnil   rozhodnutie,   ktoré   bolo prijaté   14.   septembra   2010.   V tomto   rozhodnutí   uviedol   dôvody,   na   základe   ktorých vyslovil porušenie povinnosti vyplývajúcej z ústavného zákona a na základe zabezpečených dôkazov   špecifikoval   výšku   uloženej   pokuty   v sume   8   676,   36   €.   Keďže   výbor   prijal namietané   rozhodnutie   na   svojej   schôdzi   14. septembra   2010,   pretože   už   vtedy   nemal pochybnosti o tom, že navrhovateľ ako verejný funkcionár porušil povinnosť podľa čl. 5 ods.   5   ústavného   zákona,   a neskôr   rozhodnutie   už len   písomne   vyhotovil,   zo   zrejmých dôvodov už nebral do úvahy ďalšie vyjadrenie navrhovateľa z 24. septembra 2010. Navyše, toto vyjadrenie oproti skoršiemu vyjadreniu zo 17. augusta 2010, ktoré výbor zohľadnil, ani neobsahovalo iné skutočnosti, na základe ktorých by mohol výbor zaujať odlišný právny názor. Rozhodnutie výboru sp. zn. VP/35/10-K zo 14. septembra 2010 bolo navrhovateľovi doručené 25. októbra 2010.

Na   základe   uvedených   skutočností   rozhodol   ústavný   súd   tak,   ako   to   je   uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

S prihliadnutím na výsledok konania ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o priznanie náhrady trov konania (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. marca 2011