znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 6/05-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. januára 2005 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Anny   Jánošíkovej,   bytom   B.   B.,   vo   veci   namietaného porušenia základného práva podľa čl. 2 ods. 1 a čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32 P/194/2004-158 z 5. augusta 2004 a osvedčením o dedičstve notára JUDr. P. J., súdneho komisára, so sídlom Skuteckého 16, Banská Bystrica, sp. zn. 24 D 848/01, Dnot 304/01 z 8. októbra 2004 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Anny Jánošíkovej o d m i e t a   ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. decembra 2004 doručená sťažnosť Anny Jánošíkovej, bytom B. B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného   porušenia   základného   práva   podľa   čl.   2   ods.   1   a   čl.   12   ods.   1   Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   rozsudkom   Okresného   súdu   Banská   Bystrica (ďalej   len   „okresný   súd“)   č.   k.   32   P/194/2004-158   z   5.   augusta   2004   a   osvedčením o dedičstve notára JUDr. P. J., súdneho komisára (ďalej len „notár“), so sídlom Skuteckého 16, Banská Bystrica, sp. zn. 24 D 848/01, Dnot 304/01 z 8. októbra 2004.

Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   uviedla,   že   sťažnosť   smeruje   proti   postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 32 P/194/2004 a postupu notára v konaní vedenom pod sp. zn. 24 D 848/01, v ktorých bolo podľa tvrdenia sťažovateľky rozhodované o jej majetku bez jej prítomnosti a sťažovateľka ako vlastník nemala právo ani u notára a ani na okresnom súde sa k tomu vyjadriť. Podľa sťažovateľky notár ju 14. októbra 2001 uznal ako účastníčku konania – veriteľku poručiteľa, avšak v júni 2002 ju vylúčil z konania bez uvedenia dôvodu.

Dňa   12.   októbra   2001   bola   s bývalým   zaťom   J.   L.   spísaná   na   notárskom   úrade zápisnica, v ktorej bolo uvedené, že J. L. uznáva, že vklad v Devín banke, a. s., v sume 256 611,70 Sk patrí sťažovateľke, keďže bol vedený na meno dcéry sťažovateľky z dôvodu, že manžel sťažovateľky trpel nevyliečiteľnou chorobou, sťažovateľka je zdravotne ťažko postihnutá osoba a tieto peniaze boli určené na pohreb, kar a pomníky. Podľa tvrdenia sťažovateľky J. L. v spolupráci s notárom ju bez uvedenia dôvodu vylúčili z dedičského konania, pričom sťažovateľka mala pohľadávku a platila celý pohreb, kar a ostatné výdavky s tým spojené.

Porušenie základných práv a slobôd podľa čl. 2 ods. 1 a čl. 12 ods. 1 ústavy vidí sťažovateľka v tom, že ako vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jej vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, čo v tomto prípade je notár a okresný súd v spolupráci s J. L. (zaťom sťažovateľky).

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľka   navrhla,   aby   ústavný   súd   takto rozhodol:

„Na základe uvedených skutočností žiadam Ústavný súd, aby vyslovil, že v danom prípade došlo k porušeniu práva priznaného článkom 2 ods. 1 a čl. 12 ods. 1 Ústavy SR a aby následne zrušil rozsudok OS v B. Bystrici, ako aj osvedčenie o dedičstve.“

II.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších predpisov   (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti vychádzal ústavný súd z čl. 127 ods. 1 ústavy, podľa   ktorého ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb   alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   49   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   môže   podať   fyzická   osoba   alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 2 ods. 1 ústavy štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.

Podľa   čl.   12   ods.   1 ústavy   ľudia   sú   slobodní   a rovní v   dôstojnosti   i   v   právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.Podľa § 175b Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) účastníkmi konania sú tí, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú poručiteľovými dedičmi, a ak takých osôb niet, štát. Poručiteľov veriteľ je účastníkom konania v prípade § 175p, v prípade, keď sa vyporiadava jeho pohľadávka, a pri likvidácii dedičstva. V konaní podľa § 175h ods. 2 je účastníkom konania iba ten, kto sa postaral o pohreb.

Podľa § 175k ods. 1 OSP ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom, a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, vyšetrí súd podmienky dedičského práva oboch a koná ďalej len s tým, u koho sa domnieva, že je dedičom.

Podľa   §   175k   OSP   ak   však   rozhodnutie   o   dedičskom   práve   závisí   od   zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu. Ak žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča.

Podľa § 461 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.

Podľa   §   461   ods.   2   OZ   ak   nenadobudne   dedičstvo   dedič   zo   závetu,   nastupujú namiesto   neho   dedičia   zo   zákona.   Ak   sa   nadobudne   zo   závetu   len   časť   dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo zákona.

Podľa § 473 ods. 1 OZ v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom.

Podľa   §   485   OZ   ak   sa   po   prejednaní   dedičstva   zistí,   že   oprávneným   dedičom je niekto   iný,   je   povinný   ten,   kto   dedičstvo   nadobudol,   vydať   oprávnenému   dedičovi majetok,   ktorý   z dedičstva   má,   podľa   zásad   o   bezdôvodnom   obohatení   tak,   aby   nemal majetkový prospech na ujmu pravého dediča.

Sťažnosť ústavnému súdu podala sťažovateľka, ktorá však nie je účastníčkou konania vedeného   na   okresnom   súde   pod   sp.   zn.   32   P/194/2004.   Ide   o   konanie   v právnej   veci starostlivosti o maloletú D. L., zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa matky nebohej A. L., a otca J. L. (zaťa sťažovateľky), bytom B B. Predmetom tohto konania je schválenie právneho úkonu kolízneho opatrovníka, ktorým v mene maloletej D. L. uzavrel dedičskú dohodu v dedičskom konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 24 D 848/2001 po poručiteľke A. L..

Ďalej   sťažovateľka   namietala   porušenie   základných   práv   aj   v dedičskom   konaní vedenom   u   notára   JUDr.   P.   J.,   súdneho   komisára,   so   sídlom   Skuteckého   16,   Banská Bystrica, pod sp. zn. 24 D 848/01, Dnot 304/01. Ide o dedičské konanie po poručiteľke A. L. (dcére sťažovateľky). Vzhľadom na to, že A. L. nezanechala závet, dedí sa zo zákona. V prvej   dedičskej   skupine   dedia   poručiteľove   deti   a   manžel.   Vzhľadom   na   to,   že sťažovateľka nespadá do prvej dedičskej skupiny, nebola pojatá ako účastníčka dedičského konania.   Ak   sa   sťažovateľka   domnievala,   že   je   dedičkou,   mala   si   uplatňovať   počas dedičského konania svoje práva postupom podľa § 175k OSP. Ak sa dedičské konanie právoplatne   skončilo,   je   možné   uplatňovať   si   ochranu   podľa   §   485   OZ   (ochrana oprávneného dediča).

Podľa   ustanovenia   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   možno   podať v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu.

Podľa   právneho   názoru   ústavného   súdu   nemožno   sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy považovať   za   časovo   neobmedzený   právny   prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo slobôd (napr. I. ÚS 33/02, III. ÚS 62/02). Jednou zo zákonných podmienok pre jej prijatie na ďalšie konanie je jej podanie v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv alebo slobôd sťažovateľa.

Sťažovateľka   uvádza,   že   rozsudok   okresného   súdu   č.   k.   32   P/194/2004-158 z 5. augusta 2004 nadobudol právoplatnosť 16. augusta 2004. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola podaná po uplynutí dvojmesačnej lehoty, bola podaná oneskorene sťažovateľkou, ktorá je zjavne neoprávnenou osobou, keďže nie je účastníčkou vyššie uvedených konaní.

Na základe uvedeného ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú zjavne neoprávnenou osobou vzhľadom na to, že sťažovateľka nie je účastníčkou uvedených konaní, v ktorých namieta pochybenie notára, resp. okresného súdu, a neuplatňovala si svoje práva postupom podľa § 175k OSP alebo postupom podľa § 485 OZ (ochrana oprávneného dediča).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. januára 2005