znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 6/04-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. januára 2004 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. M. M. – K., B., ktorou namieta porušenie svojich práv podľa čl. 11, čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 13, čl. 14, čl. 15 ods. 1, čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 23 ods. 1, čl. 32, čl. 39 ods. 1 a 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 48 ods.   2   a nasl.   Ústavy   Slovenskej   republiky   uznesením   Najvyššieho   súdu   Slovenskej republiky sp. zn. Ns 1-12/03 zo 14. októbra 2003, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. M. M. – K.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. novembra 2003 doručená sťažnosť Mgr. M. M. – K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich práv podľa čl. 11, čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 13, čl. 14, čl. 15 ods. 1, čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 23 ods. 1, čl. 32, čl. 39 ods. 1 a 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 48 ods. 2 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“)   sp.   zn. Ns 1 12/03 zo 14. októbra 2003.

Sťažovateľ zároveň tvrdí, že uvedeným uznesením došlo k porušeniu § 120 až 136 Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   len   „OSP“)   a nasl.,   zákona   č.   121/1975   Zb. o sociálnom   zabezpečení   v znení   neskorších   predpisov,   zákona   č.   255/1946   Zb. o príslušníkoch   československej   armády   v zahraničí   a o niektorých   iných   účastníkoch národného boja za oslobodenie v znení neskorších predpisov. Sťažovateľ zároveň požiadal o oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   podľa   §   28   zákona   č.   119/1990   Zb.   o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov a § 30 a nasl. OSP.

Porušenie   svojich   ľudských   a občianskych   práv   vidí   sťažovateľ   v tom,   že prvostupňový   Krajský   súd   v Bratislave (ďalej len „krajský   súd“)   ho zámerne terorizuje a necháva ho už šiesty rok žiť z 2 880 Sk, v čom ho fakticky podporuje aj najvyšší súd svojím   stanoviskom.   Krajský   súd   podľa   sťažovateľa   odmieta   vydať   uznesenie o predbežnom opatrení a doručiť mu ho, čím mu bráni obrátiť sa na vyšší súd. Sťažovateľ obviňuje krajský súd a najvyšší súd, že ho už šiesty rok zámerne držia v hrozivej tiesni, čím ho vháňajú do nutnej obrany. Sťažovateľ od ústavného súdu žiada, aby rozhodol, že „... súd je povinný nariadiť v súlade s vyššie uvedenými §§ potrebné dôkazné úkony, aby boli moje občiansko-ľudské práva zachované a dodržiavané!“

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/193 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Skúmal pritom, či má na jej prerokovanie právomoc,   či   sťažnosť   má   všeobecné   a osobitné   náležitosti   podľa   §   20   a   §   50   zákona o ústavnom   súde,   či   nie   je   neprípustná,   podaná   oneskorene   alebo   niekým   zjavne neoprávneným alebo či nie je zjavne neopodstatnená.

Uznesením najvyššieho súdu sp. zn. Ns 1-12/03 zo 14. októbra 203 bolo rozhodnuté, že sudkyňa krajského súdu JUDr. M. T. nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci   vedenej   na krajskom   súde   pod   sp.   zn. 22 S 113/00 a 22 S 25/01.   Ide   o konania, v ktorých   sa   sťažovateľ   od   Sociálnej   poisťovne   v Bratislave   domáha   úpravy   výšky invalidného dôchodku.

Ústavný súd zistil, že uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. Ns 1-12/03 zo 14. októbra 2003   nevykazuje   znaky   svojvôle.   Je   riadne   a zrozumiteľne   odôvodnené.   Medzi   týmto uznesením   a výškou   sťažovateľovho   invalidného   dôchodku   sťažovateľ   nepreukázal   takú súvislosť, ktorá by umožňovala záver, že napadnutým uznesením mohlo dôjsť k porušeniu aspoň   niektorých   z navrhovateľom   označených   práv.   Nejde   o rozhodnutie   o výške sťažovateľovho dôchodku, ale o sťažovateľom vznesenej námietke predpojatosti sudkyne.

Naviac, sťažovateľom sformulovaný petit nie je v súčasnej podobe spôsobilý slúžiť ako východisko rozhodnutia ústavného súdu. Zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti nemožno odstrániť.   Preto   ústavný   súd   nevyzýval   sťažovateľa   ani   na   odstránenie   niektorých odstrániteľných nedostatkov sťažnosti (ustanovenie právneho zástupcu etc).

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. januára 2004