SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 599/2015-8
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. decembra 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, zastúpenéhoadvokátkou JUDr. Barborou Šrutekovou, Hlavná 44, Trnava, ktorou namieta porušeniesvojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, práva na spravodlivé súdnekonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a zákazudiskriminácie podľa čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôdpostupom Okresného súdu Bratislava II v konaniach vedených pod sp. zn. 11 C 155/2003a sp. zn. 13 C 55/2012 a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenompod sp. zn. 2 Co 51/2008, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. apríla 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušeniesvojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky(ďalej len „ústava“), práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), právana spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a zákazu diskriminácie podľa čl. 14 dohovorupostupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedenýchpod sp. zn. 11 C 155/2003 a sp. zn. 13 C 55/2012 a postupom Krajského súdu v Bratislave(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 51/2008.
Sťažovateľ v sťažnosti rozoberá hmotnoprávne posúdenie svojho prípadu, o ktorombolo konanie pôvodne vedené okresným súdom pod sp. zn. 11 C 155/2003. V uvedenej vecirozhodol okresný súd rozsudkom z 27. apríla 2007 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“),ktorým návrh sťažovateľa zamietol. O odvolaní proti označenému rozsudku rozhodolkrajský súd rozsudkom sp. zn. 2 Co 51/08 z 25. marca 2009 tak, že rozsudok okresnéhosúdu potvrdil. Sťažovateľom podané dovolanie proti rozsudku krajského súdu Najvyšší súdSlovenskej republiky uznesením vydaným pod sp. zn. 6 Cdo 33/2010 odmietol. Sťažovateľvo veci následne podal návrh na obnovu konania vedenú okresným súdompod sp. zn. 13 C 55/2012„z dôvodu, že súd pri vynesení rozsudku nedôvodne a nesprávne nevykonal navrhnuté dokazovanie, čím porušil analogický judikát ESĽP o rovnosti zbraní, diskriminoval sťažovateľa v súdnom konaní od samého začiatku a tento rozsudok neodôvodnil riadne, sťažovateľ má za to, že ide o svojvoľné súdne rozhodnutie bez vykonania náležitých dôkazov vo veci“.O tomto návrhu mal rozhodnúť okresný súduznesením sp. zn. 13 C 55/2012 z 30. júna 2014, proti ktorému podal sťažovateľ odvolanie,o ktorom„mal konať Krajský súd v Bratislave pod č. k. 8 Co 57/2015, avšak sťažovateľ nemá vedomosť, že by odvolací súd vo veci obnovy konal“.
Sťažovateľ v sťažnosti prezentuje názor, že„svojvoľným konaním súdu v konaní č. k. 13 C 55/2012 bez účasti sťažovateľa bolo porušené právo na spravodlivý súdny proces, zakotvené v čl. 46, 48 ods. 2, 154c Ústavy SR, čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, v čl. 6 v spojení s čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd... Sťažovateľ je toho názoru, že len obnovené konanie (nie povolenie obnovy) je spôsobilé v tomto prípade preskúmať objektívnu pravdu, ktorá má vzhľadom na znenie ust. § 3 O. s. p. pre koncepciu súdneho konania a filozofiu právneho štátu zásadný význam.“.
Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje ústavnému súdu vydať vo veci takétorozhodnutie:
„1/ Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie a odôvodnenie Rozsudku zaručené článkom 46 ods. 1, Ústavy SR, a zaručené článkom 6 a 14 Dohovoru... postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní č. k. C 155/2003 porušené bolo.
2/ Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie: byť prítomný na konaní súdu, obhajobu a odôvodnenie Rozsudku zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy SR, a zaručené článkom 6 a 14 Dohovoru... postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní o odvolaní č. k. 2 Co 51/08 zo dňa 25. 3. 2009 porušené bolo.
3/ Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie, byť prítomný na konaní súdu, obhajobu a odôvodnenie Uznesenia zaručené článkom 46 ods. 1, 48 ods. 2 Ústavy SR, čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, a zaručené článkom 6 a 14 Dohovoru... postupom Okresného súdu Bratislava II vo veci obnovy konania č. k. 13 C 55/2012 porušené bolo.
4/ Zrušuje sa rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 11 C/55/2003 zo dňa 27. 4. 2007 v celom rozsahu. Zrušuje sa rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 Co 51/2008 zo dňa 25. 3. 2009 v celom rozsahu. Zrušuje sa uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 13 C 55/2012 zo dňa 30. 6. 2014 celom rozsahu. Krajskému súdu v Bratislave sa o odvolaní č. k. 8Co 57/2015 zakazuje ďalej konať.
5/ Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.000 €,-... 6/ Okresný súd Bratislava II je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania v sume 296,44 € na účet jej právnej zástupkyne...“
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostisťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohtoustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súdna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súdmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd v prvom rade poznamenáva, že uplatnenie právomocí ústavného súduje viazané na splnenie viacerých formálnych aj obsahových náležitostí sťažnosti.Až na zákonom presne definované výnimky je ústavný súd viazaný návrhom na začatiekonania, pričom viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výrokurozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čohosa sťažovateľ v petite svojej sťažnosti domáha. Petit musí byť vymedzený presne, určitoa zrozumiteľne (v súlade s čl. 127 ústavy a § 56 zákona o ústavnom súde), teda takýmspôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci(III. ÚS 78/02, III. ÚS 17/03, IV. ÚS 138/08).
Vzhľadom na uvedené, ako aj na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľav danej veci rozhodoval ústavný súd len o porušení tých práv, ktorých vyslovenia sasťažovateľ v návrhu na rozhodnutie (t. j. petite) domáha, a len vo vzťahu k tým konaniam,ktoré sťažovateľ v petite sťažnosti označil. Tvrdenia o porušení iných ustanovení ústavy(napr. čl. 154c ústavy) či listiny (napr. čl. 1 listiny), prípadne aj v iných konaniach vedenýchvšeobecnými súdmi (napr. sp. zn. 6 Cdo 33/2010 a sp. zn. 8 Co 57/2015), ktoré sťažovateľuviedol mimo petitu sťažnosti, ústavný súd v súlade s doterajšou judikatúrou považuje lenza súčasť sťažovateľom predloženej argumentácie (m. m. III. ÚS 149/04, II. ÚS 65/07a iné).
2.1 K namietanému porušeniu sťažovateľom označených práv postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 155/2003 a krajským súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 51/08
Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný ak sa týka veci,o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo leno podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvochmesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inomzásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľmohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Ústavný súd v rámci konania o sťažnosti konštatuje, že uznesením ústavného súduč. k. I. ÚS 226/2010-22 z 9. júna 2010 bola odmietnutá sťažnosť sťažovateľa doručená28. apríla 2010 vo veci namietaného porušenia čl. 12 ústavy a základného práva na súdnuochranu podľa čl. 46, čl. 47 a čl. 48 ústavy, namietaného porušenia čl. 1 listiny a základnéhopráva podľa čl. 38 ods. 2 listiny postupom krajského súdu v konaní vedenompod sp. zn. 2 Co 51/08 a jeho rozsudkom z 25. marca 2009 (z dôvodu jej zjavnejneopodstatnenosti), ako aj postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.11 C 155/2003 a jeho rozsudkom z 27. apríla 2007 (z dôvodu nedostatku právomocina jej prerokovanie).
Ústavný súd nadväzne na uvedené zistil, že s výnimkou namietaného porušeniazákazu diskriminácie podľa čl. 14 dohovoru už ústavný súd vo vzťahu k sťažovateľomtvrdenému porušeniu práv zaručených čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 155/2003 a postupom krajského súduv konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 51/08 rozhodol uznesením č. k. I. ÚS 226/2010-22z 9. júna 2010, čo vzhľadom na nezmenený stav v otázke podmienok konania zakladádôvod odmietnutia tejto časti sťažnosti pre neprípustnosť podľa § 24 písm. a) zákonao ústavnom súde.
Pokiaľ ide o namietané porušenie zákazu diskriminácie zaručeného čl. 14 dohovoru,ústavný súd konštatuje, že vo vzťahu k postupu okresného súdu v konaní vedenompod sp. zn. 11 C 155/2003 ústavný súd obdobne ako v prípade namietaného porušeniaostatných práv v zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy konštatuje nedostatok svojej právomocina prerokovanie sťažnosti, keďže postup okresného súdu v danej veci bol oprávnenýpreskúmavať krajský súd na základe sťažovateľom podaného odvolania (bližšie pozri body13 a 14 uznesenia ústavného súdu č. k. I. ÚS 226/2010-22 z 9. júna 2010). Vo vzťahuk namietanému porušeniu čl. 14 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenompod sp. zn. 2 Co 51/08 považuje ústavný súd sťažnosť za oneskorenú, keďže toto konaniebolo právoplatne skončené skoro 6 rokov pred podaním sťažnosti, konkrétne 21. mája 2009uznesením krajského súdu sp. zn. 2 Co 51/08 z 25. marca 2009.
2.2 K namietanému porušeniu označených práv postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 55/2012
Ústavný súd zo skutočností uvádzaných v sťažnosti, ako aj dopytom na okresnomsúde zistil, že predmetom konania vedeného pod sp. zn. 13 C 55/2012 je návrh na obnovukonania okresného súdu vedeného pôvodne pod sp. zn. 11 C 155/2003. Toto konanieo obnove konania bolo skončené vydaním uznesenia sp. zn. 13 C 55/2012 z 30. júna 2014,ktoré v spojení s uznesením krajského súdu č. k. 8 Co 57/2015-306 z 30. júna 2015nadobudlo právoplatnosť 9. septembra 2015. Ústavný súd rovnako zistil, že spis okresnéhosúdu vedený pod sp. zn. 13 C 55/2012 sa v období od 27. januára 2015 do 12. augusta 2015pre účely rozhodnutia o odvolaní sťažovateľa nachádzal na krajskom súde.
Pokiaľ ide o namietané porušenie práv zaručených čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1a čl. 14 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 55/2012,ústavný súd konštatuje nedostatok svojej právomoci na prerokovanie sťažnosti, keďžev čl. 127 ods. 1 ústavy zakotvený princíp subsidiarity oprávňuje ústavný súd konaťo namietanom porušení práv iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže (nemohol) domáhaťochrany svojich práv pred iným (všeobecným) súdom. Postup okresného súdu v konanívedenom pod sp. zn. 13 C 55/2012 bol preskúmavaný krajským súdom v odvolacom konanívedenom na základe odvolania podaného sťažovateľom pod sp. zn. 8 Co 57/2015.Toto konanie v čase podania sťažnosti ústavnému súdu stále prebiehalo (spis bol krajskémusúdu predložený 27. januára 2015), pričom krajský súd rozhodol po doručení sťažnosti30. júna 2015 uznesením č. k. 8 Co 57/2015-306. Preskúmanie napadnutého postupuokresného súdu ústavným súdom by preto bolo v rozpore s princípom subsidiarityzakotveným v čl. 127 ods. 1 ústavy, lebo jeho preskúmanie na základe podaného odvolaniapatrí do právomoci krajského súdu. Ústava ani zákon o ústavnom súde totiž nepripúšťajú,aby si sťažovateľ ako účastník konania zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušenýchzákladných práv a slobôd, naopak, čl. 127 ods. 1 ústavy jednoznačne požaduje vyčerpanievšetkých sťažovateľovi dostupných a účinných prostriedkov nápravy. S prihliadnutím na tobolo preto potrebné tú časť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namietal porušenie práv zaručenýchčl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 a čl. 14 dohovoru postupom okresného súdu v konanívedenom pod sp. zn. 13 C 55/2012, odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdepre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.
Napokon, pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. čl. 38 ods. 2 listinyokresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 55/2012, ústavný súdpoukazuje na skutočnosť, že vec bola skončená vydaním uznesenia okresného súdusp. zn. 13 C/55/2012 z 30. júna 2014 ešte pred podaním sťažnosti a v čase jej podania saspis, ako bolo už uvedené, nachádzal na krajskom súde v súvislosti s prerokovanímsťažovateľom podaného odvolania.
Z ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. III. ÚS 20/00, II. ÚS 12/01,IV. ÚS 37/02, III. ÚS 172/05) vyplýva, že základnému právu na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov sa v konaní pred ústavným súdom poskytuje ochrana len vtedy,ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva označenými orgánmiverejnej moci ešte trvalo. Ak v čase, keď bola sťažnosť doručená ústavnému súdu,už k porušovaniu označeného základného práva nedochádzalo, ústavný súd sťažnosťzásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú. Účelom práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov je totiž odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádzaosoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci.
Ústavný súd konštatuje, že doručením uznesenia okresného súdu a vykonanímostatných úkonov, ktoré v spojitosti s podaním odvolania podľa § 209 a § 210 Občianskehosúdneho poriadku okresný súd musel vykonať, boli z jeho strany vykonané všetky zákonompredpokladané a dovolené úkony na odstránenie právnej neistoty sťažovateľa. Ďalší postupani úkony vo veci už okresný súd vykonávať nemôže, a preto je potrebné vec posudzovaťso zreteľom na čl. 2 ods. 2 ústavy ako na takú, v ktorej ústavná úloha okresného súdupri odstraňovaní právnej neistoty skončila rozhodnutím vo veci samej za predpokladu,že toto rozhodnutie bude napokon konečným rozhodnutím vo veci samej, a to aj napriekpodanému odvolaniu a vykonaniu riadneho opravného konania. Ústavný súdzároveň poukazuje na skutočnosť, že uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť9. septembra 2015 v spojení s uznesením krajského súdu č. k. 8 Co 57/2015-306z 30. júna 2015.
Okresný súd teda v čase podania sťažnosti na ústavnom súde (14. apríl 2015) užnemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom priebeh konania ovplyvniť. Súčasneje zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu doručená, už k prieťahom,resp. nečinnosti, ako to tvrdí sťažovateľ, v konaní pred okresným súdom nedochádzalo.Preto je daný dôvod na odmietnutie ostatnej časti sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť(napr. II. ÚS 275/06, IV. ÚS 119/2011, III. ÚS 153/2013).
Pretože sťažnosť bola ako celok odmietnutá, ústavný súd o ďalších návrhochsťažovateľa uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. decembra 2015