znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 598/2012-9

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   11.   decembra 2012 predbežne prerokoval sťažnosť M. K., L., zastúpeného advokátkou Mgr. A. I., L., vo veci namietaného porušenia jeho práva nebyť opätovne súdený a trestaný za ten istý skutok podľa čl. 4 ods. 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Levice v konaniach vedených pod sp. zn.   ČVS:   OPR-388/1-OSV-LV-2004,   ČVS:   OPR-388/1-OSV-LV-2005   a   Okresnej prokuratúry Levice v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Pv 906/09 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. K.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. novembra 2012 doručená sťažnosť M. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho práva «nebyť opätovne súdený a trestaný za ten istý skutok podľa zásady „ne bis in idem“» podľa čl. 4 ods. 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „protokol č. 7 k dohovoru“) postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Levice (ďalej len „okresné riaditeľstvo“ alebo „vyšetrovateľ“) v konaniach vedených pod sp.   zn.   ČVS:   OPR-388/1-OSV-LV-2004,   ČVS: OPR-388/1-OSV-LV-2005   a   Okresnej prokuratúry   Levice   (ďalej   len   „okresná   prokuratúra“)   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 2 Pv 906/09.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol, že v roku 2002 bol uznaný vinným «v priestupkovom konaní... z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 písm. d/ zákona o priestupkoch č. 372/1990 a v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b/ mi bola uložená sankcia - pokuta vo výške 1000 SK a to rozhodnutím J 2002/01513 zo dňa 17. 07. 2003. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 08. 2003 a nebolo zrušené v 1 predpísanom konaní.

Dňa 16.01.2004 bolo policajným orgánom OR-PZ odboru skráteného vyšetrovania Levice uznesením ČVS: ORP-388/1-OSV-LV-2004 začaté proti mne trestné stíhanie pre trestný čin výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Trestného zákona a to na základe „akéhosi odstúpenia priestupkového spisu“ č. ČTS-P: ORP-542/L-2002. Postúpiť priestupkový spis mohol len orgán, ktorý už v tejto veci rozhodol a to v čase v priestupkovom konaní podľa § 71 a/zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, týmto som už bol potrestaný ako som už vyššie uviedol. Dňa 16. 03. 2004 Okresná prokuratúra v Leviciach obvinenie zrušila. Dňa 15. 11. 2005 ma ten istý policajný orgán uznesením ČVS: ORP/1-OVS-LV2004 začal stíhať pre trestný čin výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Trestného zákona a pre pokus ublíženia na zdraví podľa § 8 ods. 1 k § 221 ods. 1 Trestného zákona. Policajnému orgánu som   od   začiatku   jeho   protizákonného   postupu   v   skrátenom   vyšetrovaní   vysvetľoval a upozorňoval   som   ho,   že   za   tento   skutok   som   už   bol   právoplatne   potrestaný v priestupkovom konaní a ukazoval som mu aj rozhodnutie Okresného úradu - odboru VVS Levice   č.   j.   2002/01513,   ktorým   som   bol   uznaný   vinným   a   potrestaný,   čo   ho   vôbec nezaujímalo. Keď som si počas výsluchu žiadal primeranú dobu na moju obhajobu, tento príslušník v skrátenom vyšetrovaní sa vzdialil a po určitej dobe mi túto lehotu stanovil na 2 až 3 hodiny, s čím som nesúhlasil a nakoniec mi túto lehotu poskytol na niekoľko dní. Je zrejmé, že sa išiel poradiť s určitou osobou, ktorá mala záujem o moje trestné stíhanie. V tomto trestnom konaní proti mne prebiehali rôzne procesné úkony, o. i. aj prerušenie trestného stíhania z dôvodu mojej dlhodobej PN (1 rok), v dôsledku ktorej som sa stal čiastočným invalidným dôchodcom. Ako aj z nejakého iného dôvodu o ktorom mi nebolo doručené   uznesenie   o   prerušení   trestného   stíhania.   Dňa   12.   02.   2008   bolo   vykonané oboznámenie s výsledkami vyšetrovania, kde som navrhol zastavenie trestného stíhania. V trestnom konaní sa menili orgány činné v trestnom konaní zo strany Okresného riaditeľstva Policajného zboru Levice, tak aj dozorujúci prokurátori Okresnej prokuratúry Levice. Uznesením ČVS: ORP-184/LV-2012 zo dňa 22. 02. 2012 sa začalo v pokračovaní v trestnom stíhaní a to už povereným príslušníkom PZ Okresného riaditeľstva policajného zboru Odboru poriadkovej polície Obvodného oddelenia Policajného zboru v Leviciach a to takmer po štyroch rokoch nečinnosti orgánov činných v trestnom konaní. V tomto štádiu skráteného   vyšetrovania   bolo   vykonaných   množstvo   procesných   úkonov   ako   opakované výsluchy   a   konfrontácie.   Tomuto   poverenému   orgánu   v   skrátenom   vyšetrovaní   som mnohokrát   apeloval   na   to,   že   za   tento   skutok   som   už   bol   právoplatne   potrestaný v priestupkovom konaní a že rozhodnutie Okresného úradu - odboru všeobecnej vnútornej správy v Leviciach č. j. 2002/01513 zo dňa 17. 7. 2003 nadobudlo právoplatnosť a toto nebolo v predpísanom konaní zrušené - mimoriadnym opravným prostriedkom, a že trestné stíhanie proti mne je neprípustné...

Dňa 26. 06. 2012 som bol oboznámený s výsledkami vyšetrovania, kde som navrhol, aby trestné stíhanie proti mne bolo zastavené v zmysle ustanovenia § 215 odsek 1 písm. d/ Trestného poriadku s poukazom na § 9 odsek 1 písm. g/ Trestného poriadku, pretože je trestné stíhanie neprípustnej ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika   viazaná.   Neviem   posúdiť,   ako   tento   policajný   orgán   skráteného   vyšetrovania s právnickým vzdelaním ukončil trestný spis, ale som si istý, že s návrhom na obžalobu. Uznesením č. 2 PV 906/09-160 zo dňa 04. 07. 2012 dozorujúci prokurátor Okresnej prokuratúry v Leviciach zastavil v tejto veci trestné stíhanie proti mne podľa § 215 odsek 2 písm. b/ Trestného poriadku, pretože o skutku obvineného bolo už právoplatne rozhodnuté orgánom   príslušným   na   konanie   o   priestupku   a   toto   rozhodnutie   možno   považovať   za dostačujúce.   Proti   tomuto   uzneseniu   som   v   zákonnej   lehote   podal   sťažnosť,   kde   som poukazoval na medzinárodný dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 4 protokolu 7 a z neho vyplývajúcu zásadu „ne bis in idem“ už vyššie citované ustanovenie o neprípustnosti trestného stíhania v zmysle Trestného poriadku a domáhal som sa, aby mnou napádané   uznesenie   bolo   zrušené   ako   nezákonné.   Krajská   prokuratúra   v   Nitre,   ako odvolací - nadriadený orgán, uznesením č. 3 KPt 412/12-3 zo dňa 09. 08. 2012 mojej sťažnosti   vyhovela,   zrušila   uvedené   uznesenie   Okresnej   prokuratúry   v   Leviciach   ako nezákonné a dala pokyn na zastavenie trestného stíhania v zmysle môjho domáhania sa v sťažnosti zo dňa 11.   07.   2012.   Následne dozorujúci prokurátor Okresnej prokuratúry v Leviciach uznesením č. 2 Pv 906-165 zo dňa 07. 09. 2012 zastavil trestné stíhanie podľa § 215 odsek 1 písm. d/ Trestného poriadku s poukazom na ! 9 odsek 1 písm. g/ Trestného poriadku, pretože je trestné stíhanie neprípustné, ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva... Podľa môjho názoru bolo trestné stíhanie proti mne protizákonné a neprípustné, pretože   orgány   činné   v   trestnom   konaní   porušili   moje   právo   nebyť   dvakrát   súdený   a trestaný za ten istý skutok v zmysle medzinárodných zmlúv čl. 14 odsek 7 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a predovšetkým čl. 4 Protokolu č. 7 zásady „ne bis in idem“ k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý bol vyhlásený pod. č. 209/1992 Zb. a Slovenská republika je nimi viazaná.»

Na základe argumentácie obsiahnutej v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

«1/ Základné právo sťažovateľa M. K. podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, že medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobôd, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, ktoré priamo zakladajú práva, alebo povinnosti fyzických osôb, alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným   zákonom,   majú   prednosť   pred   zákonmi   a   v   zmysle   Dohovoru   o   ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 4 protokolu č. 7 právo nebyť opätovne súdený a trestaný   za   ten   istý   skutok   podľa   zásady   „ne   bis   in   idem“   bolo   postupom   policajného orgánu   OR-PZ   Úrad   justičnej   a   kriminálnej   polície   Odbor   skráteného   vyšetrovania   v Leviciach   ČVS:   OPR-388/l-OSV^LV-2004,   ČVS:   OPR-388/1-OSV-LV-2005   a   Okresnej prokuratúry v Leviciach č. 2 Pv 906/09 porušené bolo.

2/ Sťažovateľovi M. K. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 25 000, ktoré je Okresné   riaditeľstvo   Policajného   zboru   Úrad   justičnej   a   kriminálnej   polície   Odbor skráteného   vyšetrovania   a   Okresná   prokuratúra   v   Leviciach   ako   porušovatelia   povinní zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3/   Okresné   riaditeľstvo   Policajného   zboru   Úrad   justičnej   a   kriminálnej   polície Odbor skráteného vyšetrovania Levice a Okresná prokuratúra Levice povinní sťažovateľovi M. K. zaplatiť trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci a režijný paušál, spolu 269,50 EUR jeho právnej zástupkyni Mgr. A. I. na účet č..., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.»

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ešte predtým, ako sa ústavný súd začne zaoberať samotnou materiálnou stránku veci, je vždy povinný preskúmať procesné náležitosti sťažnosti. Z toho vyplýva, že iba v prípade, ak sťažnosť spĺňa všetky zákonom ustanovené formálne náležitosti a zároveň neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, sa ňou môže ústavný súd zaoberať aj z hľadiska jej vecnej stránky. Jednou zo základných podmienok sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, resp. podľa § 49 zákona o ústavnom súde ako prostriedku ochrany   základných   práv   alebo   slobôd,   je   využitie   všetkých   riadnych   opravných prostriedkov dostupných sťažovateľovi na ochranu namietaného porušenia ním označených práv (subsidiarita) a až po ich využití má možnosť obrátiť sa so sťažnosťou na ústavný súd.

Sťažovateľ   namieta   porušenie   svojho   práva   podľa   čl.   4   ods.   1   protokolu   č.   7 k dohovoru «nebyť opätovne súdený a trestaný za ten istý skutok podľa zásady „ne bis in idem“» postupom vyšetrovateľa v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: OPR-388/1-OSV-LV-2004,   ČVS:   OPR-388/1-OSV-LV-2005   a   okresnej   prokuratúry   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 2 Pv 906/09, ktorá uznesením sp. zn. 2 Pv 906/09 zo 7. septembra 2012 zastavila trestné stíhanie proti sťažovateľovi podľa § 215 ods. 1 písm. d) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) s poukazom na   §   9   ods.   1   písm.   g)   Trestného   poriadku,   pretože   trestné   stíhanie   sťažovateľa je neprípustné.

1.   K   namietanému   porušeniu   označeného   práva   sťažovateľa   postupom okresného riaditeľstva v konaniach vedených pod sp. zn. ČVS: OPR-388/1-OSV-LV- 2004, ČVS: OPR-388/1-OSV-LV-2005

Sťažnosť   sťažovateľa   smeruje   aj   proti   postupu   vyšetrovateľa,   ktorý   uzneseniami zo 16. januára 2004 a 15. novembra 2005 začal proti sťažovateľovi trestné stíhanie pre trestný čin výtržníctva a trestný čin pokusu ublíženia na zdraví napriek tomu, že mu bola v priestupkovom   konaní   za   priestupok   proti   občianskemu   spolunažívaniu   uložená právoplatne pokuta v sume 1 000 Sk za to, že fyzicky napadol svoju manželku v auguste 2002.

Ústavný súd ako nezávislý orgán ochrany ústavnosti rozhoduje v rámci právomoci taxatívne vymedzenej ústavou. Obsahom právomoci ústavného súdu nie je nahradzovanie iných štátnych orgánov vo veciach, ktoré sú im ústavou a zákonmi Slovenskej republiky dané do ich rozhodovacej právomoci. Nie je v právomoci ústavného súdu preskúmavať zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov vyšetrovateľa v priebehu trestného stíhania. Táto právomoc   prináleží   na   to   zákonom   určeným   štátnym   orgánom,   najmä   však   orgánom prokuratúry Slovenskej republiky [§ 18 a nasl. zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších   predpisov   (ďalej len „zákon   o prokuratúre“)], ktorá vykonáva dozor nad zachovaním zákonnosti v prípravnom konaní [§ 230 a nasl. Trestného poriadku a § 17 ods. 2 písm. a) zákona o prokuratúre].

V danom   prípade   preskúmala uvedený   postup a   uznesenia   vyšetrovateľa   okresná prokuratúra ako nadriadený orgán tak, že uznesením zo 4. júla 2012 zastavila v tejto veci trestné stíhanie proti sťažovateľovi „podľa § 215 odsek 2 písm. b/ Trestného poriadku“.

Vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, ústavný súd preto nemá právomoc preskúmavať postup a uznesenie okresného riaditeľstva, pretože jeho postup a rozhodnutie preskúmala okresná prokuratúra.

Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť v tejto časti (teda vo vzťahu k okresnému riaditeľstvu) odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

2. K namietanému porušeniu označeného práva sťažovateľa postupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Pv 906/09

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio   inštitucionálny   mechanizmus,   ktorý   nasleduje   až   v   prípade   nefunkčnosti   všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal   popieranie   princípu   subsidiarity   právomoci   ústavného   súdu   podľa   zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 126/07).

To   znamená,   že   sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy   možno   ústavnému   súdu   podať spravidla iba vtedy, ak sťažovateľ ešte pred jej podaním vyčerpal všetky právne prostriedky, ktoré   mu   zákon   na   ochranu   jeho   práva   poskytuje.   V   opačnom   prípade   je   sťažnosť neprípustná.

Ústavný súd konštatuje, že okresná prokuratúra, ako to už bolo uvedené, uznesením sp. zn. 2 Pv 906/09 zo 4. júla 2012 zastavila v tejto veci trestné stíhanie proti sťažovateľovi „ podľa § 215 odsek 2 písm. b/ Trestného poriadku“.

Následne Krajská prokuratúra v Nitre uznesením sp. zn. 3 KPt 412/12 z 9. augusta 2012   po   podaní   sťažnosti   sťažovateľa   proti   uzneseniu   okresnej   prokuratúry   zrušila predmetné uznesenie okresnej prokuratúry zo 4. júla 2012 a v zmysle jej pokynu prokurátor okresnej prokuratúry uznesením sp. zn. 2 Pv 906/09 zo 7. septembra 2012 zastavil trestné stíhanie sťažovateľa podľa   § 215   ods.   1   písm.   d)   s poukazom   na § 9   ods.   1 písm.   g) Trestného poriadku, pretože trestné stíhanie proti nemu je neprípustné.

Proti   uzneseniu   okresnej   prokuratúry   sp.   zn.   2   Pv   906/09   zo   7.   septembra   2012 sťažnosť   sťažovateľ   však   nepodal,   a   tým   uznesenie   okresnej   prokuratúry   nadobudlo právoplatnosť 24. septembra 2012.

Keďže vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon   o   prokuratúre   sťažovateľovi   na   ochranu   jeho   základných   práv   a   slobôd   účinne poskytuje   a   na   ktorých   použitie   je   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov,   je   jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom a sťažovateľ riadny   opravný   prostriedok   (sťažnosť)   proti   uzneseniu   okresnej   prokuratúry sp. zn. 2 Pv 906/09 zo 7. septembra 2012 nepodal (nedomáhal sa preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia okresnej prokuratúry), ale obrátil sa priamo na ústavný súd, jeho sťažnosť pri predbežnom prerokovaní ústavný súd odmietol pre neprípustnosť (§ 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2012