znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 597/2012-10

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   11.   decembra 2012   predbežne   prerokoval   sťažnosť   J.   P.,   trvale   bytom   P.,   prechodne   bytom   L., zastúpeného advokátom JUDr. J. V., N., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   postupom   Okresného súdu   Liptovský   Mikuláš v konaní vedenom   pod sp.   zn. 10 C 4/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. P.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. novembra 2012 doručená sťažnosť J. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Liptovský Mikuláš (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   10   C   4/2012   (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je v procesnom postavení odporcu účastníkom konania o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ktoré začalo pred okresným súdom 2. januára 2012. Sťažovateľ uvádza, že vo veci sa uskutočnili už tri pojednávania, avšak dosiaľ v ňom nebolo vydané žiadne meritórne rozhodnutie, a konanie teda nie je právoplatne skončené. Sťažovateľ uvádza, že listom zo 4. októbra 2012 adresovaným predsedníčke okresného súdu sa sťažoval na prieťahy v predmetnom konaní sťažnosťou podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), avšak táto bola predsedníčkou okresného súdu vyhodnotená ako nedôvodná.

Sťažovateľ ďalej uvádza, že v konaní okresného súdu nejde o zložitú vec, pretože ide o konanie o určenie neplatnosti právneho úkonu, ku ktorému podľa jeho názoru existuje rozsiahla judikatúra. Sťažovateľ sa za dĺžku konania necíti zodpovedný, pretože ju mala zaviniť   navrhovateľka   tým,   že   okresnému   súdu   podala   nesprávne   vypracovanú   žalobu, ktorej   petit   nebol   v   súlade   so   stavom   katastra   nehnuteľností.   V   ďalšej   časti   sťažnosti sťažovateľ   poukazuje   na   judikatúru   ústavného   súdu   vzťahujúcu   sa   na   posudzovanie zbytočných prieťahov v súdnych konaniach, ako aj na ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov týkajúce sa procesného postupu všeobecných súdov. Podľa názoru sťažovateľa mal okresný súd už na prvom pojednávaní konanom 14. júna 2012 žalobu zamietnuť bez vykonávania ďalšieho dokazovania.

Na základe uvedeného sťažovateľ od ústavného súdu žiada vydať takéto rozhodnutie: „Základné právo sťažovateľa J. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Liptovský Mikuláš v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 4/2012 porušené bolo.

Okresnému   súdu   Liptovský   Mikuláš   sa   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom na Okresnom   súde   Liptovský   Mikuláš   pod   sp.   zn.   10   C   4/2012   konal   bez   zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi... sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- EUR, ktoré je Okresný   súd   Liptovský   Mikuláš   povinný   zaplatiť   sťažovateľovi...   do   2   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

Sťažovateľovi...   sa   priznávajú   trovy   tohto   konania   v sume 269,58   EUR,   ktoré je Okresný súd Liptovský Mikuláš povinný zaplatiť... na účet advokáta JUDr. J. V... do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

V zmysle čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa   §   63   zákona   o   súdoch   sťažnosti   vybavuje   predseda   príslušného   súdu,   ak osobitný zákon neustanovuje inak. Sťažnosti na predsedu súdu vybavuje predseda súdu vyššieho stupňa.

Podľa   §   67   ods.   1   písm.   a)   zákona   o   súdoch   ak   je   sťažovateľ   toho   názoru,   že sťažnosť,   ktorú   podal   na   príslušnom   orgáne   súdu,   nebola   ním   riadne   vybavená,   môže požiadať do 30 dní od doručenia odpovede, s ktorou nie je spokojný, predsedu krajského súdu o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom okresného súdu alebo podľa písm. b) tohto ustanovenia Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom krajského súdu...

Z okolností prípadu predovšetkým vyplýva, že sťažovateľ podal ústavnému súdu sťažnosť jeden a pol mesiaca po podaní sťažnosti predsedníčke okresného súdu podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch a niekoľko dní po doručení jej odpovede na jeho sťažnosť bez toho, aby (vzhľadom na nespokojnosť s vybavením jeho sťažnosti) požiadal predsedu krajského súdu o prešetrenie jej vybavenia.

Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy spočíva okrem iného aj v tom, že k jej   podaniu   môže   zásadne   dôjsť   až subsidiárne.   Zmysel   a   účel   zásady   subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného   súdu,   ale   je   takisto   úlohou   všetkých   orgánov   verejnej   moci,   v   tom   rámci predovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý   nastupuje až v   prípade   zlyhania všetkých   ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Ústavný   súd   v   prípadoch   namietaného   porušenia   základných   práv   v   dôsledku zbytočných prieťahov v konaní zapríčinených všeobecným súdom skúma, či sťažovateľ využil právne prostriedky, ktoré mu na ochranu jeho práv od 1. apríla 2005 poskytuje zákon o súdoch v ustanoveniach § 3 ods. 7 a § 62 a nasl. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorej predmetom je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu,   že   sťažovateľ   preukáže,   že   účinne   využil   označené   právne   prostriedky podľa   zákona   o   súdoch,   alebo   že   sa   preukáže,   že   túto   podmienku   nesplnil   z   dôvodov hodných   osobitného   zreteľa   (§   53   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde);   [obdobne   napr. III. ÚS 197/05, III. ÚS 13/06].

Vzhľadom na nespokojnosť sťažovateľa so závermi predsedníčky okresného súdu obsiahnutými v jej odpovedi z 2. novembra 2012 sťažovateľ nepreukázal využitie ďalšieho právneho   prostriedku   nápravy,   ktorým   je   podanie   žiadosti   predsedovi   krajského   súdu o prešetrenie   vybavenia   sťažnosti   podľa   §   67   ods.   1   zákona   o   súdoch.   Ústavný   súd konštatuje,   že z tohto dôvodu   bola v   danom   prípade   sťažnosť podaná ústavnému súdu predčasne,   a to   v   čase,   keď   ešte   bolo   možné využiť ďalší   právny   prostriedok   nápravy porušenia ním označeného základného práva. Preto je namieste považovať sťažovateľom predloženú   sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy   za   neprípustnú   podľa   §   53   ods.   1   zákona o ústavnom súde a bolo ju potrebné odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Nad rámec už uvedeného ústavný súd konštatuje, že podľa sťažovateľom tvrdených skutočností,   ktoré   v   zásade   potvrdzuje   aj   odpoveď   predsedníčky   okresného   súdu na sťažnosť podanú sťažovateľom podľa § 62 zákona o súdoch, možno dospieť aj k záveru o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti. V tomto smere považuje ústavný súd za podstatné, že v konaní, ktoré od podania žaloby trvá približne 11 mesiacov a od zaplatenia súdneho poplatku 7 mesiacov, nariadil okresný súd celkovo 4 termíny pojednávania, z ktorých 2 termíny   boli   odročené   so   súhlasom   účastníkov   konania   vzhľadom   na   to,   že   spoločne prezentovali vôľu vysporiadať vec mimosúdne. Ako z odpovede predsedníčky okresného súdu adresovanej sťažovateľovi z 2. novembra 2012 vyplýva, na pojednávaní vykonanom 4. októbra 2012 zákonná sudkyňa otvorila pojednávanie, vykonala dokazovanie, rozhodla o pripustení   zmeny   návrhu   a   odročila   vec   pre   účely   ďalšieho   dokazovania.   Uvedené skutočnosti nesvedčia o nečinnosti okresného súdu, resp. jeho neefektívnej činnosti, ktoré by   signalizovali   porušovanie   základného   práva   na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov v intenzite dosahujúcej mieru ústavnej relevancie.

Ústavný súd však pripomína, že prípadne dlhšie obdobie nečinnosti okresného súdu alebo iné jeho konanie (neefektívny, nesústredený postup súdu), ktoré by boli v príčinnej súvislosti s porušovaním základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   ústavy,   by   nemuseli   byť   prekážkou   prípustnosti   opätovného   konania a rozhodovania vo veci samej podľa § 24 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   celku   sa   už   ústavný   súd   ďalšími požiadavkami sťažovateľa na ochranu ústavnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2012