znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 596/2013-14

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   10.   decembra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. Ing. J. S., L. zastúpeného JUDr. E. K., P., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C/76/2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. Ing. J. S.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. novembra 2013 doručená sťažnosť Mgr. Ing. J. S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C/76/2011.

Z   obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   je   účastníkom   konania,   ktoré   začalo 17. mája 2011 podaním jeho žaloby o náhradu škody a nemajetkovej ujmy proti Slovenskej republike (v súvislosti so zdĺhavým konaním vedeným na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 42 Rob 3/2004 a sp. zn. 28 Cb 69/2006).

Keďže okresný súd v tejto veci nekonal, sťažovateľ podal prvú sťažnosť na prieťahy v konaní   predsedníčke   okresného   súdu   10.   júla   2012,   a až   potom   okresný   súd   doručil sťažovateľovi vyjadrenie odporkyne z 21. augusta 2011.

Sťažovateľ pred podaním sťažnosti ústavnému súdu opakovane podal 22. októbra 2013 sťažnosť na zbytočné prieťahy a podľa neho okresný súd „porušuje zásadu rýchlosti súdneho konania a prvý termín pojednávania vytýčil až na deň 08. 11. 2013, teda až po 2,5 roku od podania kompenzačnej žaloby..., čím stav neistoty sťažovateľa o výsledok konania iba predlžuje“.

Sťažovateľ   navrhuje,   aby   ústavný   súd   vyslovil,   že   jeho   základné   právo na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo postupom okresného súdu v predmetnom konaní porušené a prikázal okresnému súdu v tejto veci konať bez zbytočných prieťahov.

Okrem   toho   sa   domáha   priznania   finančného   zadosťučinenia   v   sume   3   100   € a úhrady trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil   sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej   súvislosti   medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať   tú,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 66/02, I. ÚS 56/03, IV. ÚS 71/05).

Ústavný súd zo sťažnosti a spisu okresného súdu zistil, že napadnuté konanie začalo na   základe   žaloby   sťažovateľa   doručenej   okresnému   súdu   17.   mája   2011.   Dňa 24. septembra   2013 určil   okresný   súd   termín   pojednávania na 8.   november 2013,   kedy rozhodol vo veci samej rozsudkom tak, že žalobu sťažovateľa zamietol.

Okresný súd po podaní sťažností sťažovateľa predsedníčke okresného súdu v roku 2012 začal vo veci konať a konanie na prvom stupni zavŕšil aj 8. novembra 2013 zavŕšil vydaním meritórneho rozhodnutia.

Ústavný   súd   v   tejto   súvislosti   poukazuje   na   svoje   predchádzajúce   rozhodnutia, v ktorých opakovane vyslovil, že „Ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru“ (I. ÚS 42/01, III. ÚS 91/04). Nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy [čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01, IV. ÚS 203/03, III. ÚS 359/08)].

Na tomto skutkovom základe ústavný súd konštatuje, že aj keď doterajšia činnosť okresného súdu   v namietanom konaní nebola bez zbytočných   prieťahov,   ale po podaní sťažností   podľa   § 62 a nasl. zákona č.   757/2004 Z.   z. o súdoch   a o zmene a doplnení niektorých   zákonov   v   znení   neskorších   predpisov predsedníčke   okresného   súdu   došlo k náprave a okresný súd   vo veci už meritórne rozhodol (v čase prerokovania sťažnosti k prieťahom v namietanom konaní už nedochádza), dospel v súčasnosti k záveru o zjavnej neopodstatnenosti sťažovateľovej sťažnosti (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. decembra 2013