SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 594/2015-9
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. decembra 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpenejadvokátomJUDr.BorisomBednárom,advokátskakancelária,Štefánikova 873/9, Poprad, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnua inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právana spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie kontrolya inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby – východ v konanívedenom pod ČVS: SKIS-195/OISV-V-2014, ako aj postupom Generálnej prokuratúrySlovenskej republiky v súvislosti s označeným konaním Ministerstva vnútra Slovenskejrepubliky, sekcie kontroly a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnejslužby – východ a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola10. decembra 2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného práva na súdnua inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalejlen „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Ministerstvavnútra Slovenskej republiky, sekcie kontroly a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnejslužby, odboru inšpekčnej služby – východ (ďalej len „inšpekcia“) v konaní vedenompod ČVS: SKIS-195/OISV-V-2014, ako aj postupom Generálnej prokuratúry Slovenskejrepubliky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v súvislosti s označeným konaním inšpekcie.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že ⬛⬛⬛⬛,
(ďalej len „splnomocnenec“), ako splnomocnený zástupca sťažovateľky – svedkynepoškodenej v konaní vedenom Obvodným oddelením Policajného zboru Prešov – severpod ČVS: ORP-380/SE-PO-2014podal v̶jej prítomnosti 5. augusta 2014 na Okresnejprokuratúre Poprad (ďalej len „okresná prokuratúra“) do zápisnice trestné oznámenie„vo veci... predvádzania“sťažovateľky„príslušníkmi Obvodného oddelenia PZ v Poprade na výsluch“, ktoré (predvedenie) považovala za nezákonné z dôvodu„neoznačenia konania v písomnom predvolaní zo dňa 25. 07. 2014, pod ktorým sa vedie trestné konanie; riadneho neoznačenia jej procesného postavenia v konaní ako svedok poškodený; pričom navyše o úkone nebol upovedomený splnomocnený zástupca poškodenej“. Predvedenie však nebolozrealizované, pretože„sťažovateľka odmietla sa nechať predviesť, čo príslušníci polície rešpektovali“. Sťažovateľka„Predvolanie, pokyn na realizáciu predvedenia a následný pokus o predvádzanie považuje... za nezákonné a odporujúce ustanoveniam Trestného poriadku a Ústave Slovenskej republiky.“.
Okresná prokuratúra trestné oznámenie splnomocnenca sťažovateľky odovzdalainšpekcii, ktorá ho uznesením pod ČVS: SKIS-195/OISV-V-2014 z 10. septembra 2014podľa § 197 ods. 1 písm. d) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) odmietla, pretože nebol dôvod na začatie trestnéhostíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.
Proti rozhodnutiu inšpekcie o odmietnutí trestného oznámenia podala už samotnásťažovateľka 19. septembra 2014 sťažnosť, o ktorej okresná prokuratúra uznesenímč. k. 1 Pn 634/14/7706-8 zo 7. októbra 2014 rozhodla tak, že ju podľa § 198 ods. 1 písm. c)Trestného poriadku zamietla ako nedôvodnú.
Sťažovateľka v sťažnosti poukázala na to, že„v konaní nad vecou pod ČVS: SKIS- 195/OISV-V-2014 vykonávala dozor Okresná prokuratúra v Poprade, ktorá je nepríslušná na vykonávanie dozoru nad zákonnosťou konania povereného príslušníka Obvodného oddelenia PZ v Poprade, voči ktorému smerovalo trestné oznámenie... Okresná prokuratúra v Poprade vykonávala... dozor aj nad zákonnosťou procesného úkonu predvolania a nad vykonávaním predvedenia príslušníkmi Obvodného oddelenia PZ v Poprade, na dožiadanie povereného príslušníka PZ Prešov – Sever, v trestnej veci ČVS: ORP- 380/SE-PO-2014. Podľa sťažovateľky pri vykonávaní dozoru Okresná prokuratúra v Poprade nebola nestrannou a nezaujatou vo veci pod ČVS: SKIS-195/OISV-V-2014 a podľa sťažovateľky v tejto veci Okresná prokuratúra v Poprade vykonávala dozor nad zákonnosťou trestného konania ako nepríslušná.“. Je presvedčená, že„prokuratúra vo veci ČVS: SKIS-195/OISV-V-2014 nepostupovala tak, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia spravodlivo potrestaní“. Poukazuje tiež na„nezákonnosť postupu pri vybavovaní trestného oznámenia zo dňa 05. 08. 2014, pod ČVS: SKIS-195/OISV-V- 2014, a nezákonnosť rozhodnutia prokurátora o sťažnosti, sp. zn. 1 Pn 634/13/7706-8, vzhľadom na ustanovenia Trestného poriadku... Podľa sťažovateľky prokuratúra mala za povinnosť zrušiť nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutie policajta, a mohla ho nahradiť vlastným rozhodnutím, pretože nebol zistený skutkový stav veci v takom rozsahu, aby nevznikli pochybnosti o spáchaní trestného činu, priestupku alebo iného správneho deliktu, disciplinárneho deliktu.“.
Sťažovateľka tvrdí, že jej nebolo vo veci„pod ČVS: SKIS-195/OISV-V-2014 umožnené uplatniť si morálnu náhradu škody a náhradu škody, ktorá bola spôsobená neúmerne procesnému postaveniu psychickou záťažou, ktorú pociťuje ako ujmu. Zároveň nezákonným rozhodnutím prokuratúry sú ohrozované jej zákonom chránené práva a slobody.“.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnostina ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľky
..., na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo bolo v konaní ČVS: SKIS-195/OISV-V-2014 porušené.
2. Generálnej prokuratúre SR prikazuje zrušenie rozhodnutia o odmietnutí veci ČVS: SKIS-195/OISV-V-2014.
3. Sťažovateľke ⬛⬛⬛⬛..., priznáva finančné zadosťučinenie 500,- EUR, ktoré je Generálna prokuratúra povinná zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Generálna prokuratúra je povinná uhradiť trovy právneho zastúpenia v sume 284,08 EUR k rukám právneho zástupcu sťažovateľky, JUDr. Borisa Bednára – advokáta, Štefánikova 873/9... Poprad.“
II.
Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súdskúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiunávrhu na ďalšie konanie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorýchprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísanézákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, akoaj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorýje zjavne neopodstatnený.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhomna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosťústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanostipetitom, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127 ústavy), v ktorej sťažovateľ/ka(v tomtoprípadezastúpenákvalifikovanýmprávnymzástupcom)špecifikuje,akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde),čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavkyna poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže ústavný súd rozhodnúťlen o tom, čoho sa sťažovateľ/ka domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomusubjektu, ktorý označil/a za porušovateľa svojich práv (m. m. IV. ÚS 415/09,IV. ÚS 355/09, II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05). Tvrdenie o porušení iných práv, resp. inýmsubjektom uvedeným v odôvodnení sťažnosti mimo petit návrhu, ústavný súd považuje ibaza súčasť argumentácie.
V úvode sťažnosti sťažovateľka za „porušovateľa“ svojich práv označila generálnuprokuratúru. To korešponduje aj s jej požiadavkami uvedenými v bodoch 2, 3 a 4 jej návrhuna rozhodnutie, z ktorých jasne vyplýva úmysel sťažovateľky smerovať sťažnosťproti generálnej prokuratúre. V bode 1 petitu, v ktorom navrhuje vysloviť porušenie ňouoznačených práv (čo je elementárna požiadavka sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy), všakuž priamo nekonkretizovala orgán verejnej moci, ktorý mal do týchto práv zasiahnuť,ale označila v ňom iba konanie inšpekcie (ČVS: SKIS-195/OISV-V-2014), v rámci ktoréhok tomu malo dôjsť. Vzhľadom na takto formulovaný 1. bod návrhu potom možnoza „porušovateľa“ považovať aj inšpekciu, ktorá ako jediná bola v označenom konaníčinnou (iné orgány verejnej moci ani ich konanianapr. okresnú prokuratúruv̶ ⬛⬛⬛⬛ ̶tomtopodstatnom bode petitu sťažovateľka neuviedla).
S prihliadnutím na uvedené ústavný súd za predmet sťažnosti považujesťažovateľkou namietané porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranuzaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6ods. 1 dohovoru postupom inšpekcie v konaní vedenom pod ČVS: SKIS-195/OISV-V-2014a postupom generálnej prokuratúry v súvislosti s označeným predprípravným konaníminšpekcie.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupomsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom nainom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo ooprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
1. K namietanému porušeniu práv postupom inšpekcie v konaní vedenom pod ČVS: SKIS-195/OISV-V-2014
Pokiaľ sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inúprávnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konaniezaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom inšpekcie v konaní vedenom pod ČVS: SKIS-195/OISV-V-2014, prípadne aj jej uznesením z 10. septembra 2014, ústavný súdpoznamenáva, že jeho úlohou bolo v prvom rade zistiť, či sa sťažovateľka ochranyoznačených práv nemohla domáhať pred iným na to povolaným orgánom verejnej moci,a to vzhľadom na znenie § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého sťažnosť nie jeprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktorému zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorýchpoužitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
InšpekciatrestnéoznámenieuznesenímČVS:SKIS-195/OISV-V-2014z 10. septembra 2014 odložila podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku.
Podľa § 197 ods. 3 Trestného poriadku uznesenie podľa odseku 1... sa doručíoznamovateľovi a poškodenému. Oznamovateľ a poškodený môžu proti uzneseniu podaťsťažnosť...
Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúmanadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podalsťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak
a) nie je prípustná,
b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovnevzdala alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo
c) nie je dôvodná.
Podľa § 194 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť,zruší napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie,
a) rozhodne vo veci sám, alebo
b) uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovukonal a rozhodol...
Podľa § 198 ods. 2 Trestného poriadku prokurátor preskúma postup policajtapodľa § 197, ak ho o to požiada oznamovateľ alebo poškodený najneskôr do 30 dní, avýsledok preskúmania im oznámi bez meškania.
Ústavný súd poukazuje na svoju stabilnú judikatúru, podľa ktorej ochrana ústavnostinie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohouvšetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súdpredstavuje v tejto súvislostiultima ratioinštitucionálny mechanizmus, ktorý nasledujeaž v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochraneústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomociústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde(III. ÚS 149/04, IV. ÚS 277/09).
Ako z citovaných ustanovení Trestného poriadku upravujúcich tzv. predprípravnékonanie vyplýva, vo vzťahu k inšpekcii mala sťažovateľka možnosť využiť jej dostupnýúčinný právny prostriedok nápravy, a to buď podať sťažnosť podľa § 197 ods. 3 Trestnéhoporiadku proti uzneseniu inšpekcie z 10. septembra 2014, na základe ktorej bol nadriadenýorgán, t. j. okresná prokuratúra povinná preskúmať nielen správnosť výrokov napadnutéhorozhodnutia [§ 192 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku], ale aj postup inšpekciepredchádzajúci jeho vydaniu [§ 192 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku], alebo mohlasťažovateľka požiadať o preskúmanie postupu policajta (vyšetrovateľa inšpekcie) podľa§ 198 ods. 2 Trestného poriadku. Pri využití ktoréhokoľvek z uvedených právnychprostriedkov nápravy by bol príslušný prokurátor okresnej prokuratúry v prípade jehozistenia, že zo strany inšpekcie došlo k zásahu do základných práv alebo slobôdsťažovateľky, oprávnený a zároveň povinný poskytnúť týmto základným právam aleboslobodám ochranu. Tieto okolnosti predstavujú prekážku uplatnenia právomoci ústavnéhosúdu, a teda aj neprípustnosť podanej sťažnosti (§ 53 ods. 1 zákona o ústavom súde), pretoústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde akoneprípustnú.
Pre úplnosť je potrebné uviesť, že sťažovateľka napokon možnosť podania sťažnostiproti rozhodnutiu inšpekcie aj využila, na základe čoho okresná prokuratúra postupinšpekcie a jej uznesenie preskúmala, avšak opravný prostriedok sťažovateľky uznesenímč. k. 1 Pn 634/14/7706-8 zo 7. októbra 2014 podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadkuzamietla ako nedôvodný.
Postup a uznesenie okresnej prokuratúry č. k. 1 Pn 634/14/7706-8 zo 7. októbra 2014sťažovateľka (zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom) sťažnosťou podanouústavnému súdu relevantným spôsobom nenapáda (v návrhu na rozhodnutie nežiadavysloviť porušenie základných práv alebo slobôd v súvislosti s postupom aleborozhodnutím okresnej prokuratúry), preto ústavný súd súc viazaný návrhom na rozhodnutie(§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde) tieto nemohol z hľadiska ich ústavnoprávnejkonformity preskúmať.
Sťažovateľka síce v odôvodnení sťažnosti tvrdí, že okresná prokuratúra nebola v tejtoveci príslušnou a navyše„nepostupovala tak, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia spravodlivo potrestaní“, avšak opomenula uviesť, či túto skutočnosť(nepríslušnosť) pred príslušným orgánom verejnej moci aj namietala. Ak by tak aj urobilaa jej námietkam by nebolo vyhovené, aj v takom prípade by bola sťažnosť sťažovateľkyústavnému súdu v tejto časti neprípustná, keďže znovu existuje účinný právny prostriedoknápravy, a to v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúrev znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“).
Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupua rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánova súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnenývykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie súpodľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.
Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústnažiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smerujek tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podalnávrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatéhokonania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatnýchvšeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákonaoprávnený.
Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadaťo preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybavínadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).
Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej vecivybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti.Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľpodnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istejveci.
Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväznýchprávnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.
Ústavný súd považuje podnet, ako aj opakovaný podnet podľa zákona o prokuratúreza účinný prostriedok nápravy, ktorého vyčerpaním pred podaním sťažnosti ústavnémusúdu sa možno domôcť ochrany svojich práv (m. m. IV. ÚS 330/04, I. ÚS 186/05).
Ústavný súd vo svojej judikatúre (napr. III. ÚS 235/07, III. ÚS 157/08,III. ÚS 112/2012, III. ÚS 56/2013) vyslovil opakovane právny názor, že vynechanie tohtoprostriedku nápravy (podnetu) v sústave orgánov prokuratúry Slovenskej republikynemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred ústavným súdom, pretože takto by saobmedzovala možnosť orgánov prokuratúry vo vlastnej kompetencii nielen preveriťskutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľka, ale aj prijať opatrenia, ktoré by účinne napomohliodstráneniu namietaného porušenia práv, ku ktorému malo podľa tvrdenia sťažovateľkydôjsťvsúvislostispostupoma rozhodnutímokresnejprokuratúry(m.m.napr. I. ÚS 186/05).
Zo sťažnosti podanej ústavnému súdu ani z jej príloh však nevyplýva, že bysťažovateľka podala podnet podľa príslušných ustanovení zákona o prokuratúreo preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia okresnej prokuratúry, hoci tak mohlaa mala urobiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. V okolnostiach prípadu možnopodľa názoru ústavného súdu totiž podnet (a prípadne aj opakovaný podnet) považovaťza iný právny prostriedok ochrany podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, ktorý zákonsťažovateľke na ochranu jej práv poskytuje a na ktorého použitie je oprávnená podľa zákonao prokuratúre.
Vzhľadom na uvedené ak by teda sťažovateľka aj relevantne namietala postup,prípadne rozhodnutie okresnej prokuratúry, ústavný súd by bol nútený konštatovať, že jehoprávomoci predchádzala právomoc iného orgánu verejnej moci oprávneného a povinnéhoposkytnúť základným právam sťažovateľky primeranú ochranu, preto by v tejto častisťažnosť nebola prípustná, čo by bolo dôvodom na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde.
2. K namietanému porušeniu práv generálnou prokuratúrou
Ako už bolo uvedené, sťažovateľka v úvode sťažnosti za porušovateľa jej právoznačila generálnu prokuratúru. Rovnako z bodov 2, 3 a 4 jej návrhu na rozhodnutie (petitu)vyplýva, že sťažnosť smeruje proti generálnej prokuratúre.
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že o zjavnú neopodstatnenosť návrhu idevtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu tohozákladného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ/ka, a to buď pre nedostatokvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základnýmprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaníktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva aleboslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (napr.I. ÚS 124/03, III. ÚS 261/07).
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že generálna prokuratúra v označenomkonaní inšpekcie a ani v iných konaniach s tým súvisiacich na sťažnosťou napadnutompostupe inšpekcie v konaní vedenom pod ČVS: SKIS-195/OISV-V-2014 neparticipovala,čím absentuje akákoľvek príčinná súvislosť medzi namietaným porušením základnéhopráva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva na spravodlivé súdnekonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a generálnou prokuratúrou ako takou. Z uvedenéhodôvodu je sťažnosť sťažovateľky v tejto časti zjavene neopodstatnenou, a z tohto dôvodu jubolo potrebné odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sťažovateľky bolo bez právneho významuzaoberať sa jej ďalšími procesnými požiadavkami, rozhodovanie o ktorých je podmienenévyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. decembra 2015