znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 594/2012-16

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   11.   decembra 2012 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. V. M., P., zastúpeného advokátkou JUDr. S. B., A., T., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom v konaní vedenom pod sp. zn. 5 P 240/2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. V. M.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. novembra 2012 doručená sťažnosť Mgr. V. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho   základného   práva   na   súdnu   a   inú   právnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 P 240/2011.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol, že okresný súd „vo veci starostlivosti súdu   o   maloletého   V.   M.,   nar...   doposiaľ   právoplatne   nerozhodol   a v tomto   konaní   je napriek   sťažnosti   sťažovateľa   na   prieťahy   v   konaní   dlhodobo   nečinný   a nekoná   bez zbytočných prieťahov...

Sťažovateľ podal návrh na začatie konania, na úpravu práv povinností k mal. V. M... dňa   07.   09.   2011   a   do   dnešného   dňa   nie   je   toto   opatrovanské   konanie   právoplatne skončené.   V   uvedenom   konaní   dokonca   nebola   do   dnešného   dňa   ani   vypočutá   matka maloletého dieťaťa ako účastníčka konania...“.

Uznesením   z 19.   januára   2012   okresný   súd   ustanovil   znalca „z   odboru   klinická psychológia detí, avšak znalec do dnešného dna znalecký posudok nepodal, dokonca nás účastníkov konania a ani maloleté dieťa nevyšetril“.

Za závažné pochybenie sťažovateľ považuje to, že po ustanovení znalca okresný súd nevykonáva žiadne dokazovanie napriek tomu, že navrhol výsluch svedkov a psychologické vyšetrenie matky.

Vzhľadom na to, že okresný súd „nebol schopný opatrovanskú vec riadne prejednať a rozhodnúť bez zbytočných prieťahov, podal sťažovateľ dňa 30. 05. 2012 predsedníčke Okresného súdu... sťažnosť na prieťahy“ a 27. septembra 2012 podal opakovanú sťažnosť a až po nej okresný súd 10. októbra 2012 zisťoval u ustanoveného znalca, „v akom štádiu sa nachádza vypracovanie znaleckého posudku“.

Sťažovateľ poukazuje na to, že za štrnásť mesiacov doterajšieho trvania konania okresný   súd   pre   účely   zistenia   skutkového   stavu   vypočul   len   sťažovateľa   ako   otca maloletého dieťaťa a ustanovil znalca a žiadne iné dôkazy smerujúce k objasneniu podstaty veci a k rozhodnutiu (až na formálne žiadosti a správy) okresný súd nevykonal.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:„1.   Základné   právo   Mgr.   V.   M.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy... a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru... ako aj jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy... postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom v konaní vedenom pod sp. zn. 5 P/240/2011 porušené bolo.

2.   Okresnému   súdu   Nové   Mesto   nad   Váhom   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 5 P/240/2011 prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Mgr. V. M. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 4.000,- EUR..., ktoré je Okresný súd Nové Mesto nad Váhom povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Mgr. V. M. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 323,50 EUR..., ktorú   je   Okresný   súd   Nové   Mesto   nad   Váhom   povinný   vyplatiť   na   účet   jeho   právnej zástupkyni JUDr. S. B. do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O   zjavnú   neopodstatnenosť   sťažnosti   ide   vtedy,   keď   namietaným   postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil   sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej   súvislosti   medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých   namietal,   prípadne   z iných   dôvodov.   Za   zjavne neopodstatnenú   sťažnosť   preto možno   považovať   tú   sťažnosť,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o sťažnosti sťažovateľa smerujúcej proti postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 P 240/2011, v ktorom došlo podľa jeho názoru k zbytočným prieťahom, čím malo dôjsť aj k porušeniu jeho   základného   práva   na   súdnu   a   inú   právnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy a na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

1. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto   v   obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť   (napr.   II.   ÚS   55/98, I. ÚS 280/08).

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže podľa štandardnej judikatúry ústavného súdu vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (IV. ÚS 343/04, III. ÚS 59/05).

Ústavný súd zo sťažnosti, z jej príloh, ako aj z informácií okresného súdu zistil, že konanie   vedené   pod   sp.   zn.   5   P/240/2011   začalo   na   základe   návrhu   sťažovateľa na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu 7. septembra 2011, ktorého súčasťou bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia, pričom okresný súd o tomto návrhu rozhodol už 8. septembra 2011.

Dňa   30.   novembra   2011   sa   konalo   pojednávanie,   ktorého   sa   nezúčastnila   matka dieťaťa   a jej právna zástupkyňa. Pojednávanie okresný súd odročil   z dôvodu   prípadnej dohody   rodičov   o   úprave   styku   otca   s   maloletým   dieťaťom,   ale   aj   na   účel   vykonania ďalšieho dokazovania.

Dňa   9.   decembra   2011   sťažovateľ   podal   ďalší   návrh   na   nariadenie   predbežného opatrenia, ktorým žiadal odovzdať maloleté dieťa do svojej starostlivosti. O tomto návrhu okresný súd rozhodol 14. decembra 2011.

Ďalšie pojednávanie 19. januára 2012 bolo odročené na neurčito pre účely vykonania znaleckého dokazovania znalcom z odboru detskej klinickej psychológie.

Dňa 13. marca 2012 okresný súd rozhodol o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny N. z 9. februára 2012 na zmenu kolízneho opatrovníka.

Dňa   2.   marca   2012   podala   matka   odvolanie   proti   uzneseniu   o   povinnosti   zložiť preddavok   na   trovy   znaleckého   dokazovania   a   súčasne   aj   námietku   voči   osobe   znalca. O námietke okresný súd rozhodol uznesením z 13. marca 2012 tak, že nevylúčil znalca z konania. Matka dieťaťa podala proti uzneseniu o nevylúčení znalca odvolanie a spis bol 3. mája   2012   zaslaný   Krajskému   súdu   v   Trenčíne   (ďalej   len   „krajský   súd“),   ktorý o odvolaní rozhodol 24. mája 2012 a spis vrátil okresnému súdu 4. júna 2012.

Dňa 29.   júna 2012 podala matka dieťaťa   dva   návrhy na nariadenie predbežného opatrenia,   a   to   na   odovzdanie   dieťaťa   do   jej   osobnej   starostlivosti   a   na   zákaz   styku sťažovateľa s dieťaťom. O prvom návrhu okresný súd rozhodol hneď v deň podania návrhu, teda 29. júna 2012.

Dňa 2. júla 2012 podala matka ďalší návrh na nariadenie predbežného opatrenia, a to na dočasné zverenie mal. dieťaťa do jej osobnej starostlivosti. O tomto návrhu súd rozhodol   3.   júla   2012.   Dňa   4.   júla   2012   bol   spis   zaslaný   znalcovi   s   upovedomením, že na okresnom súde prebieha samostatné konanie týkajúce sa úpravy styku s mal. dieťaťom vedené pod sp. zn. 5 P/360/2011, v ktorom je nariadené pojednávanie na 18. júl 2012 a spis bude znalcovi zaslaný po tomto pojednávaní. Uvedený spis bol znalcovi odoslaný 30. júla 2012.

Dňa 10.   júla 2012   okresný   súd   rozhodol   o   druhom   návrhu   matky   na nariadenie predbežného opatrenia (zákaz styku) z 29. júna 2012.

Dňa   27.   júla   2012   podal   sťažovateľ   proti   uzneseniam   o   nariadení   predbežného opatrenia (odovzdanie mal. dieťaťa matke) a o dočasnom zverení dieťaťa do starostlivosti matky odvolanie, 30. júla 2012 podal návrh na doplnenie dokazovania, 8. augusta 2012 vyjadrenie k veci a ďalší návrh na doplnenie dokazovania.

Dňa 15. augusta 2012 podala matka dieťaťa odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (zákaz styku otca s mal. dieťaťom).Spis   bol   doručený   krajskému   súdu   16.   augusta   2012   a   krajský   súd   rozhodol o odvolaniach   sťažovateľa   17.   augusta   2012   a   o   odvolaní   matky   proti   uzneseniu   o zamietnutí jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhodol 14. septembra 2012.

Okresný súd 10. októbra 2012 zisťoval u ustanoveného znalca, v akom štádiu sa nachádza   vypracovanie   znaleckého   posudku.   Znalec   11.   októbra   2012   okresnému   súdu oznámil, že má plánované vyšetrenie účastníkov konania, ale upozornil na to, že doteraz nedošlo k vyšetreniu, pretože matka dieťaťa spočiatku trvala na vyšetrení v N., potom bol znalec pracovne zaneprázdnený a následne matka dieťaťa oznámila, že dieťa sa podrobí viacerým lekárskym vyšetreniam.

Z   opísaného   priebehu   konania   vyplýva,   že   okresný   súd   v   napadnutom   konaní priebežne   koná   a   z   úkonov   okresného   súdu   ústavný   súd   nezistil   dlhodobejšie   obdobia nečinnosti. Je síce pravdou, že konanie pred okresným súdom trvá 14 mesiacov a znalecké dokazovanie nie je ešte skončené, hoci znalec bol pribratý do konania ešte 19. januára 2012, čo   možno   čiastočne   pripísať   na   vrub   okresnému   súdu,   ale   v   okolnostiach   danej   veci nemožno   hovoriť   o   takej   neefektívnej   práci   okresného   súdu   (čo   potvrdila   vo   svojich vyjadreniach   aj   predsedníčka   okresného   súdu   k   sťažnostiam   sťažovateľa   na   prieťahy v konaní),   ktorá   by   mala   mať   za   následok   aj   sťažovateľom   namietané   porušenie   jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy, resp. práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Svedčí o tom aj to, že okresný súd o viacerých návrhoch na nariadenie predbežného opatrenia podaných zo strany oboch rodičov maloletého dieťaťa rozhodol okamžite, niekedy aj v deň podania návrhu, a pritom priebeh konania ovplyvnilo podstatným spôsobom aj to, že okresný súd sa musel vysporiadať aj s námietkou zaujatosti sudkyne, znalca, kolízneho opatrovníka a podobne.

Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý prípadne zistený prieťah v súdnom   konaní   má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie   jeho   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03, III. ÚS 59/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, spravidla návrh odmietol ako zjavne neopodstatnený (I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05).

Ústavný súd konštatuje, že zistené skutočnosti neindikujú podľa jeho názoru takú príčinnú súvislosť medzi postupom okresného súdu a namietaným porušením základného práva   sťažovateľa   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   (obdobne   napr.   III.   ÚS   65/2011, I. ÚS 136/2011),   resp.   jeho   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   ktorá   by   signalizovala možnosť vysloviť porušenie označených práv sťažovateľa po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Ústavný súd nad rámec uvedeného dodáva, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nič nebráni tomu, aby v prípade, ak okresný súd v ďalšom priebehu konania nebude postupovať efektívne najmä vo vzťahu ku neskončeniu znaleckého dokazovania, prípadne nevydaniu rozhodnutia vo veci samej, sťažovateľ môže zvážiť možnosť opätovného podania sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

2. Sťažovateľ v sťažnosti namieta tiež porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktoré však vidí iba v tom, že okresný súd dosiaľ vo veci právoplatne nerozhodol, je dlhodobo nečinný a v konaní sa vyskytli zbytočné prieťahy.

Keďže   ústavný   súd   nezistil   úplnú   nečinnosť   alebo   takú   neefektívnu   činnosť okresného súdu, ktorá by potvrdila v celom rozsahu námietky sťažovateľa namietajúceho porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd súčasne konštatuje, že nezistil ani žiadnu príčinnú súvislosť medzi napadnutým   postupom   okresného   súdu   a   namietaným   porušením   základného   práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, preto aj v tejto časti jeho sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2012